Byť si darom navzájom Človek s mašličkou

Rabín Gamliel bol podľa Talmudu (Sanhedrin 39A) vtiahnutý do debaty s vtedajším cisárom. Ten ho obvinil, že Boh židov je zlodejom. Prekvapenému rabínovi ako dôkaz prečítal začiatok knihy Genezis, kde Boh Adama najskôr uspí, aby mu potom mohol vziať rebro. Podľa cisára bol Adam okradnutý a navyše sa nemohol brániť.

Tu do debaty vstúpila cisárova dcéra, ktorej bola židovská viera sympatická: „Otče, to mi niečo pripomína. Treba upovedomiť palácovú stráž, že sa včera v noci k nám vlámal zlodej a ukradol strieborný džbán. Ale neboj sa, otče. I keď si zlodej vzal ten strieborný, nechal na jeho mieste zlatý džbán... Premýšľaj o tom, otče. Nie je to to isté, čo sa stalo Adamovi? Všemohúci mu vzal rebro a dal mu krásnu ženu.“

Príbeh z Talmudu a jeho otázky majú svoje echo aj v našej spoločnosti. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa poukazuje na falošné predstavy o Bohu ako zlodejovi spôsobené „životom pod zákonom, keď sme boli ešte hriešni“, ak by sme prevzali rétoriku svätého Pavla.

V druhej tohtoročnej adventnej kázni povedal: „Nie je ťažké si uvedomiť, že Božia vôľa je v nás nevedomky spojená so všetkým, čo je nepríjemné, bolestivé, a so všetkým, čo predstavuje skúšku, potrebu odriekania, obetu, so všetkým, čo skrátka možno považovať za oklieštenie našej individuálnej slobody a rozvoja. Človek myslí na Boha, akoby bol v podstate nepriateľom každej oslavy, radosti či potešenia. Keby sme sa v tej chvíli mohli pozrieť na svoju dušu ako v zrkadle, videli by sme sa ako ľudia, ktorí rezignovane skláňajú hlavy a so zaťatými zubami si hovoria: ,Ak sa to naozaj inak nedá... tak nech sa stane tvoja vôľa.‘“

Figúrky z betlehema pod našimi stromčekmi sú nemými svedkami, že sme rozoznali v malom Dieťati dar z neba, ktorý neprosí nič a dáva všetko.Zdieľať

Potom sme len kúsok od toho, keď sa Boh stáva konkurentom ľudského šťastia, a život takého človeka sa preklopí do skrytého alebo i bojovného ateizmu. Stačí sa spýtať kňazov, ktorí vybavujú záujemcom formálne odpadnutie od viery. Humorne na to nadväzuje Michael Szátmáry, výborný standup komik a glosátor. Vo svojom videu o Vianociach sa pochválil, že vydal v edícii Najkratšie knihy vôbec už viaceré tituly: Veci, ktoré si Babiš nemôže dovoliť; Islamské recepty z bravčového mäsa i Kompletného sprievodcu katolíckym sexom...

V škole sme mali so šiestakmi zastavenie pri téme pravdy. Viackrát sa vyskytol ich postreh, že najväčším klamstvom, ktoré vypustili ich rodičia, je to, že Ježiško nosí darčeky. Fáza puberty je prechodom od automatickej dôvery k spochybneniu všetkého. Preto som sa tešil ich úprimnosti. Je na rodičoch, aby svojim deťom pri vianočnom stromčeku vedeli zdôvodniť Ježiškove darčeky.

Napríklad vnútornú slobodu na to, aby sme vedeli dary prijímať s úžasom a vďačnosťou. Kto si podľa svojho presvedčenia musí všetko zaslúžiť a dar prijíma len preto, lebo obratom sa chce v tej istej hodnote odvďačiť (vidíme to v tradíciách slovenských svadieb), ten logiku daru nikdy neprijme.

Dary môžu zväzovať i oslobodzovať. Vidieť to na manželstvách okolo nás. Kde si partneri vzájomne kradnú mladosť, krásu, majetok, tam ich na konci čaká vytriezvenie v podobe pocitu okradnutia tým druhým. Kde sa deti stali rukojemníkmi v nefungujúcom vzťahu, tam sa bude licitovať, kto si zaviaže dieťa drahším darom.

Kde sa do rodiny prikladá na spoločný domáci krb polienko úcty s polienkom lásky, tam sa vatra rozhorí do takých rozmerov, že sa sami ľudia stávajú darom jeden pre druhého. Výhodou takého ohňa je to, že sa pri ňom môžu zohriať všetci, čo idú okolo.

Som vďačný za rodiny z našich farských spoločenstiev, vďaka ktorým je viera v našej krajine nielen živá, ale priťahuje aj iných. Figúrky z betlehema pod našimi stromčekmi sú nemými svedkami, že sme rozoznali v malom Dieťati dar z neba, ktorý neprosí nič a dáva všetko, ako hovorí Benedikt XVI.