Minizamyslenie Nie sme v tom sami

Kríž vzniká spojením dvoch brvien. To je symbolika ľudského prepojenia. Ježiš hovorí o dennom vzatí „svojho“ kríža. Aj preto, aby sme skrze svoj videli a pochopili aj kríže iných.

Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 22 – 25)

Istá éra kresťanstva ponúkala životný slogan: „Spas svoju dušu.“ Niekedy to pripomínalo zúfalý beh ľudí pri Ovčej bráne k zvírenej zázračnej vode. (Jn 5, 1 – 16). Richard Rohr píše, že Ježiš väčšinou karhá celú skupinu ľudí: „Bežne čítame: ,vy farizeji‘, ale len zriedka ,ty Jožko‘.“ 

Z Ježišovho a neskôr Pavlovho pôsobenia teda vygeneroval základné poznatky: „Všetci sme vinní hriechom toho druhého, nielen svojím vlastným. Všetci sme dobrí dobrotou toho druhého, nielen svojou. Môj život nie je len ,o mne‘.“ V tejto línii môžeme pokračovať: Všetci nesieme aj kríže tých druhých, nielen svoj vlastný. A oni zase nesú aj náš, a nielen svoj. Navyše kríž s nami nesie ten, ktorý ho už raz vyniesol na Golgotu. To nám dáva každý deň silu, keď si s desiatou balíme aj svoj kríž. Nie sme v tom sami. (Jozef Husovský)