Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
09. apríl 2022

Výtvarník Dávid Valovič

Nestvoril Boh až zbytočne krásny svet? Jeho tvorivosť cítiť všade okolo nás

Rozhovor s Dávidom Valovičom, mladým výtvarným umelcom, ktorý stojí naplno vo svete umenia a naplno aj vo svete viery.

Nestvoril Boh až zbytočne krásny svet? Jeho tvorivosť cítiť všade okolo nás

Z umeleckej tvorby Dávida Valoviča. Foto: archív D. V.

 

Je umenie dôležité? Nestačí úprimnosť a autentickosť?

Dám autentickú a úprimnú odpoveď. Bez umenia by bol svet nudný.

Čo by si chcel, aby každý človek vedel o umení, aj keď nie je umelec?

Že to, akú podobu má umenie v súčasnosti, má svoj zmysel. Niečo tomu predchádzalo, má to celú predhistóriu. 

Tak nám priblíž niečo z dejín umenia. Ako a prečo vlastne vzniklo umenie?

Vzniklo z prirodzenej túžby človeka niečo zachytiť, zobraziť a uctievať. Neskôr v stredoveku boli hlavnými donormi umenia cirkev a bohatí mecenáši, a práve preto sa realizovali najmä diela s biblickými námetmi. Umenie malo v stredoveku funkciu informovať negramotný ľud o posolstve Biblie a manifestovať moc cirkvi, napríklad cez chrámové maľby či tzv. biblia pauperum (biblia chudobných).

V 16. a 17. storočí začali umelci vychádzať zo svojej anonymity a dokázali sa už na obraz aj podpísať. Situácia vyeskalovala na prelome 19. a 20. storočia príchodom konceptuálneho umenia, keď sa umenie odpútalo od zaužívaných osnov a stalo sa umením voľným. Umelec sa stal sám sebe pánom a nebol už viac závislý od mecenášov a inštitúcií.

Čo všetko môže byť umenie? Je nejaká definícia umenia? 

Možno sa to javí ako triviálna otázka, ale nie je jednoduché na ňu odpovedať. Každá doba a epocha mala iný pohľad na umenie a inak ho definovala. Čo bolo v minulosti jednoduché, to sa v súčasnosti skomplikovalo. Umením môže byť v dnešnej postmodernej dobe prakticky čokoľvek. Avšak možno nám postačí odpoveď, že kvalitné umenie je to, čo vidíme v overených galériách, a to, o čom hovoria a píšu odborníci na umenie. 

Kde je hranica medzi umením a gýčom?

Slovo gýč sa vraj objavilo v 19. storočí v strednej Európe, keď ho kritici začali používať na označenie nevkusných predmetov. Základ je rozoznať umenie na jednej strane a gýč na strane druhej. Nemusia to byť nutne ľúbiví anjelikovia, obrazy zapadajúceho slnka alebo niečo podobné.

Pri pohľade na gýč máme presne určené, čo budeme cítiť. Nič sa k nemu nedá doplniť. Je ľúbivý, neexperimentuje, neobohacuje človeka. Niekto by mohol namietať, že dokonca aj kvalitné umenie je niekedy gýč.

Áno, je to pravda, ale so zámerom poukázať na niečo podstatnejšie, ako napríklad kapitalizmus, nadspotrebu alebo konzumerizmus. Umenie a gýč sa zásadne líšia v obsahu a funkcii. Umenie často znepokojuje a kladie divákovi otázky, zatiaľ čo gýč má za cieľ navodiť pocit idyly, uspokojuje a nekladie otázky.

Prečo je umenie také drahé? Keď v nákupnom centre si môžem kúpiť pekné veci aj oveľa lacnejšie?

Ak je niečo jedinečné a je to originálne, tak to má väčšiu hodnotu ako niečo masovo vyrábané, všedné. Umelci v priebehu histórie boli za svojho života často nedocenení géniovia, ktorých práca sa docenila až po ich smrti. Boli to originálne revolučné myšlienky, ktorým venovali svoje životy. Platí to napríklad aj o impresionizme alebo postimpresionizme. 

Zároveň treba dodať, že na to, aby sa umenie predávalo, treba ľudí, ktorí na to majú. Ak kultúra upadá, napríklad v dôsledku prebiehajúcej vojny, nefunguje ani umelecký trh. Je to prirodzená rovnica overená históriou.

Umenie je pre umenie alebo musí byť vždy úžitok z umenia? Nie je umenie na okrasu zbytočný luxus? 

Podľa Lyotarda a jeho teórie postmodernej doby je umenie vyjadrenie nezobraziteľného, napríklad nekonečna, strachu alebo Boha. Je dosť podstatné, ako si zadefinujeme umenie. Je dôležité rozlišovať aj umenie voľné, napríklad konceptuálne dielo, a umenie úžitkové, ako napríklad dizajn vázy alebo lampy.

Umelec Paul Klee raz povedal zaujímavú vec: „Umenie neodráža viditeľné, ale zviditeľňuje.“ Umenie nám preto dáva niečo viac, než ako by sme sa na danú vec pozerali my sami. Dáva nám novotu, sviežosť, nové kontexty.

Dám jednu protiotázku: Je naša prekrásna planéta Zem zbytočný luxus? Dalo by sa povedať, že Pán Boh stvoril až zbytočne krásny svet. Krása a tvorivosť je vtlačená do stvorenstva okolo nás.

Umenie ako ideologický nástroj. Je to ešte umenie alebo znásilnenie umenia?

Umenie má byť otvoreným pojmom, aby sa nebránilo kreativite. Zo svojej najvnútornejšej povahy by nemalo byť umenie znásilnené nejakou ideológiou, napríklad ako v socializme socialistickým realizmom. Treba však podotknúť, že prevládajú aj názory o tom, že nezávislé umenie neexistuje.


Výtvarník Dávid Valovič. Foto: archív D. V.

Čo pre teba znamená umenie? A čo viera? 

Umenie a tvorivá činnosť je pre mňa jedna z tých vecí, pri ktorých cítim, že žijem.

Viera je pre mňa jediná cesta, ako skutočne spoznať a prijať, kým je Pán Boh a čo v ňom mám.

Inzercia

Je Boh umelec?

Jedno z Božích mien je aj Stvoriteľ. Tvorenie je v jeho samotnej podstate.

Niektoré smery v kresťanstve, protestantské, sú voči umeniu veľmi zdržanlivé. Ide teda viera a umenie dokopy? 

Pre dostačujúcu odpoveď potrebujeme komplexnejšie vysvetlenie, ktoré súvisí s historickým vývojom cirkvi. Západná latinská cirkev ťažila z antiky, do veľkej miery sa ňou inšpirovala. V antike považovali Gréci umenie za niečo krásne, dokonalé. Západná cirkev to po Grékoch prebrala. 

Niektoré protestantské denominácie a reformovaní teológovia si všimli viaceré nezdravé prvky v tomto umení, ktoré akoby odvádzali človeka od Krista. Práve preto protestantské denominácie vyhodnotili tieto prvky umenia ako niečo, čo odvádza veriaceho človeka od Boha. Chrámy boli prezdobené, plné umenia, zlata, lesku, ale vnútorne, obsahovo boli prázdne.

Erazmus Rotterdamský, pred-reformátor katolíckej cirkvi, požadoval vyhodenie takýchto prvkov z chrámov, pretože odpútavajú od viery v Boha. Avšak niektoré protestantské denominácie vtedajšej cirkvi to vyhrotili do druhého extrému a doteraz si hľadáme vzťah k umeniu.

Dnes vieme, že umenie nie je nič zlé, je to ako s jeho jednotlivými oblasťami ako hudba, kinematografia atď. Ak vie umenie dostať človeka o krok bližšie k Stvoriteľovi, tak prečo tento nástroj nepoužiť?

Umenie a gýč sa zásadne líšia v obsahu a funkcii. Umenie často znepokojuje a kladie divákovi otázky, zatiaľ čo gýč má za cieľ navodiť pocit idyly, uspokojuje a nekladie otázky. Zdieľať

Ako by mal pristupovať kresťan  umelec k umeniu?

Pozerať sa na umenie cez optiku pravdy a evanjelia. Nevytvárať vlastné pravdy, ktoré protirečia evanjeliu.

Ako by mal pristupovať kresťan  konzument k umeniu?

Božie slovo nám napovedá: „Všetko skúmajte a dobrého sa držte.“

Kedy je umenie hriechom a kedy sväté? 

Je to dobrá otázka a môžeme si ju položiť aj pri akejkoľvek inej téme. Kedy je napríklad jedenie hriechom? Vtedy, keď sa stáva obžerstvom. Ešte sa nenarodil človek, ktorý by nerobil chyby, a aj úprimne veriaci človek stále hreší. Avšak hrešiť úmyselne je naozajstný problém, nech je to akákoľvek oblasť nášho života. Slovo sväté znamená oddelené pre Boha. Nie v zmysle žijúce mimo sveta, ale vo svete; a tam prinášajúce nádej.

Niektoré kresťanské smery sú veľmi zdržanlivé voči – nazvime to – sekulárnemu umeniu. Nakoľko si kresťan môže užívať svetské umenie? Dá sa to vôbec oddeliť?

Som človek, ktorého často inšpiruje sekulárne umenie tvorené ľuďmi, ktorých stvoril Boh, a tieto talenty do nich vložil on sám. Opäť sa dostávam k biblickým myšlienkam: „Všetko skúmajte a dobrého sa držte“; alebo „Nie to, čo vchádza do človeka, ho poškvrňuje, ale to, čo z neho vychádza“.

Čo by sme ako kresťania nemali robiť vo vzťahu k umeniu?

Nemali by sme svoje úsilie vkladať len do obsahu, ale aj do toho, ako veci vyzerajú a čo komunikujú. Teda venovať sa aj forme, no, samozrejme, ostávať pravdivý.

Aký je význam umenia všeobecne?

Umenie má funkciu komunikovať. To znamená, že ak používame umenie nesprávnym spôsobom, ľudia okolo nás môžu byť z takej komunikácie zmätení, dokonca si dovolím povedať, že aj odradení.

Vieme bez umenia žiť? Je umenie dôležité?

Je to podobné, ako sa pýtať, či by sme dokázali žiť bez farieb. Áno, dokázali, ale náš život by bol ochudobnený. Dokonca niektoré živočíchy, ktoré sa orientujú podľa farieb, by mali dosť veľký problém.

Mohol by som poukázať aj na to, keď dobre vyzerajúci leták v škole, ktorý pozýval na istý anglický konverzačný tábor, zapríčinil, že jedno dievča sa kvôli peknej grafike rozhodlo prihlásiť sa do tábora, kde uverilo v Krista a dodnes v týchto táboroch slúži.

Otázka neznie, či je umenie dôležité, ale to, či si ho Pán Boh vie použiť. Keďže viem, že si viackrát použil aj mňa, tak som si istý, že umenie vie byť mocný nástroj.

Ako môže mať človek väčší úžitok z umenia? Ako si ho vychutnať?

Mňa osobne fascinujú dejiny umenia. Každému človeku, ktorý by rád viac pochopil umenie, by som odporučil o umení si viac prečítať. Prejsť si knihy alebo pozrieť dokumenty od praveku cez umenie na prelome 19. a 20. storočia až po súčasnosť. Ja som mal skvelú príležitosť sa o umení viac dozvedieť na strednej a vysokej umeleckej škole. Veľmi ma bavilo štúdium dejín výtvarného umenia pred štátnou záverečnou skúškou.

V neposlednom rade by som odporučil aj zájsť na nejakú dobrú výstavu, ktorá má silné ohlasy a recenzie. 

Dávid Valovič je manžel, umelec, absolvent Vysokej školy uměleckoprůmyslové v Prahe, moderátor Rádia 7 a člen kapely Till I get home. Vo svojej tvorbe používa prevažne keramiku, porcelán a sklo; spolu s ďalšími inovatívnymi materiálmi a technikami, ako je magnetická kvapalina, ferrofluid alebo vulkanická glazúra. Zameriava sa na experimentálne cesty a hľadanie originálnych riešení a možností vo výtvarnom i úžitkovom umení. Svoje diela prezentoval na výstavách na Slovensku, v Prahe i Londýne.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.