Minizamyslenie Ukáž nám Otca

Ježiš sa pomaly chystá odísť z javiska zeme a pripravuje na to svojich učeníkov. Na presný zoznam aktivít, ktoré majú urobiť, by sme však čakali márne. Podobne ako na nepriestrelné záruky.

Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 6 – 14)

Z preľaknutých učeníkov padajú zmätené požiadavky. Chceli by presnú mapu svojej cesty (Jn 14, 5) aj jasný dôkaz Boha. Lenže tu nejde o záruku vyplatenia peňazí z krachujúcej banky. A vôbec, viera nie je spoločnosť s ručením obmedzeným, ale predsa len nejakým. Viera je abrahámovský krok do neznáma.

Ako vidno, život, v ktorom potrebujeme mať všetko podložené potvrdeniami a pečiatkami, nie je len záležitosťou našej postpostmodernej éry. Ježiš učí, ako žiť s tajomstvom, ktoré možno iba pomaly objavovať.

Ale náznak toho, ako vidieť Boha, predsa len nechal, keď sa v podobenstve identifikoval s maličkými (Mt 25, 40). A tak zvláštnym röntgenovým pohľadom môžeme vidieť Boha v utečencoch pred vojnou, v bezdomovcovi kŕmiacom holuby aj nepríjemnom šéfovi. A aj to, ako je možné, že sa nám to podarí, je občas tajomstvom. (Jozef Husovský)