Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
História Svet kresťanstva
30. jún 2022

Pápež a Židia

Otvorené vatikánske archívy vydali nové svedectvá. Zmenia pohľad na Pia XII.?

Svätá stolica najnovšie zverejnila tzv. Pacelliho zoznam. Názory historikov sa však stále rozchádzajú. K polemike došlo aj u nás.

Otvorené vatikánske archívy vydali nové svedectvá. Zmenia pohľad na Pia XII.?

Pápež Pius XII. a sprístupnené archívne zväzky. Foto: Wikipedia, TASR/AP


Po tom, čo pred dvoma rokmi Vatikán sprístupnil archívne fondy z obdobia pontifikátu Pia XII., bola koncom júna na internete zverejnená séria dokumentov s názvom Židia. Ide o žiadosti s prosbami o pomoc, ktoré pápežovi adresovali Židia prenasledovaní počas druhej svetovej vojny.

Archívnu sériu tvorí 170 zväzkov obsahujúcich 40-tisíc digitálnych súborov, ktoré zachytávajú 2 700 žiadostí od jednotlivcov i celých skupín. Prosia v nich o záchranu pred deportáciou, oslobodenie z koncentračných táborov či o sprostredkovanie informácií pri hľadaní stratených rodinných príslušníkov.

„Sprístupnenie digitalizovanej verzie archívnej série Židia na internete umožní potomkom tých, ktorí žiadali o pomoc, nájsť stopy svojich blízkych z ktorejkoľvek časti sveta. Zároveň umožní vedcom a všetkým záujemcom voľne a na diaľku skúmať toto výnimočné archívne dedičstvo,“ vysvetlil zámer Svätej stolice sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher.

„Pacelliho zoznam“

Podľa vzoru slávneho Schindlerovho zoznamu arcibiskup Gallagher označil zverejnené žiadosti ako „Pacelliho zoznam“ (podľa vlastného mena Pia XII.). Zároveň opísal príbeh jedného zo žiadateľov o pomoc – nemeckého vysokoškoláka Wernera Barascha.

„Pacelliho zoznam“ obsahuje list, v ktorom 23-ročný muž internovaný v španielskom koncentračnom tábore Miranda de Ebro žiada svoju taliansku známu, aby zaňho orodovala u Pia XII. Z priložených dokumentov vyplýva, že vatikánsky štátny sekretariát vo veci naozaj konal a požiadal apoštolského nuncia v Madride o intervenciu. Tu sa však archívna stopa končí.

To, ako sa celý príbeh naozaj skončil, sa dozvedáme vďaka online archívu Múzea holokaustu vo Washingtone. Nachádza sa v ňom aj videorozhovor z roku 2001 so svedectvom 82-ročného preživšieho Wernera Barascha. Rozpráva v ňom o tom, ako bol po zásahu Vatikánu prepustený, a tak mohol odcestovať za svojou matkou, ktorej sa podarilo ujsť do Spojených štátov.

Po absolvovaní viacerých prestížnych škôl sa z Wernera Barascha stal významný chemik, ktorý pohnuté roky svojho života zachytil v knihe nazvanej Autobiografické fragmenty 1938 – 1946.

Samozrejme, nie všetky osudy ľudí z „Pacelliho zoznamu“ sa dajú dohľadať (napomôcť tomu má práve jeho zverejnenie) a nie všetky mali takýto šťastný happy end. V každom jednom však ide o mimoriadne silný príbeh utrpenia a nádeje. Neraz, žiaľ, nenaplnenej.

Pápež vo vojne

Sprístupnenie archívnych záznamov z čias Pia XII. vzbudilo prirodzené očakávania, že sa na svetlo sveta dostanú nové zistenia, ktoré definitívne objasnia konanie „vojnového pápeža“ zoči-voči hrozbám nacizmu, fašizmu a komunizmu.

Na knižnom trhu sa už objavili aj prvé publikácie, ktoré vyvolali množstvo polemických reakcií. Tou najnovšou – vyšla začiatkom júna – je kniha amerického historika Davida Kertzera Pápež vo vojne (The Pope at War) s podtitulom Tajná história Pia XII., Mussoliniho a Hitlera.


Historik David Kertzer a jeho nová kniha Pápež vo vojne. Zdroj: Wikipedia, Amazon

Nositeľ Pulitzerovej ceny za knihu Pápež a Mussolini (The Pope and Mussolini) z roku 2015 pri interpretácii pôsobenia Pia XII. volí stredovú pozíciu: nebol to Hitlerov pápež, ako tvrdia jeho kritici (napríklad britský novinár John Cornwell v rovnomennej knihe), ale ani nespochybniteľný zástanca Židov, ako ho vnímajú jeho obhajcovia.

Takmer 500-stranová kniha, ktorá čerpá nielen z vatikánskych, ale aj talianskych, francúzskych, nemeckých, amerických a britských štátnych archívov, vykresľuje Pia XII. najmä ako pápeža plného obáv.

Bál sa o životy katolíkov v Nemecku a na okupovaných územiach; bál sa o osud sveta, ak zvíťazia krajiny Osi (práve takýto výsledok predpokladal); bál sa o budúcnosť kresťanskej Európy, ak, naopak, uspeje ateistický komunizmus.

V tomto myšlienkovom rozpoložení Pius XII. z hľadiska záujmov Katolíckej cirkvi považoval za najvhodnejšie, aby si Vatikán zachoval prísnu neutralitu. Postulátor procesu blahorečenia Pia XII. Peter Gumpel tento postoj obhajuje príkladom z Holandska. Po tom, čo sa miestny episkopát rázne ozval proti deportáciám, gestapo reagovalo tým, že začalo deportovať aj Židov, ktorí konvertovali na katolicizmus.

Kertzer verzus Ickx

Katolícku optiku podľa amerického historika volil Pius XII. aj pri záchrane Židov, keď sa v prvom rade usiloval zachrániť tých, ktorí konvertovali na katolícku vieru alebo pochádzali zo zmiešaných manželstiev.

„Je skutočne ohromujúce, aké množstvo materiálov v týchto archívoch hovorí o hľadaní krstných záznamov Židov, ktorí mohli byť takto zachránení,“ povedal Kertzer pre agentúru AP, ktorá o knihe podrobne informovala v texte vatikanistky Nicole Winfieldovej.

Inzercia

V knihe spomína aj prípad 1 259 rímskych Židov, ktorí boli 16. októbra 1943 internovaní v kasárňach v susedstve Vatikánu, odkiaľ mali byť deportovaní do Osvienčimu. Vatikánskemu štátnemu sekretariátu sa však narýchlo podarilo urobiť zoznam tých, ktorí boli konvertitmi na katolicizmus. Výsledkom bolo približne 250 prepustených Židov.

„Vatikán sa podieľal na selekcii Židov – kto bude žiť a kto zomrie,“ konštatuje Kertzer. Takáto kritika je však podľa riaditeľa Historického archívu Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice Johana Ickxa falošná.

Na minulotýždňovom rímskom sympóziu Pápeži za mier v čase vojny: od Benedikta XV. a Pia XII. po Františka poukázal na to, že Židia počas druhej svetovej vojny vkladali do pápeža a Svätej stolice veľkú dôveru.

Dôkazom je nielen spomenutých 2 700 žiadostí v online sprístupnenej archívnej sérii Židia, ktoré sa nachádzajú v ním vedenom Historickom archíve Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu, ale aj ďalších 15-tisíc žiadostí v Historickom archíve Sekcie pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu. 

Nepodarilo sa zachrániť všetkých, ale „to rozhodne nezáviselo od vôle Vatikánu“, cituje Ickxa taliansky katolícky denník Avvenire. Ináč povedané: nemožnosť zachrániť všetkých neznamená, že sa Svätá stolica všemožne neusilovala zachrániť aspoň niektorých.


Pohľad do vatikánskych archívov. Foto: TASR/AP

National Catholic Reporter v článku vatikanistu Christophera Whitea konštatuje, že medzi najzaujímavejšie zistenia Kertzerovej knihy patrí zdokumentovanie priamej komunikačnej linky medzi Piom XII. a Hitlerom, ktorú udržiavali na začiatku pontifikátu prostredníctvom princa Philippa von Hessena.

Kanadský historik Robert Ventresca však pre NCR konštatuje, že hoci Kertzer prináša doteraz neznáme detaily o komunikácii medzi pápežom a Hitlerom, neznamená to zmenu paradigmy, lebo o týchto komunikačných linkách sa vedelo aj doteraz.

Kniha, ktorá pobúrila aj slovenských biskupov

Ďalšia kniha, ktoré čerpá z otvorených archívov Pia XII., vyšla minulý rok pod názvom Pius XII. a Židia (Pio XII e gli ebrei) s podtitulom Vatikánsky archivár konečne odhaľuje úlohu pápeža Pacelliho počas druhej svetovej vojny. Autorom je spomínaný historik Johan Ickx, ktorého zistenia sú voči Piovi XII. omnoho priaznivejšie ako Kertzerove.

„Nezverejnené dokumenty Pia XII. vyvažujú falošný príbeh, ktorý predtým mnohí akceptovali,“ píše Ickx. V knihe opisuje konkrétne ľudské príbehy, ktoré dokladujú úsilie Pia XII. a Svätej stolice o pomoc židovskému obyvateľstvu, odhaľuje fungovanie siete kňazov, ktorí naprieč Európou pracovali na záchrane ľudských životov, a ponúka pohľad na osobný vzťah medzi pápežom a americkým prezidentom Rooseveltom.

„Autor pri tom všetkom narába perom, akoby to bola filmová kamera, ponúka panoramatické pohľady na rôzne dramatické situácie,“ ocenil knihu katolícky denník Avvenire.

Popri pozitívnom hrdinovi Piovi XII. vystupuje v knihe aj niekoľko negatívnych postáv. Jednu z nich spomenul v recenzii vatikánsky denník L’Osservatore Romano: „Počas druhej svetovej vojny ponúkla slovenská vláda členstvo v štátnej rade monsignorovi Jánovi Vojtaššákovi, spišskému biskupovi sympatizujúcemu s nacizmom. Vzhľadom na svoje poslanie to mal biskup odmietnuť, no namiesto toho ponuku prijíma, pričom súhlas Pia XII. si vypýtal až ex post.“

Samozrejme, táto recenzia, ako ani samotná kniha nezostali na Slovensku bez povšimnutia. V spoločnom vyhlásení Za pravdivý obraz biskupa Vojtaššáka na recenziu reagovali traja slovenskí biskupi (administrátor Spišskej diecézy Ján Kuboš, nitriansky biskup Viliam Judák a arcibiskup Cyril Vasiľ z Košickej eparchie) spolu s postulátorom procesu blahorečenia Jána Vojtaššáka Petrom Jurčagom. 

„Autorove texty sú tendenčné a touto tendenciou zámerne poškodzuje dobré meno a povesť Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, ako aj priebeh jeho kauzy blahorečenia,“ píše sa v 11-stranovom dokumente, v ktorom štvorica signatárov reaguje na jednotlivé Ickxove tvrdenia.

Kriticky sa o knihe i samotnom autorovi vyjadrila aj historička Emília Hrabovec. „Najväčšou metodologickou chybou knihy je, že vôbec nereflektuje iné archívy, ignoruje jestvujúcu literatúru a stav bádania a vytrháva z kontextu niekoľko izolovaných dokumentov z vlastného archívu, ktoré navyše veľmi povrchne interpretuje. To je vážna chyba historika, ktorý navyše píše o problematike, ktorú vôbec nepozná, nie je schopný historickej kontextualizácie a porozumenia súvislostí, a tak (dez)interpretuje iba niekoľko izolovaných dokumentov,“ uviedla profesorka Hrabovec minulý rok pre Svet kresťanstva.

Obe knihy a polemiky, ktoré vyvolali, tak koniec-koncov potvrdzujú slová českého historika Jaroslava Šebeka, že bádanie v otvorených archívoch neprinesie definitívnu bodku za osobnosťou pápeža Pia XII., ale rozdielne pohľady budú pretrvávať aj naďalej.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.