Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Svet kresťanstva
24. apríl 2020

Rozhovor

Rozdielne pohľady na Pia XII. tu budú aj po sprístupnení vatikánskych archívov

S historikom Jaroslavom Šebekom z Historického ústavu Akademie věd České republiky sme sa rozprávali o tom, čo všetko ukrývajú vatikánske archívy, ale aj o osobe pápeža Pia XII.

Rozdielne pohľady na Pia XII. tu budú aj po sprístupnení vatikánskych archívov

Historik Jaroslav Šebek. Foto – ceskatelevize.cz

Mali ste už v minulosti možnosť bádať vo Vatikánskom apoštolskom archíve? Čím ste sa zaoberali?

Do vatikánskych archívov chodievam pravidelne od roku 2011. Sústredil som sa najmä na štúdium prameňov z otvoreného fondu pápeža Pia XI., predovšetkým vo vzťahu k Československu. Vzniklo z toho hneď niekoľko kníh s tematikou cirkevných dejín v medzivojnovom období. Súčasne som však študoval napríklad aj fondy mapujúce vzťah pápežstva a Rakúska, Nemecka, Belgicka či Francúzska a tiež reflektovanie prvých týždňov španielskej občianskej vojny zo strany Vatikánu.

Vatikánsky archív v minulosti sídlil na rôznych miestach, dokonca aj mimo Apeninského polostrova. Kde sa nachádza v súčasnosti?

Dá sa povedať, že v samom srdci Vatikánu, v Apoštolskom paláci, konkrétne na Cortile del Belvedere. Toto nádvorie môžu vidieť návštevníci z okien pri prehliadke Vatikánskych múzeí.

Okrem rôznych depozitárov, študijných a reprezentatívnych priestorov je od roku 1980 súčasťou vatikánskeho archívu aj podzemný bunker. Prečo takýto priestor a čo sa v ňom uchováva?

Ide o depozitár, v ktorom sú uchovávané tie najdôležitejšie dokumenty. Je potrebné si uvedomiť, že vo vatikánskom archíve je uchovávaných mnoho významných diplomatických a cirkevných dokumentov od raného stredoveku a že je dôležité ich chrániť aj takouto formou. Medzi týmito dôležitými dokumentmi sú napríklad podrobné správy o zámorských objavoch alebo správy o živote na panovníckych dvoroch, napríklad cisára Rudolfa II., čomu sa v súčasnom období venuje jeden z mojich kolegov.

„Zaujímavé sú listy anglického kráľa Henricha VIII. Anne Boleynovej, jeho budúcej manželke, ktoré boli ukradnuté z Londýna vatikánskym špiónom, aby tak poskytol dôkaz o kráľovej nelojálnosti Rímu.“ Zdieľať

Na internetovej stránke vatikánskeho archívu sa možno dočítať, že vo viac ako 600 archívnych fondoch v celkovej dĺžke 85 kilometrov sú uchovávané dokumenty od 8. do 20. storočia. Niečo ste už naznačili, ale dalo by sa ešte bližšie konkretizovať, čo všetko tam možno nájsť?

Keďže samotní pápeži boli až do roku 1870, keď zanikol pápežský štát, významnými politickými hráčmi, nájdeme tam rad politických a ekonomických dokumentov súvisiacich s existenciou pápežského štátu, diplomatickú korešpondenciu s európskymi i mimoeurópskymi štátmi, reflexiu ich cirkevnej a politickej situácie, dokumenty k cirkevným procesom či dogmatickým sporom v cirkvi, ale tiež dokumenty, ktoré sa týkajú dôležitých udalostí svetových dejín, a to nielen náboženských.

Ktoré uložené dokumenty považujete za najvzácnejšie, respektíve najzaujímavejšie aj pre neodbornú verejnosť? Záznamy o procesoch s templármi či s Galileom Galileim?

Problémom je, že mnoho veľmi vzácnych dokumentov z dôb raného stredoveku, ktoré boli napísané na papyruse, podľahlo skaze. Medzi zaujímavé dokumenty určite patrí Chinonský pergamen, ktorý zhrnuje proces s templármi na začiatku 14. storočia. Tento pergamen bol až do roku 2001 pokladaný za stratený, ale napokon sa ukázalo, že bol iba založený do iného regálu.

Zaujímavé sú listy anglického kráľa Henricha VIII. Anne Boleynovej, jeho budúcej manželke, ktoré boli ukradnuté z Londýna vatikánskym špiónom, aby tak poskytol dôkaz o kráľovej nelojálnosti Rímu. Taktiež existuje korešpondencia medzi známou postavou talianskej histórie Lucreziou Borgia s jej otcom, kontroverzným pápežom Alexandrom VI.

Nájdeme tam však napríklad aj dokumenty k významným osobnostiam talianskej renesancie, ako bol Boccaccio, k ukončeniu trojpápežstva voľbou Martina V., vzácne umelecky zdobené stredoveké kódexy, pápežskú bulu, ktorá odsudzuje učenie Martina Luthera, informácie k bitke pri Viedni a porážke osmanskej armády spojenými kresťanskými vojskami. A, samozrejme, veľkú pozornosť bádateľov pútal aj spomenutý záznam procesu s Galileim.

Niektoré z diplomatických dokumentov sú opatrené pečaťami z pravého zlata, čo z nich robí vzácne artefakty aj z materiálneho hľadiska.


Minulý rok pápež František zmenil názov Vatikánsky tajný archív na Vatikánsky apoštolský archív. Foto – TASR/AP

Dvoma základnými dátumami spätými s vatikánskym archívom sú roky 1610, keď pápež Pavol V. inštitucionalizoval existenciu pápežského archívu, a rok 1881, keď ho pápež Lev XIII. sprístupnil bádateľom. Sú toto dva hlavné ciele existencie vatikánskeho archívu – uchovávať a skúmať? Alebo je tu aj čosi iné?

Veľkú časť práce vatikánskych archivárov tvorí reštaurovanie a konzervácia vzácnych dokumentov. Pápež Pavol VI. veľmi pekne zdôraznil význam archívu aj z teologického hľadiska, pretože dokumenty sú ozvenami a stopami Ježiša Krista v histórii ľudstva.

Ako vlastne môže záujemca získať povolenie pre bádanie vo vatikánskom archíve?

Potrebné je predložiť žiadosť zo strany nejakej vedeckej alebo cirkevnej autority, ktorá sa zaručuje za odbornosť záujemcu o štúdium. Potom sa už len čaká, či príde povolenie zo strany príslušného odboru Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Ako vyzerá samotná bádateľská činnosť?

Možno povedať, že je rovnaká ako v prípade iných vedeckých či pamäťových inštitúcií – študujete objednaný pramenný materiál. Rozdiel je len v geniu loci, ktorý vás obklopuje. Študovať v srdci svetového kresťanstva je naozaj mimoriadny zážitok.

Inzercia

Minulý rok pápež František zmenil názov Vatikánsky tajný archív na Vatikánsky apoštolský archív. Čo sledoval týmto rozhodnutím?

Bola to reakcia na divoké špekulácie, ktoré rozvírili najmä knihy amerického spisovateľa Dana Browna, ktoré boli následne aj sfilmované. Tieto diela povzbudili šírenie rôznych konšpiračných teórií typu, že vo vatikánskom archíve sa nachádza svätý grál alebo že v múroch sú ukrývaní mimozemšťania. Názov archívu s prívlastkom tajný by podľa pápeža mohol prispievať k týmto špekuláciám. Pritom termín segreto, teda tajný, odkazoval na súkromný charakter archívu, a nie na to, že sa v ňom nachádzajú nejaké tajnosti a mimoriadnosti.  

„Študovať v srdci svetového kresťanstva je naozaj mimoriadny zážitok.“ Zdieľať

Začiatkom marca Vatikán sprístupnil archívne fondy z obdobia pontifikátu pápeža Pia XII. (1939 – 1958), s čím sú prirodzene späté veľké očakávania odbornej verejnosti. No nie sú interpretácie, že teraz sa už konečne dozvieme plnú pravdu o Piovi XII., prehnané? Významná časť  archívnych materiálov z tej doby je dostupná už viac ako polstoročie, stačí spomenúť 12-zväzkové Akty a dokumenty Svätej stolice o druhej svetovej vojne, ktoré v rokoch 1961 – 1985 zosumarizovala skupina historikov-jezuitov. V slovenčine je dokonca dostupné popularizačné historické dielo jedného z nich – Pius XII. a druhá svetová vojna podľa vatikánskych archívov (Kalligram 2002) od Pierra Bleta. Očakávate, že otvorenie archívov môže priniesť zásadné, doteraz neznáme informácie o pontifikáte Pia XII.?

Áno, mnoho vecí o pôsobení pápeža Pia XII. už vieme zo spomenutých publikovaných edícií. Novootvorené archívy nám však bez pochýb pomôžu upresniť mnoho informácií o spôsobe záchrany prenasledovaných Židov a iných antifašistov. Príbuzní a potomkovia týchto ľudí sa budú môcť dozvedieť viac o ich osudoch.

Stále tu však podľa môjho názoru bude rozdielny pohľad na rolu Pia XII. Aj dnes kritici poukazujú na jeho strach z komunistickej indoktrinácie. Údajne z tohto dôvodu vnímal nacistické Nemecko ako hrádzu proti jeho šíreniu. Obhajcovia, naopak, pripomínajú, že pápež ako zástanca diplomatických metód pracoval pre záchranu ľudí síce v skrytosti, no veľmi intenzívne.

V archívoch by sme však mohli nájsť informácie o tom, ako sa Štátny sekretariát staval ku skutočnosti, že niektoré rímske cirkevné inštitúcie po vojne pomáhali v úteku pred spravodlivosťou aj nacistickým vojnovým zločincom.    

Za zmienku tu stojí práca dvoch slovenských historikov, Petra Slepčana a Róberta Letza, ktorí minulý rok vydali knihu Una voce di difesa o postojoch slovenského episkopátu proti nacizmu a rasovo motivovanej nenávisti. Centrom pozornosti je najmä biskup Michal Buzalka, ktorý dal antinacistický ráz činnosti Katolíckej akcie na Slovensku.


Rukopis prejavu pápeža Pia XII., ktorý predniesol počas audiencie pre zamestnancov štátnej televízie RAI 3. decembra 1944. Foto – TASR/AP

Témou tohto rozhovoru nie je samotná osobnosť Pia XII., ale predsa len... Kvôli dvom kontradiktórnym pohľadom na jeho prístup k hitlerovskému Nemecku býva tento pápež označovaný za kontroverzného. Časť historikov tvrdí, že v snahe zabrániť rozpútaniu druhej svetovej vojny či pri pomoci prenasledovaným, najmä Židom, urobil maximum možného, kým druhá časť hovorí o neospravedlniteľnom mlčaní. Odborníci to nemajú radi, ale aj tak sa veľmi zjednodušene spýtam – je pravda niekde medzi tým? A ku ktorému z týchto dvoch pólov má bližšie?

Na základe doterajších informácií by som povedal, že pravda je bližšie k tomu, že pápež sa snažil metódami tajného vyjednávania urobiť čo najviac pre to, aby zachránil veľké množstvo prenasledovaných ľudí. Je známe, že Vatikán napríklad vystavoval falošné krstné listy, aby Židia mohli ako katolíci uniknúť pred prenasledovaním.

Zdokumentovaná je aj osobná snaha pápeža zachrániť rímskych Židov pred deportáciou do koncentračných táborov v októbri 1943. Pius XII. vtedy otvoril kláštory, ktoré pomohli skryť tisícky Židov. Ukrývali sa v nich až do júna 1944, keď do Ríma vstúpili spojenecké jednotky. Osobne by ma však napríklad zaujímalo, či sa pápež a Vatikán nejakým spôsobom zapojili do snahy zachrániť maďarských Židov v roku 1944.

„V archívoch by sme mohli nájsť informácie o tom, ako sa Štátny sekretariát staval ku skutočnosti, že niektoré rímske cirkevné inštitúcie po vojne pomáhali v úteku pred spravodlivosťou aj nacistickým vojnovým zločincom.“ Zdieľať

Vatikán zvykne sprístupňovať historické dokumenty spravidla po polstoročí od ich vzniku. Možno teda v najbližších rokoch očakávať zverejnenie dokumentov z éry Jána XXIII. a Pavla VI.?

Vatikán väčšinou sprístupňuje dokumenty až po sedemdesiatich rokoch, takže v prípade Pia XII. ide o veľmi ústretový krok, ktorý bádateľom pomôže objasniť obdobie tohto pontifikátu. Tento trend možno bude pokračovať aj naďalej, i keď v tomto prípade sa už bude týkať dvoch svätorečených pápežov.

Pre české médiá ste povedali, že vás osobne v sprístupnených archívoch zaujímajú najmä dokumenty súvisiace s povojnovým odsunom nemeckého obyvateľstva z Československa či s reakciou Pia XII. na vznik východného bloku pod kuratelou Moskvy. V pláne ste už mali aj študijný pobyt, ale kvôli pandémii koronavírusu ste ho museli odložiť. Napriek tomu, dá sa už dnes povedať, aký postoj mal Pius XII. a vatikánska diplomacia na obe spomenuté historické udalosti?  

Osobne by ma zaujímala celá škála otázok, na ktoré by som mohol hľadať odpovede v súbore dokumentov z obdobia pontifikátu Pia XII. Ale máte pravdu, že by ma zaujímal aj prístup Vatikánu k povojnovému vysídleniu Nemcov zo strednej Európy, pretože možno odhadovať, že Pius XII. bol proti uplatňovaniu princípu kolektívnej viny a v tomto zmysle apeloval na československých biskupov.

Zreteľné je aj to, že bol veľkým odporcom komunizmu a v lete 1949 publikoval takzvané exkomunikačné dekréty proti stúpencom komunizmu. Som toho názoru, že k tomuto kroku ho pravdepodobne viedlo prudké zhoršenie cirkevnej situácie v komunistickom Československu.

Popri tom je určite zaujímavý pápežov prístup k vývoju v západnej Európe, kde sa rozvíjal rad zaujímavých pastoračných iniciatív, napríklad robotnícki kňazi vo Francúzsku, a kde tiež prebiehal rozmach katolíckych spolkových aktivít. Možno povedať, že po vojne nastalo veľké oživenie katolíckeho života, ktoré trvalo až do 60. rokov. Toto všetko je určite zaujímavé študovať.

Teším sa, keď bude možné opäť sa vydať na štúdiá do zahraničia, ale v danej chvíli je to logicky nemožné a pravdepodobne to ešte nejaký čas takto zostane.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva