Euzébius Vercellský sa narodil okolo roku 283 na Sardínii. Jeho vznešení rodičia boli kresťania. Počas prenasledovania kresťanov v roku 310 celú rodinu zatkli a odvliekli do Ríma. Euzébiov otec zomrel na následky zlého zaobchádzania. Po prepustení z väzenia sa Euzébiova matka usadila v Ríme a starala sa o kresťanskú výchovu svojich detí.
Euzébia a jeho sestru pokrstil pápež sv. Miltiades. Euzébia následne ustanovili za lektora v jednom z rímskych chrámov. Neskôr odišiel – zrejme vyslaný pápežom – do mesta Vercelli (západne od Milána). Tam pôsobil ako kňaz a po smrti miestneho biskupa si ho v roku 340 jednomyseľne zvolili za biskupa.
Euzébius bol voči sebe prísny, kým voči druhým mierny a spravodlivý. Povzbudzoval kňazov, aby žili zbožným a vzorným životom. Nabádal ich, aby bývali spoločne a viedli kláštorný život. Ako prvý na kresťanskom Západe spájal kňazský život s mníšskym. Nezabúdal však ani na veriaci ľud. Horlivo pracoval na odstraňovaní zvyškov pohanstva. Pod jeho vplyvom sa mnohí mladí ľudia rozhodli pre život zasvätený Bohu.