Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vatikánska sedma Svet kresťanstva
19. august 2022

Vatikánska sedma

Bude mať Slovensko nového kardinála? Otvárajú sa štyri možné scenáre

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.

Bude mať Slovensko nového kardinála? Otvárajú sa štyri možné scenáre

Ilustračné foto - TASR/AP

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

  • či budú mať kardináli Tomko a Korec svojho nástupcu,
  • aké prekvapivé meno by sa mohlo objaviť,
  • že generálny prokurátor kritizoval nízky trest pre kňaza.

Po smrti kardinála Jozefa Tomka, ktorého pochovali v utorok v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, stratilo Slovensko svoje zastúpenie v kardinálskom zbore. Prirodzene sa tak núka otázka, či Svätý Otec vymenuje nového slovenského kardinála.

Možností, ktoré sa núkajú, je niekoľko.

Bez kardinála. Tipovať, kto sa stane novým kardinálom, je počas pontifikátu súčasného pápeža ešte náročnejšie, ako to bolo v minulosti. Kedysi mali istotu kardinálskeho klobúka prefekti najvýznamnejších vatikánskych úradov a arcibiskupi významných metropolitných sídel. František však ani jedno z týchto nepísaných pravidiel nedodržiava.

V súčasnej situácii to však pre Slovensko nič neznamená, keďže v Rímskej kúrii nie je v top pozícii žiadny Slovák a Bratislava ani Košice medzi významné cirkevné metropoly nepatria.

Kým kardinál Jozef Tomko sa v roku 1985 stal kardinálom práve preto, lebo bol vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kardinál Ján Chryzostom Korec bol v roku 1991 ocenený za svoj hrdinský zápas s komunistickým režimom, tak v súčasnosti takéto osobnosti v miestnej cirkvi chýbajú. A navyše na čele všeobecnej cirkvi nestojí pápež zo susednej bratskej krajiny.

Nebude preto prekvapivé, keď sa v najbližších rokoch nového kardinála nedočkáme.

Biskup z periférie. Slovensku v centre Európy by k novému kardinálovi mohol paradoxne pomôcť Františkov dôraz na periférie.

Na cirkevnej periférii sa nachádza emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý sa teší nielen priazni slovenských médií, ale aj samotného pápeža, a ten nemá problém s nekonvenčnými rozhodnutiami.

Slovensko má však na periférii aj iných biskupov. Hovorí sa o nich síce menej ako o Bezákovi, ale ich kardinálske menovanie by dávalo väčší zmysel. Obaja pôsobia v nekatolíckych krajinách, sú blízki obyčajným ľuďom, rovnako ako pápež sú rehoľníci a majú za sebou inšpiratívny životný i duchovný príbeh. Reč je o apoštolskom prefektovi Azerbajdžanu Vladimírovi Feketem a biskupovi Reykjavíku Davidovi Tencerovi.

Pri každom z nich je však jedno významnejšie „ale“. Otázne je, ako by na Feketeho povýšenie reagovali vedúci predstavitelia tejto moslimskej a do veľkej miery autoritatívnej krajiny. Možno by to bolo bez problémov, ale možno nie.

V neprospech Tencera zasa hovorí to, že Island je súčasťou Škandinávskej biskupskej konferencie spolu s ďalšími protestantskými krajinami (Fínsko, Švédsko, Nórsko a Dánsko), ktoré nikdy v histórii nemali kardinála. Až do roku 2017, keď pápež František vymenoval štokholmského biskupa Andersa Arboreliusa. Neboli by dvaja severskí kardináli príliš?

Nečakané prekvapenie. Ak hovoríme o prekvapivých menách, netreba zabúdať na to, že biskupské svätenie nie je podmienkou menovania za kardinála. Pápež František menoval nových kardinálov už osemkrát a takmer vždy siahol po nejakom obyčajnom kňazovi či rehoľníkovi so silným životným svedectvom. A takých nesporne nájdeme aj u nás.

Podobne vymenoval za kardinálov niekoľko úctyhodných emeritných biskupov vo vysokom veku. Aj na Slovensku máme jedného takého, ktorý v sebe nesie čosi z Tomkovho a Korcovho príbehu – ide o 88-ročného emeritného košického arcibiskupa Alojza Tkáča.

Najsilnejšie meno. Tento text by nebol úplný bez zmienky o najčastejšie skloňovanom mene – gréckokatolíckom arcibiskupovi Cyrilovi Vasiľovi. V čase, keď pôsobil ako sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, sa jeho menovanie za prefekta a kardinála bralo takmer ako hotová vec.

Po jeho prevelení do Košíc jeho šance naoko klesli. Prispela k tomu aj vojna za našimi hranicami a hrdinské vystupovanie iného gréckokatolíka – kyjevsko-haličského arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka. Jeho menovanie za kardinála by malo veľký symbolický význam a nebol by to vôbec nečakaný krok, keďže kardinálsky titul mali aj jeho predchodcovia Lubomyr Husar a Josip Slipyj.

Inzercia

Bez ohľadu na tieto „proti“ platí, že v súčasnej slovenskej katolíckej hierarchii má Cyril Vasiľ najvýraznejší kardinálsky potenciál.

Ako však povedal kňaz Marián Gavenda, „popri všetkých našich kalkuláciách, ktoré v istom zmysle vyznievajú ako úsmevné, je tu aj sloboda pápeža, motívy, ktoré nepoznáme, a v nemalej miere sloboda Ducha Svätého, na ktorú kladie dôraz aj sám pápež František“.

Ďalšie udalosti v skratke

KBS zaslala do Ríma záverečnú syntézu synodálneho procesu v slovenských diecézach. Dokument schválil bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský.

Generálny prokurátor kritizoval postup prokurátorky v procese s kňazom Františkom Ondrekom, ktorý bol v Dolnom Kubíne odsúdený za sexuálne zneužívanie. Miernejšie právne posúdenie stíhaného skutku dospelo do neprimerane nízkeho trestu, uviedol Maroš Žilinka.

Sudkyňa vo Zvolene odsúdila na tri roky a štyri mesiace nepodmienečne bývalého kňaza Ladislava Jurčíka za sexuálne zneužívanie maloletého chlapca. Na súde sa duchovný priznal, chcel podmienečný trest. Rozsudok nie je právoplatný.

Kardinál Marc Ouellet bol obvinený zo sexuálneho napadnutia, ktorého sa údajne dopustil, keď pôsobil ako arcibiskup Québecu. Vatikán po prešetrení prípadu vyhlásil, že nevidí dôvod na ďalšie vyšetrovanie.

Požiar v koptskom kostole v Káhire usmrtil 41 ľudí. Polícia uviedla, že príčinou tragédie bol elektrický skrat.

Ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici pozval pápeža Františka na návštevu Buče. Kyjev chce, aby hlava cirkvi videla dôsledky vojny a pomodlila sa pri hrobe obetí.

Nenechajte si ujsť

Hudobná bodka

Brat chaos, sestra panika. Aj takúto pieseň môžete nájsť na novom CD albume bosých karmelitánov a karmelitánok, ktorý má názov Balady a piesne z Karmelu.

„Táto pieseň sa s humorom vyrovnáva s prílišnou horlivosťou a nepokojom v rehoľnom živote,“ vysvetľuje brat Stanislav Jaloviar, ktorý je autorom väčšiny z 15 piesní. „Vznikali v rozpätí asi tridsiatich rokov, samotné nahrávanie prebiehalo v kláštore bosých karmelitánok v Košiciach v roku 2022,“ dodáva.

Želám vám víkend plný príjemných tónov!

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.