Minizamyslenie Mäta, kôpor a rasca

Mnohí ľudia sa primkli k náboženstvu preto, aby mohli mať veci pod kontrolou. Nedeľná účasť na liturgii, sviatosti, eurá do zvončeka, to všetko sa časom môže stať iba rutinným zvykom, ktorým sami seba presviedčajú, že sú veriaci. Veď predsa Bohu čosi dali.

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.“ (Mt 23, 23 – 26)

Ježiš však odmieta akýkoľvek systém, ktorý sa stáva poisťovňou večného života. Volá nás do neistoty zložitých životných situácií, vzťahov, pádov aj vstávaní. Jeho posolstvo rozhodne nestojí na kilogramoch mäty, kôpru a rasce odovzdaných Bohu. Boh nevlastní Agrofert ani sieť pizzerií.

Odtrhnúť si niečo od úst pre „náboženskú daň“ nie je také ťažké ako odtrhnúť si kus srdca kvôli iným ľuďom. V prvom prípade si môžeme povedať, že sme odovzdali to, čo sme boli povinní odovzdať. V tom druhom nemáme žiadnu istotu, že naša investícia lásky prinesie úrodu.

Boh však chce predovšetkým to, aby bol náš život s druhými voňavý a chutný ako mäta, kôpor či rascový chlieb. Taký život sa potom sám stáva odmenou. (Jozef Husovský)