Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hnutia a spoločenstvá Svet kresťanstva
31. august 2022

Spoločenstvo novej evanjelizácie

Keď viaceré generácie pracujú na spoločnej vízii a tak pretvárajú svoje mesto

V novom seriáli o duchovných spoločenstvách na Slovensku predstavujeme Spoločenstvo novej evanjelizácie z Dolného Kubína.

Keď viaceré generácie pracujú na spoločnej vízii a tak pretvárajú svoje mesto

Peter Maretta s manželkou Teréziou. Foto: archív SNE

Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium píše, že farnosť má byť „spoločenstvom spoločenstiev, svätyňa, do ktorej sa chodia napiť vysmädnutí, aby vládali pokračovať v ceste, centrum neustáleho misijného snaženia“.

Podobne sa vyjadril aj redemptorista Michal Zamkovský v knihe rozhovorov Spovedal som Slovensko, ktorú vydalo vydavateľstvo Postoj Media, keď povedal, že budúcnosť cirkvi je v malých spoločenstvách a skupinách.

Na Slovensku ich počet neustále rastie a majú nezanedbateľný vplyv na dianie v cirkvi aj mimo nej. Dôkazom bolo aj zvolenie niektorých členov či lídrov laických spoločenstiev do vrcholovej politiky. Preto sme sa rozhodli zmapovať tie, ktoré fungujú dlhodobo, a poukázať na to, akým spôsobom pretvárajú slovenskú cirkev.

Na základoch podzemnej cirkvi

O potrebe laických spoločenstiev, v ktorých by mladí veriaci spoločne prežívali vieru a duchovne rástli, sa začalo hovoriť už počas komunizmu. Ako prví na Slovensku začali túto myšlienku šíriť Vladimír Jukl a Silvester Krčméry, ktorí zakladali malé skupinky na vysokých školách.

„Od nich sme prvýkrát počuli, že nie je dobré byť človeku samému, ale máme sa povzbudzovať a pomáhať si žiť vieru v skupinách. S nimi spolupracoval Dolnokubínčan Ladislav Stromček, ktorý sa s nami stretával ako laik a občas nám posunul myšlienky o spoločenstve, o žití viery v každodennom živote,“ spomína na svoje mládežnícke začiatky dnes už päťdesiatnik Peter Maretta z Dolného Kubína.

Po páde komunizmu miestni zistili, že laik, ktorý sa stretával s farskou mládežou, je v skutočnosti kňaz, ktorého tajne vysvätil biskup Ján Korec. Mladý Peter Maretta bol následne formovaný Hnutím Svetlo život a redemptoristom Michalom Zamkovským. Počúvať z úst kňaza, ktorý cituje pápežské dokumenty, že obnova príde cez laikov, bolo pre Petra a jeho manželku Teréziu povzbudením, že cirkev ich potrebuje, a preto sa rozhodli na jej pozvanie odpovedať.

„Chceli sme sa stretávať viac ako len na svätých omšiach či farských pobožnostiach,“ hovorí Maretta o pohnútkach, ktoré ho viedli k založeniu Spoločenstva novej evanjelizácie v roku 1999.

Stretnutie v skupinách. Zdroj: archív SNE

Manželov vo farnosti Dolný Kubín nadchýnala vízia Jána Pavla II. o reevanjelizácii pokrstených, pretože to zažili na vlastnej koži. „Ako tradiční katolíci sme zakúsili, že existuje osobný vzťah s Ježišom, existuje obrátenie, vyliatie Ducha Svätého. To boli časy, keď sa robili kurzy inšpirované Josém Pradom Floresom, ktorý písal o novej evanjelizácii k roku 2000,“ vysvetľuje Maretta, ktorý viedol miestne spoločenstvo do roku 2016.

Na otázku, s akými reakciami sa pri zakladaní spoločenstva stretávali, odpovedal, že každá nová nepoznaná vec sa stretne s určitou opatrnosťou či odporom. „Pýtali sa nás, čo sa robíte svätí, to vám nestačí chodiť do kostola? Veď aj toto je spoločenstvo, keď sa stretneme na liturgickom zhromaždení,“ vysvetľuje Maretta, ktorý však dodáva, že mnohým farníkom bola ich snaha sympatická.

„Pre mojich rodičov, ktorí zažili tridentské slávenie omší, boli skúsenosti s novou evanjelizáciou alebo modlitby s Božím slovom v spoločenstve také silné, že nemali problém otvoriť sa tomu. Samozrejme, že otec ma najskôr považoval za nezodpovedného čudáka, ktorý chodí po víkendovkách a stále nemá nachystané drevo na zimu,“ pousmeje sa otec šiestich detí nad svojím mladíckym zápalom.

Potom ako aj starý otec zažil dotyk Ducha Svätého, povedal synovi, že kedykoľvek bude potrebovať praktickú pomoc alebo postrážiť deti, je mu s manželkou k dispozícii.

„Keď sme slúžili na rôznych víkendovkách, pravidelne v pondelok som chodil k rodičom na kávu. Naše rozhovory sa vždy skončili slzami radosti a hovorili, že škoda, že za svojich čias nemali možnosť niečo také zažívať. Je to milosť, žiť v týchto časoch, keď má nevesta cirkev možnosť obnovovať sa a pripravovať sa na stretnutie so ženíchom takýmto spôsobom,“ zhodnotil Maretta.

Približne v rovnakom čase v dolnokubínskej farnosti zložila mládežnícke spoločenstvo Ruah Janka Fačková, dnes už Strežová. Keď mladí zistili, že funguje aj stretko staršej generácie rodín, rozhodli sa spojiť sily a po určitom čase sa pripojili k Spoločenstvu novej evanjelizácie.

„Ľudia, ktorí majú otvorené srdce a úprimne hľadajú Boha, oveľa ľahšie prijmú, keď príde niečo nové, čo nezažili. Manželkini rodičia počas komunizmu pašovali samizdaty z Juhoslávie a tajne premietali diapozitívy v obývačke. Keď Janka prišla s tým, že ideme založiť spoločenstvo, ideme sa modliť chvály s gitarou, súhlasili,“ reaguje Pavol Strežo na otázku, či bola ich snaha vo farnosti prijímaná.

Liturgia s kňazom Jánom Bucom. Zdroj: archív SNE

Zo strany kňazov sa stretli s rôznymi reakciami. Keďže pastoráciu mládeže mali vo farnosti na starosti novokňazi, ktorí sa v meste zdržali nanajvýš dva roky, nebolo možné s nimi na stretnutiach rátať pravidelne. Ako hovorí Peter Maretta, niektorí s nimi radi chodievali na stretká a duchovné cvičenia, ale boli aj takí, ktorí slovo laici vnímali ako synonymum neodborníkov, ktorí by nemali robiť duchovný program.

„Iní nás chytali za slovíčka a pozývali si nás na koberček, keď sme sa podľa nich nemodlili teologicky správne, kontrolovali, či pesničky, ktoré sa budú hrať, nie sú protestantské a podobne. Mali sme však v rodine a medzi priateľmi rôznych kňazov, ktorí nás povzbudzovali, že to, čo žijeme, je dobré a môžeme to žiť ďalej, hoci sme sa vo farnosti stretli s nepochopením,“ dodal.

Rodina nie je bunka, ktorá žije sama pre seba

Prvotná služba, ktorej sa venovali vo farnosti, spočívala v tom, že zakladali lektorské stretká, iniciovali vznik pastoračnej rady, združovali ľudí, ktorí boli aktívni. Peter niekoľko rokov viedol skupinu dospelých, ktorí sa pripravovali na birmovku. Potom sa ich služba rozšírila do okolitých farností, začali slúžiť rodinám, mladým, pomáhali organizovať diecéznu animátorskú školu a boli súčasťou Komisie pre mládež v Spišskej diecéze.

Vízia spoločenstva spočiatku stála na dvoch pilieroch: evanjelizácia a služba rodinám. Dlhé roky organizovali pre manželov Kurz Rút a neskôr Kurz Manželstvo Misia Možná. V roku 2009 otvorili centrum pre rodinu, kde pripravovali školy Otcovho srdca, prorocké tréningy, kurzy vnútorného uzdravenia, konferencie pre mužov, pre ženy. Potom začali povzbudzovať ľudí, aby sa viac angažovali v spoločnosti.

Spoločenstvo novej evanjelizácie, ktoré má dnes približne 80 záväzných dospelých členov a 100 detí a tínedžerov, malo vždy laický charakter. Fungujú v 12 skupinách, z ktorých tri sú mládežnícke a jedno tvoria slobodné ženy alebo manželky, ktorých manželia nechodia do spoločenstva. Zvyšok sú rodiny.

Malé skupinky vznikali tak, že po večerných omšiach mali modlitebné stretnutia po bytoch alebo sa prirodzene vyvinuli z formačného kurzu Sieversov seminár.

„Istý čas sme robili domy modlitby u nás v obývačke. Nebolo to klasické stretko, len sme prečítali Božie slovo a žehnali sme otvorenosť pre evanjelizáciu a hlad po Bohu. Hocikto z farnosti mohol prísť a poprosiť o modlitbu, ak prechádzal niečím ťažkým. Vtedy k nám chodilo veľa mladých, ktorí premýšľali, kam na vysokú školu, alebo potrebovali pomôcť vyrovnať sa s rozchodmi,“ spomína Peter Maretta.

Inzercia

Najmladšia generácia spoločenstva. Zdroj: archív SNE

V malých stretkách po približne dvanásť ľudí sa rozprávajú o tom, ako prežívajú svoju vieru a bežný život. Raz za mesiac mávajú deň spoločenstva, kde sa všetky skupiny v nedeľu dopoludnia stretnú na spoločnej svätej omši, chválach a niekedy majú aj formačnú prednášku. Viaceré generácie tak pracujú na spoločnej vízii, modlia sa za ňu a pomáhajú si aj v praktických veciach.

Podľa Petra Marettu je potrebné, aby rodiny vo farnostiach neboli bunky uzavreté do seba, spokojné s tým, ako žijú svoje povolanie manželov a tešia sa z detí. „Aj rodina dokáže žiť určité vnútorné sebectvo a hľadať sebauspokojenie v tom stave, ktorý prijala od Boha ako dar. Dar však plní účel, keď sa darúva. To znamená, že duchovné dobrá od Boha dávame k dispozícii, aby z nich ochutnali aj tí ľudia, ktorí sú okolo nás,“ vysvetľuje Maretta, ktorý dodáva, že práve vďaka spolupráci s mladou generáciou, ktorá im postrážila deti, mohli mať vlastné stretnutia.

Medzi generáciami dochádza k duchovnému potratu

Spoločenstvo novej evanjelizácie je zaujímavé tým, že sa dlhé roky snaží fungovať medzigeneračne. Staršia generácia sa vždy duchovne stará o tú mladšiu. V rovnakom spoločenstve tak možno nájsť päťdesiatnikov aj tínedžerov či desaťročné deti. Podľa Pavla Streža je zápas o nasledujúce generácie kľúčový, pretože z Biblie vidíme, že Boh je Bohom generácií, keď sa sám predstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.

„Kedykoľvek sa diablovi podarí roztrhnúť generácie, chce zneuctiť meno Boha. Aj my sme zažili rôzne vnútorné tlaky, ktoré nás chceli rozdeliť. Keď päťdesiatnici na čele s Peťom viedli modlitbu chvál na dni spoločenstva, mladí si mysleli, že sú trápni a že hrajú staré vykopávky. Starí zase mladých kritizovali, že ich kapela je príliš ukričaná a mládežnícka, a navzájom si nechceli chodiť na chvály,“ opisuje Strežo nepochopenie medzi generáciami.

Potom ich navštívil rečník z Írska Brandon McCauley a bez toho, aby mu vysvetľovali, aká je v spoločenstve situácia, začal vyučovať o duchovnej eutanázii, potrate a homosexualite uprostred Katolíckej cirkvi.

„Keď sa objaví nový život, prídu mladí, starým to nevyhovuje, tak to ‚potratia‘. Je lepšie zbaviť sa nového života, ktorý ‚kaká do plienok‘, robí iba problémy, ktoré za naňho musia žehliť. Mladí sa zasa pozerajú na starých spôsobom, že im už nemajú čo dať, lebo nevedia, čo je život, odstrihnú sa od nich a to je ‚duchovná eutanázia‘. ‚Homosexualita‘ je, keď sa stretávame len s ľuďmi s rovnakými názormi, s rovnakým spôsobom modlitby, život totiž prúdi z heterosexuality,“ vysvetľuje Strežo, otec troch detí.

Po týchto slovách sa jednotlivé generácie v spoločenstve zmierili a snažia sa vzájomne rešpektovať a fungovať vedľa seba. Podľa Streža to nie je vždy ideálne, rovnako ako v každej rodine, kde žijú viaceré generácie, no v tomto spolunažívaní je kľúčová pokora. Tú podľa neho preukázal aj Peter Maretta, ktorý mu po sedemnástich rokoch odovzdal vedenie spoločenstva.

„Zmena prišla prirodzene, menili sa generácie, videl som, že Pavol je prirodzená osobnosť, ktorú ľudia vyhľadávali. Vedel som, že ak sa má jeho dar vodcovstva, ktorý sa na ňom prejavoval, rozvíjať, je potrebné ho do tejto úlohy ustanoviť aj oficiálne,“ zdôvodňuje Maretta svoje odstúpenie.

Tým, že mali roky medzi sebou dobrý vzťah, Pavol k nemu chodil cielene po rady. „Odovzdal mi kopec praktických lekcií zo života a som rád, že nevidel vo mne konkurenciu, že mu chcem prebrať spoločenstvo. Keď som sa vrátil z Bratislavy, mal som vízie a ambície, ako by mali veci fungovať. Peťo mi povedal, nech sa páči, Paľko, vyskúšaj. A ja som zistil, že len teórie nefungujú, lebo život je o niečom inom, no Peťo mi popri ňom dovolil robiť chyby,“ vysvetľuje Strežo, ktorý pripúšťa, že o pár rokov odovzdá spoločenstvo ďalej.

Andrea Bielová s mladými. Zdroj: archív SNE

Ako ďalej vysvetľuje, generáciu dvadsiatnikov sa im nepodarilo udržať, pretože nimi otriasla smrť jedného z nich. Navyše v rovnakom období museli zavrieť Aktiv centrum pre rodinu a okresať ich službu.

„Naša mládež vtedy zažila veľkú krízu, pretože manželkin mladší brat ochorel a zomrel. Zo siedmich stretiek zostali tri. Tri roky sa zdalo, že sú paralyzovaní. No potom sa to pokúsila oživiť Andrea Bielová. Medzitým nám však vyrástla ďalšia generácia, o ktorú sa nemal kto starať,“ ozrejmil Strežo.

V súčasnosti sa mladým pod dvadsať rokov snaží venovať najmladší brat Jany Strežovej. Pavol Strežo sa nebojí poverovať vedením mladšie generácie, pretože v ich prípade nemá ísť na stretkách o formáciu alebo hlboké duchovné rozhovory, ale o prežívanie priateľstva s mladými, ktorí majú rovnaké hodnoty, a tak spoločne prejsť búrlivým obdobím puberty.

Organizujú kajúce tryzny za zmierenie medzi náboženstvami

V Spoločenstve novej evanjelizácie sa angažujú aj v kresťanskom a medzináboženskom dialógu a pripravujú v rôznych mestách stretnutia, na ktorých dochádza k zmiereniu s katolíkmi a protestantmi alebo medzi kresťanmi a židmi. Myšlienkou zástupného pokánia Streža inšpiroval Peter Hocken, anglický teológ a kňaz, ktorý ho isté obdobie duchovne viedol.

„Túto DNA zmierenia som nosil hlboko v sebe. Keď som pred rokmi stretol svoju pani učiteľku zo základnej školy a zistil, že je pamätníčkou holokaustu, veľmi ma to bolelo, že sa za to hanbila a tajila to,“ spomína Strežo.

V roku 2012 zorganizovali prvú verejnú kajúcu tryznu na úrovni mesta, kam pozvali jeho vedenie, cirkevných predstaviteľov aj samotných preživších a ich potomkov. Neskôr sa myšlienka ujala a podobné stretnutia prebehli v ďalších pätnástich mestách a obciach. Po dvoch rokoch od prvej tryzny primátor mesta spoločenstvu povedal, že po tom, ako sa pokorili pred Bohom, mesto sa naštartovalo ekonomicky a pohli sa aj veci, ktoré dovtedy nefungovali.

Pavol Strežo počas prednášky. Zdroj: archív SNE

Podľa Streža je rovnako dôležité uzdravovať vzťahy aj medzi cirkvami či národnosťami. V minulosti organizovali aj zmierenie medzi protestantmi a katolíkmi na Bielej hore, kde sa odohrala najhoršia bitka v českých dejinách, alebo iniciovali aj slovensko-maďarskú či česko-nemeckú tryznu.

Za najväčšie ovocie spoločenstva považujú, že sa za 23 rokov nerozpadli, čo popri vlastných chybách považujú za zázrak. Podľa Petra Marettu potrebuje svet plný individualizmu vidieť svedectvo jednoty, ktorá nie je uniformná, ale pestrá.

„To si vyžaduje pokorné zmýšľanie o sebe, že si v duchovnom živote nevystačím sám a potrebujem druhých okolo seba, aby som si udržal oheň a vzťah k Božiemu slovu. Dobrým ovocím je to, že sme nechali na svoje rodiny vplývať tú spleť vzťahov v spoločenstve a neutiekli sme, keď sa vzťahy pokazili,“ vysvetľuje Maretta.

Za trvácnosť spoločenstva podľa Pavla Streža vďačia práve službe sebe navzájom či iným. Skupiny, ktoré slúžia, podľa neho fungujú oveľa zdravšie ako tie, čo neslúžia.

„Služba nás držala pohromade. Keď človek dáva, dozrieva v láske. Je to neustály prísun radosti, že som súčasťou niečoho, čo robí Boh. Videli sme stovky zmenených manželstiev, dokonca aj to, ako sa jedni manželia, ktorí boli štyri roky rozvedení, znovu zosobášili. Videli sme, ako Boh dostal ľudí zo závislostí, z psychických chorôb. Keď vidíme, že Boh s nami v tomto ráta, prináša to život do spoločenstva,“ uzavrel Strežo.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.