Minizamyslenie Viera z Kauflandu

Ponuka môcť bez námahy presádzať moruše, posúvať vrchy a robiť ďalšie „prestavby“ je viac ako lákavá. Niektorí by si Tatry posunuli bližšie, iní ďalej... Našťastie je v tom ono horčičné zrnko viery.

Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“ (Lk 17, 5 – 10)

Ježišovi ide o viac ako zamotať hlavu majiteľom botanických záhrad a kartografom. Jeho prenášanie vrchov a presádzanie moruší je zamerané na oveľa dôležitejšiu oblasť ľudského vnútra.

Keďže žiadne moruše ani vrchy sa nehýbu na náš jednoduchý pokyn, máme pocit, že nemáme ani takú vieru ako horčičné zrnko. Lenže ani z horčičného zrnka nevyrastie strom šmahom ruky. Viera je dar a proces. Nedá sa nakúpiť v Kauflande do zásoby. Dá sa jej len učiť. Tým, že aspoň skúšame veriť.

Nemožno ju zachytiť ani tým najlepším mobilným fotoaparátom. Po čase však možno vidieť jej plody. Vedeli by o nej rozprávať rodičia, ktorí celý čas verili, že sa ich dieťa vymaní z područia drog, manžel, ktorý po patovej situácii našiel prácu, ale aj ľudia, ktorým sa v živote nič nezmenilo, no pochopili, že to má svoj zmysel...

„Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov.“ (Sk 5, 12 – 16). Zo zrnka vyrástol strom. (Jozef Husovský)