Minizamyslenie Svetlo a hrob

Dobrý imidž, obraz alebo PR je snahou každej society. Na tejto snahe nie je nič zlé. Lenže...

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!“ (Mt 23, 27 – 32)

Mnohí vzali vážne Ježišovu výzvu byť svetlom sveta (Mt 5, 14). Svetlo však vzniká z malého plamienka vnútri. Najprv potrebuje preniknúť tým, v kom horí, a postupne sa dostane na povrch. Na to, aby svietilo, nepotrebuje veľkú reklamnú kampaň ani hlasné megafóny. Stačí, ak sa mu poskytne priestor.

Jeho opakom je podľa Ježiša obielený hrob. Na prvý pohľad krása – nádherná výzdoba, krásne svetielka z Kauflandu... Ale vnútri mŕtvolné ticho, zápach, tma a strach. Chvíľu sa dá budovať dobrý imidž aj takýmto spôsobom. Chyby, stagnácia, vlastné biznisy sa nejaký čas dajú skrývať pod kobercom. Ale ten v kritickej chvíli praskne. „A diera bude ešte väčšia“ (Mk 2, 21).

Jedinou cestou, ako osloviť, je autenticita. A tá vyrastá zo zosynchronizovania vnútra a vonkajšku. Ľudia veľmi rýchlo vycítia, že je niečo násilne hrané. Na druhej strane dokážu byť solidárni aj s chybami a prešľapmi. Ak vznikajú v snahe o pravdivosť.

Skutočným svetlom nie je násilná pseudodokonalosť, ale prirodzená pravdivosť. Nech už prináša čokoľvek. (Jozef Husovský)