Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
05. október 2022

Zvolenský, Bober či Judák

Kto bude novým predsedom KBS a ako vyzerá jeho voľba

Zisťovali sme, akým bol doterajší predseda biskupskej konferencie a prečo sa ním arcibiskup Vasiľ stať nemôže.

Kto bude novým predsedom KBS a ako vyzerá jeho voľba

Súčasný predseda KBS Stanislav Zvolenský. Foto: TASR/Matin Baumann

Začiatkom budúceho týždňa sa slovenskí katolícki biskupi zídu na plenárnom zasadaní v Badíne pri Banskej Bystrici. Jedným z bodov programu je aj voľba nového predsedu, ktorý povedie Konferenciu biskupov Slovenska (KBS) nasledujúce štyri roky.

Súčasným predsedom je bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý vedie KBS už štyri funkčné obdobia. Prvýkrát bol zvolený v októbri 2009.

Keďže Štatút KBS nelimituje počet funkčných období predsedu, Zvolenský by na čele mohol pokračovať aj naďalej.

Ak by, naopak, došlo k zmene, nový predseda KBS by bol počas jej 30-ročnej existencie len štvrtý v poradí – po biskupoch Zvolenskom, Tondrovi († 2012) a Balážovi († 2011).   

Výber je úzky

KBS bola zriadená Svätou stolicou po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prvé zasadnutie sa uskutočnilo 19. – 20. januára 1993 v Nitre za účasti všetkých 14 slovenských biskupov, ako aj vtedajšieho apoštolského nuncia Giovanniho Coppu († 2016), ktorý sa neskôr stal kardinálom.

Jej základnú štruktúru tvoria plenárne zasadanie, päťčlenná stála rada (predseda, podpredseda, generálny sekretár a dvaja zvolení biskupi), generálny sekretariát, ekonomická rada a biskupské komisie a rady.

Členmi KBS sú všetci diecézni, eparchiálni, pomocní a ostatní titulárni biskupi, ktorých je v súčasnosti spolu 14 (siedmi diecézni biskupi, jeden diecézny administrátor, jeden vojenský ordinár, dvaja eparchiálni a traja pomocní). Emeritní biskupi, momentálne šiesti, členmi KBS nie sú.

„Predseda biskupskej konferencie nie je nadriadeným diecéznych biskupov, ako si to ľudia niekedy myslia, keďže biskupská konferencia je pastoračným koordinačným orgánom biskupov na nejakom území. Predseda koná vždy v súlade s poverením a rozhodnutím členov biskupskej konferencie. Z pohľadu verejnosti je však vnímaný ako najvyšší predstaviteľ miestnej Katolíckej cirkvi,“ vysvetľuje kňaz Anton Ziolkovský, ktorý v minulosti desať rokov pôsobil ako výkonný sekretár KBS.

Predseda a podpredseda sú podľa Štatútu KBS volení spomedzi diecéznych biskupov. K nim možno priradiť aj vojenského ordinára, ktorý nevedie územnú, ale personálnu diecézu. Z toho vyplýva, že uvedené pozície nemôžu zastávať pomocní biskupi, diecézni administrátori ani eparchiálni, teda gréckokatolícki biskupi.

Doterajší predsedovia KBS
František Tondra, spišský biskup (1993 – 1994)
Rudolf Baláž, banskobystrický biskup (1994 – 2000)
František Tondra, spišský biskup (2000 – 2009)
Stanislav Zvolenský (2009 – súčasnosť)

Cirkevný právnik Ján Duda pripomína, že biskupská konferencia je inštitúciou Rímskokatolíckej cirkvi, zatiaľ čo Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá patrí medzi 23 východných katolíckych cirkví, má svoju vlastnú ustanovizeň – Radu hierarchov.

„Členom Rady hierarchov nie je ani jeden slovenský rímskokatolícky biskup. Ak to beriem recipročne, ako aj to, že KBS je ustanovizňou Rímskokatolíckej cirkvi, nedá sa predpokladať, aby za riadnych okolností mohol byť za predsedu KBS zvolený gréckokatolícky biskup. Samozrejme, výnimka je vždy možná, ak by ju schválil Apoštolský stolec, prípadne by v tomto smere bol upravený Štatút KBS,“ hovorí profesor Duda.

V súčasnosti tak nie je možné, aby sa predsedom KBS stal niektorý z dvojice eparchiálnych biskupov – Peter Rusnák alebo Cyril Vasiľ.

Voľba predsedu sa tak zužuje na sedem diecéznych biskupov a vojenského ordinára, pričom favoritom je opäť arcibiskup Zvolenský. Do užšieho výberu by sa mohol dostať aj druhý arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý je v súčasnosti podpredsedom KBS, či nitriansky biskup Viliam Judák.

Inzercia

„Vie verejne vystupovať, komunikovať a má dôležité kontakty nielen v cirkevnom, ale aj v politickom a spoločenskom prostredí. Istým spôsobom tým nadväzuje na kardinála Korca, svojho predchodcu. Navyše, od minulého roka má pomocného biskupa, čo mu sčasti uvoľňuje ruky pre iné aktivity,“ hodnotí biskupa Judáka kňaz, ktorý s ním v minulosti spolupracoval.

Nitriansky biskup zaujal počas nedávnej národnej púte k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne, kde kritizoval sociálnu situáciu na Slovensku a tunajšiu politiku označil za malú a pobabranú.

Arcibiskup Zvolenský krátko po svojom menovaní v roku 2008. Foto: Postoj/Andrej Lojan

A ako teda vyzerá samotná voľba predsedu biskupskej konferencie? „Keďže Štatút KBS spôsob neupresňuje, voľba predsedu, podpredsedu a členov Stálej rady KBS sa riadi normami Kódexu kánonického práva,“ vysvetľuje kňaz Ziolkovský.

„Kandidátky sa nepodávajú, ale každý člen KBS v tajnom hlasovaní napíše na hlasovací lístok akékoľvek meno z tých, ktorí môžu byť zvolení. Ak v prvých dvoch kolách nikto nezíska väčšinu hlasov, do tretieho kola postupujú kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa väčšinu hlasov. Ak dôjde k rovnosti hlasov, prednosť má kandidát, ktorý je služobne starší,“ približuje Ziolkovský.

„Bezprostredne po voľbe sa predsedajúci verejne opýta kandidáta s najvyšším počtom hlasov, či voľbu prijíma. Ak ju prijme, hneď sa ujíma úradu,“ uzatvára kňaz z podtatranskej farnosti Nová Lesná.

Zvolenský? Opatrný, ale tímový

Bez ohľadu na to, či arcibiskup Zvolenský bude alebo nebude vo funkcii pokračovať, už dnes je najdlhšie slúžiacim predsedom KBS. Stal sa ním len rok a pol po tom, čo ho Benedikt XVI. v roku 2008 vo veku 49 rokov vymenoval za bratislavského arcibiskupa.

Stalo sa tak v deň, keď Svätá stolica oznámila nové rozčlenenie slovenských diecéz. V rámci toho bola Bratislavsko-trnavská arcidiecéza rozdelená na Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu. Prvej menovanej sa ujal Zvolenský, v druhej ešte rok pokračoval arcibiskup Ján Sokol.

„V cirkvi sa uchádzanie o povýšenie považuje za kontraproduktívne. Ten, kto sa v cirkvi usiluje povýšiť, tým vlastne dokazuje, že si neuvedomuje závažnosť úradu. V cirkevných úradoch je veľký rozmer ,božieho‘, musíte do nich vstupovať s čo najväčšou pokorou. Vystupujem totiž nie sám za seba, ale mám reprezentovať Boha,“ povedal Zvolenský mesiac po svojom menovaní v rozhovore pre .týždeň.

Tieto slová sa odrážajú aj v jeho 13-ročnom pôsobení na čele KBS. „Vždy si bol vedomý váhy svojho úradu. Opatrne – niekedy možno až príliš – vystupuje nielen navonok, ale aj pri súkromných rozhovoroch. Takým bol aj počas pandémie, keď mu časť kňazov a veriacich vytýkala, že mal aktívnejšie vystupovať proti obmedzovaniu bohoslužieb,“ hovorí kňaz so znalosťou cirkevného prostredia, ktorý si neželal byť menovaný.

Na arcibiskupovi Zvolenskom oceňuje, že má skúsenosti aj zo zahraničia, ovláda cudzie jazyky, vystupuje diplomaticky a je tímovým hráčom. „Nie je tým, kto by druhým vnucoval svoju vôľu. Naopak, nechá si poradiť, aj keď nakoniec prijme autonómne rozhodnutie. Konflikty neeskaluje, ale zmierňuje, vystupuje ako mediátor. To sú v dnešnej polarizovanej dobe dôležité vlastnosti,“ uzatvára kňaz.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.