Evanjelický biskup Západného dištriktu Ján Hroboň v rozhovore hovorí o tom, aké odozvy mali biskupi po medializácii tejto konferencie a najmä na dehonestujúci spôsob, akým Michal Havran čítal stanovisko biskupov ECAV.

Ján Hroboň hovorí aj o tom, že homosexuáli majú byť v ich cirkvi prijatí, majú byť prijímaní v úcte, nemajú byť zosmiešňovaní či ostrakizovaní. No odmieta, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita. Pripomína, že Božie slovo označuje praktizovanú homosexualitu za hriech.

Odmieta aj tvrdenia, že táto téma rozdeľuje slovenských evanjelikov, a hovorí, že žiadny iný cirkevný zbor z toho nerobí PR ani sa tému nesnaží ideologizovať.

Vysvetľuje tiež, že vedenie cirkvi zatiaľ nemôže disciplinárne či pracovnoprávne trestať tých, ktorí sa nedržia stanoviska biskupov, pretože kľúčové je stanovisko vieroučného výboru, s ktorým sa musí stotožniť synoda. Toto stanovisko sa ešte len pripravuje.

A biskup pripomína opäť pani farárke Polckovej, ktorá dlhodobo vyjadruje svoju frustráciu z homofóbnych nálad v cirkvi a vyslovuje vieroučne neprimerané výroky o Ježišovi, že by bolo lepšie čestne a v pokoji sa rozísť, teda že by mala pokračovať vo svojom pôsobení na inom poli a v inej pozícii.  

V bratislavskom staromestskom evanjelickom zbore sa konala konferencia Kráčajme spolu – LGBTQ ľudia sú súčasťou nášho života, ktorá vzbudila záujem aj vášne, lebo na nej došlo aj k dehonestácii biskupov. List biskupov, ktorí v ňom dali svoje stanovisko k tejto téme, posmešne čítal Michal Havran. Aká bola vaša prvá reakcia?

Konferencia vzbudila pozornosť, ale z môjho pohľadu nevzbudila vášne. Na tú akciu neboli výnimočne prudké odozvy, aspoň som ich nepostrehol, aj keď reakcií bolo pomerne dosť. Tie, ktoré sme dostali k nášmu stanovisku, boli vo vysoko prevažujúcej miere kladné. Nebolo veľa tých, ktorí reagovali na posmešný prejav Michala Havrana. Osobne si myslím, že sa zosmiešnil sám. 

Takže sa vás to nedotklo?

Mňa osobne nie. Ale priznám sa, že spomínaný prejav som nepočúval a ani nemám záujem. Čítal som o konferencii článok v denníku Postoj, a pravdupovediac, neprekvapilo ma to.

Farárka Anna Polcková tvrdí, že prejav Michala Havrana nebol výsmešný, ale že prezentoval váš list „spôsobom sebe vlastným“?

Anna Polcková sa samozrejme snaží Michala Havrana všemožne brániť, aj keď ten prekračuje hranice elementárnej slušnosti. Platí tu princíp súdržnosti za každú cenu. Čo tak navrhnúť Michalovi Havranovi prejavy takého Mariána Kuffu označiť za „jemu vlastné“ a verejne sa z nich nevysmievať? Aj Marián Kuffa prezentuje veci spôsobom sebe vlastným a takisto to máme v plnej miere akceptovať?

Máte problém aj s tým, že dôraz na tému LGBT je v tomto zbore prehnaný? Alebo je nesprávne uchopený?

Rozlišujme dve veci. Je dobré, keď sa v prostredí cirkvi venuje pozornosť tejto téme a keď sa cirkev a cirkevné zbory pastoračne zamerajú aj na túto skupinu ľudí a venujú sa im. Hlavná otázka pre nás je, akým spôsobom sa táto pastoračná služba k týmto ľuďom v zbore odohráva a ako má nastavené pravidlá. My sme sa pokúsili načrtnúť v našom vyhlásení hranice, ktoré sa už v pastorácii prekročiť nedajú.

Liberálno-progresivistická ideológia v kresťanstve je druhá vec a tu treba jasne povedať, že odmietame, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita. A tiež to, že Božie slovo označuje praktizovanú homosexualitu za hriech.

My nikoho nenútime, aby toto stanovisko prijal, a ako s tým človek osobne naloží, je na ňom. Homosexuálne správanie nevnímame ako nejaký exkluzívny, špeciálny hriech, ktorý by bol horší ako ostatné. Však aj na tých miestach v Božom slove, či už je to Rímskym 1, Prvý Korintským 6, alebo Prvý Timoteovi 1, sa homosexuálne správanie nachádza v katalógu hriechov spolu s ostatnými. Rovnaký postoj máme aj k cudzoložstvu, pýche, lakomstvu, proste k tým hriechom, ktoré Písmo menuje, ako „títo ľudia nebudú dedičmi kráľovstva Božieho“. Pre nás homosexuálne správanie nie je nejaký exkluzívny hriešny prejav. Všetci sme hriešni ľudia.

Máte skôr problém s ideológiou, ktorá je s touto témou spojená?

Odmietame ideologizáciu témy LGBT a politiku, ktorú robia. Aj tu musíme rozlišovať dva postoje. Jeden je náš postoj k homosexuálom. Treba ich rešpektovať, mať v úcte, pristupovať k nim s láskou, s prijatím, odsudzujeme akékoľvek znevažovanie, posmievanie, ostrakizovanie týchto ľudí a zasadzujeme sa za ich citlivé a láskavé prijatie v prostredí cirkvi. A potom je tu ideológia LGBT v zmysle populistickej demagógie, napríklad, že cirkev je homofóbna. Nedá sa ani nevidieť, že celá LGBT ideológia je napojená na výdatné finančné zdroje. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo má silný hlas.

„Nedá sa nevidieť, že celá LGBT ideológia je napojená na výdatné finančné zdroje. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo má silný hlas.“ Zdieľať

Povedali ste, že ste stanovili hranice. Pani farárka Polcková ich prekračuje?

Ťažko je mi na túto otázku odpovedať. My ako biskupi sme formulovali svoje stanovisko. To však nie je právne záväzné. Takže nie je možné, aby človek, ktorý podľa nás prekračuje stanovené hranice, bol disciplinárne alebo pracovnoprávne stíhaný. V našej cirkvi to funguje tak, že vieroučné stanovisko k takémuto problému dáva vieroučný výbor. Stanovisko vieroučného výboru môže, ale nemusí byť v súlade s vyjadrením zboru biskupov.

A už je toto stanovisko vieroučného výboru pripravené?

Pripravuje ho. Keď bude hotové, bude predložené riadnym legislatívnym postupom na synodu. Keď sa s ním synoda stotožní, potom už má právnu záväznosť. Až keď budeme mať toto stanovisko, vtedy môžeme zreteľne za cirkev povedať, či farárka Polcková alebo ktokoľvek iný prekročuje nejaké hranice alebo nie. 

Vy ste farárku Polckovú v roku 2020 vyzvali, že by mala „zvážiť svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe“. Na základe čoho ste to urobili?

Dali sme to na stôl ako čestné riešenie. Ak dlhodobo na sociálnych sieťach vyjadruje svoju frustráciu z homofóbnych nálad v cirkvi, vyslovuje vieroučne neprimerané výroky o Ježišovi, atraktívne iba ak pre progresívne publikum, ak pestuje výberový „ekumenizmus“, založený na sympatii k progresivistickej ideológii, ak sa štylizuje do polohy martýrky a presadzuje názory, ktoré podľa jednoduchého uváženia nie sú kompatibilné s učením a praxou našej cirkvi, tak by bolo čestnejšie nežiť službu v takomto kŕči, ale čestne, v pokoji sa rozísť a pokračovať vo svojom pôsobení na inom poli a v inej pozícii.  

Vidíme, aký to má vplyv v celej cirkvi, aký rozruch a polarizáciu to vyvoláva. My nepôjdeme za hranicu, ako sú registrované partnerstvá alebo požehnávanie homosexuálnych manželstiev.

Čiže nebudete požehnávať homosexuálne zväzky?

Z nášho pohľadu – ako biskupov evanjelickej cirkvi – nie. Ale toto je stanovisko nás biskupov. Aby bolo právne záväzné, musí si ho osvojiť synoda.

Pani farárka Polcková už požehnáva homosexuálne zväzky?

To si nemyslím. Ak sa nemýlim, na sociálnych sieťach sa vyjadrila v tom zmysle, že očakáva, až príde ten čas. Vyjadrenia sú jasné, aj keď vyslovené vždy obozretne.

Čiže nie je to v tomto smere prekročenie hranice, len volanie po ňom?

My to tak vnímame, že je tu tento hlas z prostredia bratislavského staromestského zboru, ktorý volá po registrácii homosexuálnych párov, požehnávaní a sobášoch.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vy ste vyhlásili, že vaša účasť na spomínanej konferencii nebola s vami konzultovaná. Pani Polcková však tvrdí, že vás pozvali mesiac pred konferenciou. Ako to bolo?

Dvadsiateho piateho augusta sme všetci traja biskupi prijali email, ktorého prílohou bola pozvánka a zároveň rozpracovaný a podľa pozvánky aj zborovým presbyterstvom CZ BA Staré mesto schváleným programom konferencie. Keď sme si to prečítali, s prekvapením sme zistili, že v sobotu popoludní sme zaradení do programu. Preto sme sa vyjadrili, že zaradenie do programu konferencie nebola zo strany sestry Polckovej nijako konzultované. 

Takže nikto z biskupov dopredu nesľúbil účasť na konferencii?

Pripadá nám to prinajmenšom neprimerané, aby som bez vedomia a oslovenia, bez vyjadrenia súhlasu a potvrdenia prítomnosti na konferencii zaradil pozvaného hosťa do programu konferencie. Napriek skutočnosti, že na danú problematiku nemáme rovnaký pohľad a vieroučný postoj, základné a elementárne zásady slušného správania by nemuseli absentovať. Ak Anna Polcková volá v cirkvi po dialógu, tak určite toto nie sú primerané spôsoby. 

Ako sa to pozvanie malo realizovať?

Každý z biskupov má dôležité podujatia dlhodobo plánované, niekedy aj pol roka, rok dopredu. V tomto zmysle by bol korektný postup, keby nám niekto z tohto cirkevného zboru zavolal a spýtal sa, či máme záujem na konferencii vystúpiť, či nám tento termín vyhovuje. Toto sa nestalo. A každý z nás už mal fixný program. Ja som mal dlhodobo plánovanú cestu do zahraničia, kvôli takejto konferencii by som ju ani nerušil.

Chceli by ste vôbec byť na takejto konferencii?

My sme o tom s biskupmi hovorili a dohodli sme sa, že jeden z nás tam pôjde. Bola z našej strany ochota, ale pán generálny biskup, ktorý tam osobne chcel ísť, sa pozrel potom do svojho diára a mal v tom termíne dlhodobo plánovanú cestu do zahraničia. Neodmietali sme účasť alebo dialóg. Žiaľ, administratívnym nedopatrením sa stalo, že sme organizátorom nedali včas vedieť, že na konferenciu zašleme iba písomné stanovisko. Nebola to naša ignorancia, iba nedopatrenie, čo nás mrzí. 

Pani Polcková na tej konferencii povedala, že nekonanie v prospech prijatia homosexuálov a ich práv je pokrytectvo. Myslíte si, že hovorila aj o vedení vašej cirkvi?

Neviem, aké práva myslí. Čo sa týka ľudských práv, jasne sa deklaruje, že všetci ľudia sú si rovní. Aké iné práva by mala mať menšina LGBT? Toto je naratív, ktorý nás stavia do homofóbneho svetla, že my sa nedokážeme zasadzovať za ich práva, ale pre nás je normou Božie slovo. A keď Božie slovo hovorí o praktizovanej homosexualite ako o hriechu, tak my predsa nebudeme bojovať za práva ľudí, ktorí si vyžadujú legitimizáciu hriešneho spôsobu života. Toto je podľa nás vynucovanie niečoho, s čím nemôžeme z biblického hľadiska súhlasiť.

Profesor František Ábel z Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK na tej konferencii povedal, že to nie je hriešne správanie.

Je to jeho interpretácia, ktorá zrejme spĺňa nejakú svoju funkciu. Prinajmenšom provokovať a čeriť stojaté vody. Pre nás sú normatívne tri miesta v Novej zmluve (Rim 1, 1Kor 6, 1Tim 1), kde sa jasne hovorí, že praktizovaná homosexualita je hriech. Nehovorí sa, že homosexualita je hriech, ale že praktizovaná homosexualita je hriech. 

Ale okrem konkrétnych biblických výrokov dávame na pováženie toto: predstava, že ten istý apoštol Pavel, ktorý formuluje napríklad zásadné formulácie z 1. kapitoly listu Rímskym o „mužoch, ktorí páchajú hanebnosť s mužmi“, že ten Pavel, ktorý si popudí celý cirkevný zbor v Korinte proti sebe kritikou jedného jeho popredného člena, ktorý intímne a dokonca možno aj verne žije s manželkou svojho otca (a dodáva, že takéto niečo „nevidno ani medzi pohanmi“), že ten Pavel, ktorý vyzýva kresťanov v Efeze, aby „smilstvo a akúkoľvek nečistotu ani len nespomínali medzi sebou“, ten Pavel, ktorý dokonca za hriech na niekoľkých miestach považuje samotnú „vášnivosť“, tak aby ten istý Pavel zároveň akceptoval praktizovanú homosexualitu a považoval ju maximálne iba za pochabosť, ale nie za hriech, tak to dá mnohonásobne viac fantázie, exegetického, interpretačného a psychologického úsilia, ako jednoducho uznať, že pre Pavla bola praktizovaná homosexualita hriechom vedľa iných hriechov. 

„Keď Božie slovo hovorí o praktizovanej homosexualite ako o hriechu, tak my predsa nebudeme bojovať za práva ľudí, ktorí si vyžadujú legitimizáciu hriešneho spôsobu života.“ Zdieľať

Nijako ju neospravedlňoval, nezľahčoval ani jej nepriťažoval. Nikde nám však nedal ani priestor, aby sme rozvíjali v otázke o nej nejaký iný koncept. Pavlovi veci do seba zapadajú, Pavel je integrovaný teológ a človek. Dvaja Pavlovia, ktorí by boli na výber, proste nejestvujú. Dajte si tú prácu, prečítajte si všetky Pavlove listy za jeden dlhý večer a skúste vyskladať na základe prečítaného Pavlov psychologický a teologický profil: považoval autor všetkých týchto myšlienok praktizovanú homosexualitu za hriech alebo nie?

Predstava, že Pavel je voči praktizovanej homosexualite zdržanlivý až otvorený a zároveň píše pasáže z listu Rímskym a mnohé ďalšie, je proste absurdná. Niečo v tom obraze strašne škrípe.

Niekto chce Pavla mať presne tam, kde mu to ideologicky pasuje. Niektoré miesta teda akoby prehliadne a vyberie napríklad také miesto, kde dôslednejší preklad ukazuje na platené služby mladým chlapcom, a hrá sa s ním. Nevyvracia tým však zásadne názor, že praktizovaná homosexulita je hriechom, iba poukazuje na jeden z mnohých aspektov tohto hriechu. 

Povedať treba aj to, že Boží stvoriteľský zámer je v Písme od začiatku jasne definovaný a že manželstvom je spolužitie muža a ženy a že ich intímne spojenie je legitímne. My nenachádzame v Písme žiadne iné miesto, o ktoré by sme sa mohli oprieť a povedať, že to môže byť aj inak.

Profesor Ábel argumentuje tým, že zákazy homosexuálneho správania sú nesprávne preložené, resp. nesprávne interpretované. Zároveň vraví, že vedecké poznatky sa vyvíjajú a cirkev sa v minulosti viackrát mýlila, napríklad pri teórii geocentrizmu. Ako vieme, že aj v otázke homosexuality sa cirkev nemýli?

Ak profesor Ábel toto hovorí, tak túto vec prinajmenšom zľahčuje. Sú určité princípy, ktoré sa nemenia, a medzi tieto otázky patrí otázka spasenia. Spasenie alebo záchrana je dielo milosti pána Ježiša Krista. Na druhej strane je tu naša hriešnosť. Keď niečo Biblia pomenuje ako hriech, tak to proste nemôžeme prekrútiť v zmysle, že to nie je celkom tak. Potom si prispôsobujeme Bibliu podľa seba. Už nejde o Božie slovo, ale o naše.

Geocentrické názory sa môžu meniť, ale principiálne pravdy týkajúce sa našej záchrany, spasenia, hriechu, milosti – tie sa meniť nemôžu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V Katolíckej cirkvi človek žijúci v homosexuálnom vzťahu nemôže prijímať eucharistiu. Je u evanjelikov niečo okrem požehnania takéhoto zväzku, čo by bolo človeku žijúcemu v takomto vzťahu odmietnuté?

Nie. Ak je konfirmovaný evanjelik, má slobodný prístup k Večeri Pánovej. 

Rozdeľuje táto téma výraznejšie vašu cirkev? V médiách to tak vyzerá.

Nie, nevidím túto tému v našej cirkvi ako rozdeľujúcu. Máme dôležitejšie témy. Vidím ju ako vec, ktorá sa týka jedného cirkevného zboru. A ťažko povedať ako početnej skupiny ľudí v našej cirkvi. Nemyslíme si, že je veľká. Určite staromestský zbor a postoje jeho vedenia majú svojich sympatizantov aj mimo Bratislavy, ale žiadny iný cirkevný zbor nerobí z toho PR alebo sa tú tému nesnaží ideologizovať ako cirkevný zbor Staré Mesto. 

Ako vnímate, že profesor na evanjelickej fakulte verejne prezentuje názory, že homosexuálne správanie nie je hriešne?

Ako biskupi s tým nesúhlasíme, ale momentálne to vieroučne a ani v cirkevnej legislatíve nemáme dostatočne ošetrené, aby sme ho mohli za tieto jeho názory brať na zodpovednosť. 

Vidíte to ako problém, že nemôžete zasiahnuť?

Áno, je to problém a pracujeme na tom.

Ondrejovi Prostredníkovi bola odňatá kánonická misia na základe podobných vyjadrení. Teraz to už nie je možné?

K prípadu Ondreja Prostredníka sa vyjadrovať nebudeme, riešili ho iní traja biskupi. Zohľadnili to, ako verejne vystupoval na dúhových pochodoch. V tom, ako a o čom preventívne komunikovali, sa interpretácie jednotlivých strán rozchádzajú. 

Čiže postup, ktorý bol použitý pri pánovi Prostredníkovi, nechcete zopakovať?

Zbor biskupov má kompetenciu odňať kánonickú misiu. Keďže sa medzitým tento spor nesmierne vyhrotil a je extrémne citlivý, musíme mať všetky veci zabezpečené tak, aby sme mali celkom zreteľnú oporu vo vieroučných stanoviskách cirkvi a v cirkevnej legislatíve. Čo sa týka pána Prostredníka, to by bola skôr otázka na bývalé vedenie cirkvi, ktoré mu kánonickú misiu odňalo.

Z môjho pohľadu vtedy ako bežného farára som mal dojem, že je tam aj osobná animozita a mohlo to byť celé poctivejšie odkomunikované. Mohla tomu predchádzať aj celocirkevná a kompetentná diskusia. Mal som dojem, že sa to neudialo. Teraz som sám v pozícii biskupa a znova nás volá Staré Mesto k dialógu. Na druhej strane, keď do toho dialógu vstúpime, tak nás zosmiešňujú. Potom aká je tu snaha o dialóg?

Na spomínanej konferencii vystúpil aj politológ Pavol Hardoš, ktorý tvrdí, že tu existuje nejaký konšpiračný naratív o gender ideológii. Podľa tejto konšpirácie existujú zlé a zvrátené elity, ktoré chcú zničiť Západ, kresťanstvo a rodinu. Vy ste vo svojom stanovisku síce nespomínali gender ideológiu, ale spomínali ste LGBT ideológiu. Myslíte, že sú nejaké zlé a zvrátené elity, ktoré chcú zničiť Západ, kresťanstvo a rodinu?

Táto úvaha pána Hardoša je v rovine konšpirácií.

Nie je problém, keď sa takéto konferencie konajú na pôde chrámu?

Je to problém. Majú veľa iných priestorov a takáto konferencia sa zmestí do bežnej spoločenskej sály. Zrejme ide o provokáciu.

Takto to vnímate?

Áno. Keď rozprestrú dúhovú vlajku pred oltárom, tak čo tým chcú asi povedať? Je jasné, že to ľudí vyprovokuje.

Ondrej Prostredník sa nedávno na facebooku v reakcii na stanovisko vyjadril, že sa budete hanbiť a budete prosiť o odpustenie Najvyššieho. Čo na to hovoríte?

Každý sa bude zodpovedať za svoje postoje. Čo je on Boží advokát? My sa nemáme za čo hanbiť, stojíme na princípoch Písma, Písmo je pre nás najvyššou autoritou a naše postoje sú v súlade s Písmom. Sme o tom presvedčení. Že sa Ondrej takto vyjadrí, to je, si myslím, skôr na jeho hanbu, nie na našu. So sarkazmom poviem, že nás zrejme používa na dobré politické PR. Zaručili sme mu miesto v parlamente.

Ako tieto otázky súvisiace s homosexualitou vnímajú inde v cirkvi?

Myslím si, že v prostrediach väčších miest táto otázka viac-menej rezonuje, ale primárne je to považované za záležitosť Bratislavy a vedenia staromestského zboru. Vidím však aj pozitívum toho, že sa táto otázka otvára, aj keď nie šťastným spôsobom: prinajmenšom scitlivie ľudí voči tejto menšine a tí, ktorí majú tendenciu znevažovať alebo urážať LGBT ľudí, majú možnosť korigovať svoje postoje.

Máte informácie, že by pre aktivity farárky Polckovej zo staromestského zboru odchádzali veriaci?

Áno, máme také informácie a z môjho pohľadu ten zbor viditeľne upadá, čo sa týka účasti na službách Božích. Vidím to osobne a aj mám také informácie z prostredia toho zboru.

Pani farárka Polcková v rozhovore pre Štandard však povedala, že počet členov jej zboru rastie.

Papier znesie všetko.

Vnímate aj napätie medzi týmto zborom a ostatnými bratislavskými zbormi?

Áno, celkom citeľné napätie.