Minizamyslenie Neodpustiteľné

Boh je pripravený odpustiť človeku. Neexistuje hriech väčší ako jeho láska a odpustenie. A predsa Ježiš hovorí o hriechu, ktorý nemôže byť odpustený.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.“ (Lk 12, 8 – 12)

Ako je to teda s touto zdanlivou disonanciou? Richard Rohr to vysvetľuje takto: „Hriech je vždy odmietnutím vzájomnosti a uzavretím sa v izolácii. V klasickej knihe Veľký rozvod neba a pekla od C. S. Lewisa duša v pekle vykrikuje: ,Nechcem tvoju pomoc, chcem byť sama!‘ Kedykoľvek odmietame vzájomnosť voči čomukoľvek – kedykoľvek nedovoľujeme našim hlbokým vzájomným prepojeniam, aby nás viedli – kedykoľvek nie sme naladení na prijímanie a dávanie – dá sa povedať, že Duch Svätý je v našich životoch existenciálne neprítomný (Ale nie esenciálne, podstatou).“

Jednoducho, nie je možné odpustiť tomu, kto má pocit, že odpustenie nepotrebuje a nechce. Boh rešpektuje zatvorené dvere a vypnutý telefón. Preto v podobenstve o dvoch modliacich sa v chráme (Lk 18, 9 – 14) odišiel ospravedlnený hriešny colník, a nie „spravodlivý“ farizej. Pretože ten si vystačil sám. A mal pocit, že mu niet čo odpustiť. (Jozef Husovský)