Tajomstvo a zmysel pôstu podľa pravoslávnych kresťanov

Tajomstvo a zmysel pôstu podľa pravoslávnych kresťanov

Pokúšanie Krista, mozaika z 12. storočia z bazilky sv. Marka v Benátkach.

Prinášame preklad textu o pôste, ako bol schválený na celopravoslávnej predkoncilovej konferencii.

Najskôr pár slov na úvod od prekladateľa. Na jún tohto roku je na Kréte naplánovaný koncil všetkých pravoslávnych autokefálnych cirkví. Prípravná komisia na „Svätú a veľká synodu“ pravoslávia zaradila medzi hlavné koncilové témy aj tému pôstu. Zástupcovia všetkých pravoslávnych autokefálnych cirkví na 5. predkoncilovej konferencii vo švajčiarskom Chambésy v októbri 2015 schválili definitívne znenie ešte v roku 1986 prvýkrát vypracovanej koncilovej predlohy o pôste.

Pôst hrá v pravoslávnej spiritualite veľkú rolu. Predovšetkým má podporovať duchovný život. Koncilová predloha reflektuje fakt, že v celosvetovej pravoslávnej diaspóre a všade tam, kde pravoslávni kresťania musia žiť a pracovať v podmienkach industriálnej epochy, sa pôstne predpisy v poslednom čase stali problémom. Zdôrazňuje sa, že pravoslávni kresťania sa nesmú vzdať cirkevných tradícií, pretože pôst aj dnes predstavuje veľkú duchovnú hodnotu. Z pastoračného hľadiska je však úlohou biskupov, aby na základe princípu oikonomie mali na zreteli špecifické životné podmienky jednotlivých veriacich.  

A teraz samotný preklad textu o pôste.

Dôležitosť pôstu a jeho dodržiavanie dnes

Koncilová predloha prijatá piatou celopravoslávnou predkoncilovou konferenciou v Chambésy 10. až 17. októbra 2015.

Publikovaná v zhode s rozhodnutím najvyšších predstaviteľov miestnych pravoslávnych, ktoré urobili na svojej synaxis v Chambésy 21. až 28. januára 2016. 

1. Postiť sa je Božím prikázaním (Gen 2:16-17). Podľa sv. Bazila Veľkého pôst je taký starý ako ľudstvo samo; nariadený bol už v Raji (O pôste 1,3). Pôst je veľkým duchovným úsilím a najpoprednejším prejavom pravoslávneho asketického ideálu. Pravoslávna cirkev v prísnej zhode s nariadeniami svätých apoštolov, pravidlami koncilov a celkovou patristickou tradíciou vždy hlásala veľký význam pôstu pre duchovný život a spásu ľudí. Každoročný cyklus liturgických slávení plne reflektuje patristické učenie o pôste, ako aj učenie o potrebe neustálej bdelosti a o tom, ako byť úspešný v duchovnom úsilí. Trioda chváli pôst ako prinášajúci svetlo milosti, ako neporaziteľnú zbraň, začiatok duchovného boja, dokonalú cestu cností, pokrm pre dušu, prameň múdrosti, život nepodliehajúci skaze a napodobňovanie anjelského života, matku každého požehnania a cností a ako obraz budúceho života.

2. Ako starobylé ustanovenie bol pôst spomenutý už v Starom zákone (Dt 9:18; Iz 58:4-10; Joel 2:15; Jon 3:5-7) a potvrdený v Novom zákone. Sám Pán sa postil štyridsať dní pred svojím verejným vystúpením (Lk 4:1-2) a dal ľuďom inštrukcie, ako praktizovať pôst (Mt 6:16-18). V Novom zákone je pôst predstavený ako prostriedok zdržanlivosti, pokánia a duchovného rastu (Mk 1:6; Sk 13:3; 14:23; Rim 14:21). Od apoštolských čias cirkev ohlasovala hlbokú dôležitosť pôstu, pričom ustanovila stredu a piatok za pôstne dni (Didache 8,1) a pôst pred Veľkou nocou (sv. Irenej Lyonský in Euzébius Cézarejský, Historia Ecclesiastica 5,24). V cirkevnej praxi, ktorá existovala po stáročia, jestvovala vždy pestrosť týkajúca sa nielen dĺžky pôstu pred Veľkou nocou (Sv. Dionýz Alexandrijský, List Basilidesovi, PG 10,1278), ale aj počtu a obsahu ďalších období pôstu, ktoré sa stali obvyklými pod vplyvom rozličných faktorov, primárne pod vplyvom liturgickej a mníšskej tradície, s cieľom náležitej prípravy človeka na veľké sviatky. Nerozlučiteľné spojenie medzi pôstom a liturgiou poukazuje na veľkosť a cieľ pôstu a vyzdvihuje duchovnú povahu pôstu, preto sú všetci veriaci povolaní dodržiavať ho podľa svojich najlepších schopností a rešpektujúc tento posvätný predpis: Dávaj pozor, aby ťa niekto nezviedol z cesty tohto učenia... Ak dokážeš niesť celé Pánovo jarmo, budeš dokonalým. No ak to nedokážeš, rob toľko, koľko dokážeš. Čo sa týka jedla, znášaj, koľko vládzeš (Didaché 6,1-3).

3. Ako duchovné úsilie je skutočný pôst neoddeliteľný od ustavičnej modlitby a pravého pokánia. Pokánie bez pôstu je neplodné (sv. Bazil Veľký, O pôste 1,3); pôst je tiež neplodný bez skutkov milosrdenstva, zvlášť v dnešnej dobe, keď nerovnomerné a nespravodlivé rozdelenie dobier pripravuje celé národy o ich každodenný chlieb. Keď sa postíme fyzicky, bratia, postime sa aj duchovne; rozviažme každý nespravodlivý zväzok, rozdajme chlieb hladným a uvítajme v našich domovoch tých, ktorí  nemajú strechu na hlavou... (Stichira na večierni v Stredu prvého týždňa Veľkého pôstu; porov. Iz 58:6-7). Pôst nemá byť zredukovaný len na jednoduchú a formálnu zdržanlivosť od istých jedál. A tak nebuďme sebeckí, keď začíname zdržanlivosť od jedál, ktorá je vznešeným pôstom. Postime sa prijateľným spôsobom, ktorý je milý Bohu. (porov. Fil 4:18). Skutočným pôstom je práve ten, ktorý je zameraný proti diablovi, je to sebakontrola jazyka. Je to ovládanie hnevu, odluka od vecí, akými sú žiadostivosť, ohováranie, klamstvá a falošné sľuby. Sebazapieranie od týchto vecí je skutočným pôstom, a tak pôst od týchto negatívnych vecí je dobrý (sv. Bazil Veľký, O pôste 7).

Zdržanlivosť od istých jedál počas pôstu a striedmosť pri voľbe, čo a koľko jesť, predstavujú viditeľný aspekt tohto duchovného úsilia. V doslovnom zmysle pôst je zdržanlivosťou od jedla, ale jedlo nás nerobí ani viac, ani menej spravodlivými. Avšak v duchovnom zmysle je jasné, že ako život každého z nás pochádza z jedla a absencia jedla je symbolom smrti, tak je nutné, aby sme sa postili od svetských vecí, aby sme mohli odumrieť tomuto svetu a po tom, majúc účasť na božskom pokrme, žili Bohu (sv. Klement Alexandrijský, Eclogae. PG 9, 704-705). Preto skutočný pôst sa vzťahuje v celej svojej plnosti na život veriacich v Krista a je korunovaný ich účasťou na liturgii, zvlášť na sviatosti svätej Eucharistie.

4. Štyridsaťdňový Pánov pôst dáva veriacim príklad pôstu, pričom ich robí účastnými na Pánovej poslušnosti, aby sme dodržiavaním pôstu mohli získať späť to, čo sme stratili, keď sme pôst nedodržiavali (Sv. Gregor Teológ, Druhá reč k Veľkej Noci, 28). Sv. Gregor Palamas zhrnuje kristocentrické chápanie duchovnej dimenzie pôstu, zvlášť Veľkého pôstu, ktoré je charakteristické pre celú patristickú tradíciu. Keď sa takto postíš, nielenže trpíš s Kristom a zomrel si s Ním, ale vstal si s Ním z mŕtvych a vládneš s Ním na veky vekov. Ak skrze takýto pôst si sa mu stal podobný v Jeho smrti, budeš mať aj podiel na Jeho vzkriesení a zdedíš život v Ňom (sv. Gregor Palamas, Homília 13, na Piatu nedeľu Veľkého pôstu. PG 151,161).

5. Podľa pravoslávnej tradície mierou duchovnej dokonalosti je miera vzrastu plnosti Krista (Ef 4:13) a všetci, ktorí chcú k tomu dospieť, by sa mali snažiť a rásť. Z tohto dôvodu sú askéza a duchovné úsilie, ako zdokonaľovanie dokonalého, bez konca v tomto živote. Každý je povolaný snažiť sa o to najlepšie podľa svojich síl, aby vyhovel požiadavkám vznešených pravoslávnych kritérií a dospel k zbožšteniu milosťou. A tí, ktorí to dosahujú, aj keď robia všetky veci, ktoré im boli prikázané, nech sa nikdy nevystatujú, ale nech vyznávajú, že sú neužitoční sluhoviaurobili to, čo boli povinní urobiť (Lk 17:10). Podľa pravoslávneho chápania duchovného života všetci ľudia majú povinnosť zotrvať v zápase v dobrom boji pôstu, a keď si dovolia nejaké ústupky, majú dôverovať Božiemu milosrdenstvu v ľútosti a uvedomovaní si svojej nehodnosti, pretože pravoslávny duchovný život je nedosiahnuteľný bez úsilia o pôst.  

6. Pravoslávna cirkev ako láskyplná matka definovala, čo je potrebné pre spásu ľudí, a ustanovila posvätné obdobia pôstu ako Bohom danú ochranu nového života veriacich v Krista pred každým osídlom nepriateľa. Nasledujúc príklad svätých Otcov teraz chráni, ako to robila aj v minulosti, posvätné apoštolské nariadenia, koncilové pravidlá a posvätné tradície, pričom vždy ponúka veriacim pôsty ako najlepšiu asketickú cestu, ktorá vedie k duchovnej dokonalosti a spáse, a ohlasuje potrebu dodržiavať všetky pôsty predpísané počas Pánovho roka, to jest: Veľký pôst, stredu a piatok, ktoré sú ustanovené v posvätných kánonoch, a tiež pôsty pred Narodením [Pána], pred sviatkom Apoštolov [Petra a Pavla] a sviatkom Zosnutia [Bohorodičky], ďalej jednodňový pôst na sviatok Povýšenia svätého Kríža, v predvečer Bohozjavenia a v deň spomienky na Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa, a tiež pôsty ustanovené z pastoračných dôvodov alebo dodržiavané na želanie veriacich.

7. Z pastoračných dôvodov cirkev súčasne stanovila ohraničenia svojej láskyplnej oikonomie týkajúcej sa pravidiel postenia. Preto v prípadoch fyzickej slabosti, extrémnej núdze alebo v ťažkých časoch nariadila aplikovať princíp cirkevnej oikonomie, v zhode s rozlišovaním a pastoračnou starostlivosťou episkopátu miestnych cirkví.

8. Faktom je, že mnohí veriaci dnes nedodržiavajú všetky predpisy týkajúce sa pôstu, buď pre bojazlivosť, alebo pre svoje životné podmienky, čokoľvek sa tým myslí. Avšak všetky prípady nedodržiavania posvätných predpisov týkajúcich sa pôstu, buď všeobecne, alebo individuálne, majú byť ošetrené cirkvou pastoračnou starostlivosťou, pretože Boh nemá záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť (Ez 33:11). Zároveň nemá byť umenšená dôležitosť pôstu. Preto je ponechané miestnym pravoslávnym cirkvám, aby definovali rozsah láskyplnej oikonomie a zhovievavosti voči tým, ktorí majú nejaké ťažkosti pri dodržiavaní existujúcich pravidiel pôstu, či už je to pre ich osobné dôvody (choroba, vojenská služba, pracovné podmienky atď.), alebo pre všeobecnejšie dôvody (klimatické podmienky, sociálna a ekonomická situácia v niektorých krajinách, napríklad nedostatok pôstnych jedál) a uľahčiť v týchto špeciálnych prípadoch „bremeno“ pôstu, ako je uvedené vyššie, ale rozhodne nie znížiť dôležitosť posvätného zvyku pôstu.

Cirkev by mala ukázať súcitnú zhovievavosť so všetkou obozretnosťou a bezpochyby vo väčšom rozsahu, keď ide o tie pôsty, pre ktoré cirkevná tradícia a prax nebola vždy uniformná. Je dobré postiť sa, ale ten, kto sa postí, nemá haniť toho, kto sa nepostí. V týchto záležitostiach nemusíte vydávať zákony ani používať silu, ani nútiť vám zverené stádo; naopak, musíte využívať presviedčanie, miernosť a slovo ochutené soľou (sv. Ján Damascénsky, O posvätných pôstoch 7).

9. Okrem toho majú všetky veriace deti cirkvi povinnosť dodržiavať posvätné pôsty a zdržiavať sa jedla od polnoci, aby sa náležite pripravili na účasť na Svätom prijímaní, ktoré je najhlbším vyjadrením podstaty Cirkvi. Tiež majú povinnosť postiť sa, aby prejavovali pokánie, plnili duchovné sľuby, napredovali v dosahovaní osobitných duchovných cieľov, v čase pokušenia, keď sa obracajú na Boha s prosbami, pred krstom (pre dospelých) alebo pred vysviackou, keď je uložené pokánie a tiež počas pútí a v ostatných podobných prípadoch. 

Chambésy 16. október 2015

 

Autorom poznámok uvedených v hranatých zátvorkách je Ján Krupa, ktorý text preložil.

Foto: wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo