Realitný maklér a stavebný investor Peter Halušťok v mladom veku zbohatol tak, že si mohol kúpiť lietadlo. V rozhovore približuje svoju cestu k Bohu, prečo sa vzdal luxusného štýlu života a ako spolu s Radovanom Ivankom založili ekumenickú misiu Biblia a financie, vďaka ktorej učia ľudí spoznávať Boží pohľad na peniaze.

Vysvetľuje biblické princípy, ako ustáť finančnú krízu, ako sa dostať z dlhov, kde začať šetriť a ako neminúť cez Vianoce viac, než si môžeme dovoliť. 

Z akého prostredia pochádzate?

Pochádzam z protestantskej rodiny. Otec má korene z Revúcej, kde je evanjelická cirkev aktívna a silná. Pracoval na Krajskej poľnohospodárskej správe ako ekonóm, mama bola vedúca školskej družiny.

Po strednej škole som odišiel za prácou do Austrálie k strýkovi, ktorý emigroval. Bola to ťažká práca, ktorá ma pripravila na to, že život je náročný. Vtedy som si povedal, že budem úspešný. Keď som sa vrátil, začal som podnikať. Vlastnil som veľkosklad potravín a podnikal som aj v ďalších oblastiach.

To vám prinieslo úspech, po ktorom ste túžili?

Len pre ilustráciu, mal som malé súkromné letisko, štyri menšie lietadlá, ktoré som sám pilotoval. Mal som trinásť pobočiek po Slovensku, takže som sa medzi nimi presúval lietadlom. Bol som spoluvlastníkom lode, mal som drahé autá.

Urobil som si rôzne kurzy – lodný, pilotný, potápačský, veľa som cestoval, platil som si najdrahšie manažérske semináre po svete. V tom čase sa ceny seminárov pohybovali v miliónoch slovenských korún. Dá sa povedať, že som zažil strop vo vzdelávaní či zábave.

Koľko ste mali rokov, keď ste dosiahli také bohatstvo?

Mal som 27 rokov, bolo to v roku 2001.

Ako sa 27-ročný mladík dostane k tomu, že si môže dovoliť vlastniť letisko?

Sám neviem. Veľmi tvrdo som drel, nemal som čas na rodinu. Pracoval som 24 hodín denne sedem dní v týždni. Boh ma v podnikaní požehnával napriek tomu, že som žil akoby bez neho. Chodil som síce na bohoslužby, ale bral som ho povrchne.

Ako vás zmenil život v prepychu?

Hodnotil som ľudí podľa toho, čo vlastnia a čo dosiahli. Správal som sa veľmi nevhodne, povýšenecky a hlúpo k svojim rodičom aj priateľom. Stratil som veľa priateľov len preto, lebo si nemohli dovoliť ísť so mnou hneď zajtra na výlet do Thajska. Nevedel som, či ma priateľky majú rady kvôli luxusnému štýlu života alebo kvôli mne.

Mnohí ľudia sa obracajú na Boha v ťažkostiach, zdravotných či finančných problémoch, vy ste sa obrátili v najväčšom luxuse. Čo vás priviedlo k prehodnoteniu štýlu života?

Hoci som dosiahol to, po čom mnohí bežne túžia, nedokázal som byť dlhodobo spokojný a šťastný. Uvedomil som si, že ak toto je najväčšia odmena tohto sveta, nechcem preň žiť. Mal som aj zdravotné problémy. Boli to symptómy, že ak nezmením smer, skončím zle.

Zistil som, že šťastie, spokojnosť a nadšenie zo života vôbec nesúvisia s majetkom. Ťažko sa to chápe ľuďom, ktorí žijú v biede a nedostatku. Ale ja som zažil diametrálne odlišný pohľad z opačnej strany. Videl som veľa nešťastných bohatých ľudí.

Boli ste jedným z nich?

Na kurze vyučujeme o grafe spokojnosti, ktorý stúpa s tým, že máme naplnené základné potreby. Vyšším príjmom vstupujeme do oblastí komfortu, keď si môžeme kúpiť lepšie auto alebo krajšie šaty. Potom nasleduje úroveň luxusu, keď si človek môže skutočne vyberať.

Ale vyššie to už nejde, potom krivka spadne. Je dokázané, že nárastom väčšieho luxusu človek nikdy nedosiahne väčšie šťastie. Jediný liek na depresie a nespokojnosť bohatých je dávanie. Presne to som zažil.

Rýchle zbohatnutie je nebezpečné, zo štatistík vyplýva, že výhercovia lotérií väčšinou končia horšie, ako boli na tom predtým. Ani ja som bohatstvo nezvládol, ale vďaka Bohu, že sa za mňa ľudia modlili.

Preto ste sa rozhodli odísť zo sveta biznisu?

Áno. Po siedmich rokoch podnikania som odišiel z tohto prostredia a sľúbil som Bohu, že ak sa o mňa postará, zostanem pracovať na part time a budem mu bezplatne slúžiť v niečom, čo pre mňa vyberie. Firmu som predal a začal som investovať do realít. Nesnažím sa o veľký obchod, som malý realitný developer, aby som uživil päťčlennú rodinu. Som len investor na stavbách, nie realizátor, takže môžem veľa času venovať misii.

Bolo pre vás ťažké vzdať sa luxusného života?

Bol to neskutočný boj. Viete si predstaviť, že keď som zastal na križovatke so športovým autom, všetci sa na mňa pozerali. Po zmene života som si kúpil Renault, zastal som na križovatke a nič. Bol to šok. Spočiatku som sa hanbil, že mám obyčajné auto. Priatelia vôbec nechápali, že som sa toho vzdal. Aj môjmu synovi je dnes ťažko uveriť, že som sa len tak vzdal podnikania.

Potom ste sa začali venovať misii Biblia a financie?

Začal som študovať Bibliu so skupinou veriacich, ktorí mali so mnou neuveriteľnú trpezlivosť. Často som rušil mítingy pre prácu. Veľmi sa mi páčil ich postoj. Nepovedali mi, je to v poriadku, vybav si, čo potrebuješ. Jasne mi povedali, buď chceš študovať Bibliu a budeš k tomu seriózne pristupovať, alebo nie.

„Dávanie je liekom na lakomstvo. Nemali by sme to brať tak, že koľko dávam Bohu zo svojho, skôr sa pýtať, koľko z toho, čo mi Boh dáva, mu vrátim.“ Zdieľať

Ako vznikla myšlienka založiť misiu?

Na kresťanskej konferencii pre podnikateľov som sa zoznámil s Radovanom Ivankom. Obaja sme sa pohybovali vo svete financií, preto nás fascinovala prednáška o biblických princípoch hospodárenia s peniazmi. Následne sme absolvovali rôzne zahraničné semináre a iné štúdiá v tejto oblasti. Nový pohľad, ktorý sme dostali, bol taký revolučný, že by bol hriech nepriniesť ho na Slovensko.

Odkiaľ ste čerpali obsah kurzu?

Vytvorený bol v USA Howardom Daytonom, zakladateľom misie Compass – Finances God's Way. Obsah nám poskytli zadarmo, my sme kurz preložili a prispôsobili slovenským pomerom. Kurz obsahuje 2 350 biblických veršov o financiách, ktoré sú doplnené o otázky a nástroje praktického charakteru. Misia funguje vo svete 25 rokov. Na Slovensku od roku 2015. Ja som sa neskôr stal členom predstavenstva jej európskej odnože.

Ako kurz prebieha?

Pôvodný cieľ bol pripraviť materiály a zadarmo ich distribuovať do farností, no nebol o ne veľký záujem. Skôr to zaujalo jednotlivcov, takže sme začali kurzy koordinovať a dnes máme desať dobrovoľníkov, ktorí kurzy organizujú. Sú to len koordinátori, nemusia byť odborníkmi v tejto oblasti, len prechádzajú s účastníkmi otázkami z knihy, rozprávajú sa o nich a modlia sa. Niektorí kňazi absolvovanie kurzu zaradili do predmanželskej prípravy. Počas pandémie sme začali robiť aj online kurzy. Je to deväť stretnutí po dve hodiny.

Zdá sa vám, že rozprávať sa o financiách je v kresťanských kruhoch tabu?

Určite. Ale to aj v celej spoločnosti a rodinách. Je to veľmi citlivá téma v našej kultúre. Baviť sa o platoch, peniazoch nie je úplne bežné.

Prečo je to tak?

Ľudia sa radi porovnávajú a hrozí, že z toho vyjdú oveľa horšie, že budú zraniteľní realitou svojej finančnej situácie. Skôr vám povedia, akú chorobu majú, než to, či majú finančný problém.

Aj manželia sa o tom neradi rozprávajú. Možno diskutujú o peniazoch v období, keď idú brať pôžičku, ale vtedy nemajú čas na otázky, ako chceme žiť, koľko chceme v ideálnej verzii zarábať, na čo chceme prispievať, koľko míňať na dovolenky. Nemajú čas na plánovanie.

Ak sa hovorí, že Boh má plán pre náš život, tak ho musí mať aj pre naše financie. Vždy povzbudzujeme, aby sa na kurze zúčastnili obaja manželia, pretože je to priestor na rozhovor a modlitbu za ich financie.

Nezdá sa vám, že v cirkvi hovoríme najčastejšie o peniazoch v súvislosti s dávaním?

Presne tak. Stále prevládala pocit, že keď Biblia hovorí o peniazoch, hovorí len o dávaní. A to nie je pravda. V Biblii sa nachádza 2 350 veršov o poctivosti, o tom, či ručiť, či je správne mať dlhy, kedy a koľko šetriť, kam investovať. Samé praktické veci. To nás nadchlo, konkrétne praktické veci, ktoré fungujú nadčasovo.

Spomeniete niektoré z biblických princípov, ktoré vyučujete?

Napríklad keď mal Jozef sen o kríze, ktorá mala prísť do Egypta, začal šetriť 20 percent z príjmu. To je fantastický princíp. V dobrých časoch by sme nemali všetko pomíňať, ale časť odložiť na horšie obdobie.

Najšokujúcejšia vec, ktorú som v štúdiu o biblickom spravovaní financií objavil, bola, že nie sme vlastníkmi, ale iba správcami. Nevlastníme nič. V 24. žalme sa píše, že Bohu patrí všetko, celá zem a všetko, čo ju napĺňa. Majetok a peniaze sme dostali darom od Boha. Ale kto nedokáže byť verný v malom, zle spravuje financie v malom, Boh ho nemôže požehnať vo väčšom, pretože vie, že by ho to zabilo.

Takisto učíme, že práca je požehnaním, nie prekliatím. Bolo fascinujúce uvedomiť si, že práca prišla na svet pred hriechom, nie po ňom. Boh dal Adamovi a Eve záhradu, aby ju strážili a obrábali, až potom neuposlúchli príkaz a boli prekliati. Dokonca povýšenie v práci je od Boha. Existuje verš, kde sa píše, že Boh riadi povýšenie, je to vôľa Božia.

Niektorí pragmatickejší kresťania by mohli namietať, že čo môže mať duchovný život spoločné s peniazmi…

Stáva sa, že hoci sa považujeme za veriacich, Pána Boha do financií pustiť nechceme. Učenie o financiách je však duchovná disciplína. Nemáme sa technicky pýtať, či a kam máme investovať peniaze, ale pýtať sa, čo Boh očakáva, ako s nimi múdro narábať.

„Spôsob, ako spravujeme financie, odráža to, ako prežívame svoju vieru. Mnoho ľudí hovorí, že Boha miluje, otázkou je, či o tom hovorí aj ich účet a kalendár.“ Zdieľať

Boh je v tomto úžasný, nikdy v histórii nepovedal, že musíme. Veršom radostného darcu miluje Boh akoby hovoril: nechaj si, čo ti treba na živobytie, ale časť daj mne. Dokonca leviti dávali desať percent zo svojho príjmu Bohu, nie 90 percent.

Dávanie je liekom na lakomstvo. Nemali by sme to brať tak, že koľko dávam Bohu zo svojho, skôr sa pýtať, koľko z toho, čo mi Boh dáva, mu vrátim.

Ako ovplyvňuje finančná situácia človeka jeho vzťah s Bohom?

Spôsob, ako spravujeme financie, odráža to, ako prežívame svoju vieru. Mnoho ľudí hovorí, že Boha miluje, otázkou je, či o tom hovorí aj ich účet a kalendár. Čas a peniaze totiž odzrkadľujú hodnoty, ktoré žijeme. Ak v kalendári nemám vyhradený čas s Bohom, tak nehovorím pravdu, nemôžem s ním mať vzťah, pokiaľ s ním netrávim čas.

To isté platí o peniazoch. Ak tvrdím, že Boha milujem, ale všetko sú to len výdaje na moje radosti, moje túžby a nedám ani cent na núdznych, chudobných ani cirkev, nie je to pravda.

Tam niekde je farár, ktorý je rád, keď dostane desať eur. Niektorí žijú vo veľmi ťažkých finančných podmienkach. Keď si chcú kúpiť auto, musia si dlho šetriť, vôbec to nie je tak, že dostanú „služobné“ auto od farnosti.

Kňazi sa rozhodli vzdať sa komerčného príjmu a slúžiť Bohu. Oni sú priamo závislí od cirkvi a ľudí. Veľa veršov v Biblii hovorí, že ten, kto sa rozhodol takto obetovať, si zaslúži svoju odmenu. Preto sa dá povedať, že moje hospodárenie s peniazmi odzrkadľuje môj vzťah s Bohom.

Biblia hovorí o dávaní desiatkov. Na Slovensku tento princíp nie je príliš zaužívaný. Pravidelné odvádzanie časti príjmu vidno v laických spoločenstvách, prípadne protestantských zboroch, ale nie vo farnostiach. Prečo tento princíp nepoznáme?

Je to tým, že cirkev na Slovensku je financovaná štátom. Ľudia nemajú v povedomí, že treba na cirkev prispievať. Chodenie do kostola či duchovné služby berú ako samozrejmosť, ktorá je zadarmo.

Princíp desiatkov však nie je dobre chápaný. Desiatok je starozákonné pravidlo a nie je to všetko, čo Židia dávali. Keď chodili do Jeruzalema, dávali aj iné obety. Vychádza to zhruba až na 23 percent z príjmu. 

Čo hovorí Nový zákon?

V Novom zákone čiastka nie je definovaná. Máme definovaný len postoj. Sú tam príbehy o chudobnej vdove, ktorá dala všetko, čo mala, príbeh o bohatom mladíkovi, ktorému Ježiš povedal, aby rozdal všetko. Dôležitý je postoj, nemusel doslovne rozdať všetko, ale mal byť ochotný vzdať sa všetkého pre Ježiša. Nemali by sme sa obmedzovať na desiatok, ale zároveň by sme to nemali brať ako stanovenú métu. Môže to byť iba inšpirácia.

Biblia nikde nehovorí, že peniaze sú zlé a nemáme mať majetok. Zlá je láska k peniazom. To by som rád zdôraznil, peniaze nie sú zlé. Ľudia sa ich boja, akoby to bol diabol, ale moralitu peňazí určuje ten, kto s nimi narába. Rovnakú stoeurovku môžem použiť pre chudobných alebo na drogy.

Ako viac dostať do povedomia veriacich potrebu dávania bez toho, aby mali pocit, že cirkev chce na nich zarobiť?

Jednoznačne je to učenie biblických veršov o dávaní. Tu nepomôže presviedčanie rečníkov, zmenu v životoch ľudí robí Boh cez svoje Slovo. Ľudia by mali skrze modlitbu a čítanie Biblie zmeniť svoj postoj.

Keď sa na to pozrieme z druhej strany, aj v cirkvi sa stáva, že berie službu laikov ako dobrovoľníctvo za „pánboh zaplať“. Lenže laici majú rodiny, chodia do práce a svoj voľný čas obetujú službe farnosti. Samozrejme, keď je to raz za týždeň, je to iné, ako keď niekto pomáha na fare každý deň, stará sa o jej chod alebo denne robí kostolníka či organistu. Nemala by cirkev finančne podporiť takýchto ľudí?

Súhlasím s vami. Biblia jednoznačne učí, že pracovník je hoden svojej mzdy. Určite netreba šetriť na tých, ktorí slúžia v cirkvi. V Novom zákone sa dokonca píše, že si zaslúžia dvojitú odmenu. V dnešnej dobe sa to veľmi zanedbáva a ľudia to berú v zmysle, veď to robí pre Pána.

My sa tiež snažíme v misii Biblia a financie zbierať peniaze, aby sme mohli zaplatiť dobrovoľníkov. Vnímame, že okrem misie potrebujú zarábať aj inde, aby mohli vôbec slúžiť. Napríklad naša office manažérka má päť detí a my zháňame peniaze preto, aby sme ju mohli zaplatiť a aby naša misia pracovala podľa princípov, ktoré učí.

Učíte aj praktické a technické veci alebo sú kurzy skôr o modlitbe za finančnú situáciu?

Samozrejme, účastníkov kurzu učíme sprehľadniť financie, mať v nich poriadok a vedieť, na čo míňajú. Ďalej si stanovia cieľ a finančný plán. Ten zahŕňa ich celoživotnú filozofiu, kde chcú skončiť na dôchodku, aký životný štýl preferujú a koľko ich to bude stáť.

V súvislosti s tým je nevyhnutná téma dlhov. Naučiť sa chápať, aké dlhy existujú. Máme vytvorenú mapu finančnej slobody s konkrétnymi krokmi, ako sa k nej dostať. Učíme, akú treba mať rezervu, ako a kde začať splácať najskôr. Cieľom tejto mapy je do niekoľkých rokov sa zbaviť dlhov. Učíme ľudí zvyšovať splátky alebo ročne vyplatiť extra splátky, aby sa čím skôr dlhu zbavili.

Jediný spôsob, ako sa vyhnúť dlhom, je sporenie, učíme ľudí, aby očakávali udalosti, ako je výmena auta, rekonštrukcia bytu, a sporili si na ne. Povzbudzujeme tiež hovoriť o peniazoch s deťmi a podobne.

„Biblia hovorí, že dlžník je otrokom veriteľa. Strácame slobodu, ktorú sme tak draho získali krvou Ježiša, a zaviažeme sa k niečomu na množstvo rokov.“ Zdieľať

Ako hodnotíte finančnú gramotnosť Slovákov? Vieme narábať s peniazmi?

Najviac vidno nedostatok medzi generáciami nad 45 rokov. Dôchodcovia sú na tom najhoršie. Slováci sú šikovní, ale nemali prístup k týmto informáciám. Mnohí sa snažili narábať s peniazmi sedliackym rozumom, no prišlo obchodovanie na akciových trhoch, veci, ku ktorým sme dovtedy nemali prístup. Plus si neuvedomujeme nástrahy na produktoch a službách.

Ale veľmi sa to zlepšuje. Je výborné, že nová generácia má túto tému zaradenú do učebných osnov. Od cirkevných škôl sme dostali požiadavku, aby sme z kurzu Biblia a financie vytvorili učebnicu pre tínedžerov, ktorú plánujú zaradiť do vyučovania.

A čo generácia tridsiatnikov?

V princípe ľudia podceňujú dlhodobé plánovanie a preceňujú krátkodobé. Mladým ľuďom sa nechce veľmi dlhodobo uvažovať, a pritom si berú hypotéky na 30-40 rokov. Mladá generácia sa líši tým, že by chcela všetko hneď. Kedysi sa ľudia toľko nezadlžovali a najskôr si našetrili.

Ako sa hovorí, prikrývaj sa takou perinou, akú máš. Ľudia idú do luxusného života na úkor zadlženia. Ale nikto z nás nevie, či bude zdravý, či bude zvládať splácať dlhy a stane sa v istom zmysle otrokom peňazí.

Biblia hovorí, že dlžník je otrokom veriteľa. Strácame slobodu, ktorú sme tak draho získali krvou Ježiša, a zaviažeme sa k niečomu na množstvo rokov. Avšak neberiem pôžičky úplne negatívne. Sú aj rozumné investície.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že ideálne je nezadlžovať sa. Biblia teda neschvaľuje brať si hypotéku?

V Starom zákone bol dlh považovaný za prekliatie. Boh hovoril svojmu národu, že keď ho bude počúvať, dosiahne bohatstvo a bude požičiavať druhým, ale keď ho nebude hľadať, tak si bude požičiavať on.

Biblia nehovorí priamo, že mať dlh je hriech, ale myslím, že je ľahšie žiť bez neho. Človek nie je zviazaný nejakým prísľubom. Tým, že žijem vo finančníctve, vidím motívy oboch zúčastnených strán. Banka veľmi rada požičiava a nám je zase ťažko odolať ponukám.

Donedávna sme žili v dobe, keď sme si zobrali hypotéku a povedali si, že keď nebudeme zvládať splácať, tak danú vec či nehnuteľnosť predáme. Ale čo ak príde čas, keď bude veľa bytov v ponuke a nikto ich nebude kupovať mesiac, dva, tri, rok? Banka nám byt vezme a predá ho, aby získala dlžené peniaze.

Ako majú potom dnešní mladí ľudia riešiť situáciu s bývaním? Je lepšie zostať u rodičov, než si zobrať hypotéku?

Pravdupovediac, neviem, či to je zdravé. Nežijem s rodičmi od osemnástich rokov, aj keď mám s nimi dobrý vzťah. Ale je to veľmi individuálne. Kedysi bežne žili generácie spolu, dá sa tiež žiť v byte s kamarátmi, spolužiakmi, kým sa nevstúpi do manželstva.

Mladí ľudia by mali začať čím skôr sporiť, aby mali dostatok vlastných prostriedkov. Ale na to, aby som si nemusel požičiavať, musím sa naučiť míňať len na to nutné.

Platiť hypotéku alebo nájom je veľký rozdiel. Nájom viem kedykoľvek zrušiť, no hypotéku nie.

„Robia múdro tí, ktorí sa na krízu pripravujú, ale ten, kto poskytne pokoj, je Ježiš.“ Zdieľať

Našetriť si celú sumu na byt môže trvať aj desiatky rokov. Hypotéka je pre mladých jediné riešenie, ako nezostať visieť rodičom na krku a osamostatniť sa. Nie je potom lepšie požičať si?

Na kurzoch učíme ľudí rozoznávať dobrý a zlý dlh. Hypotéka môže byť dobrým alebo, lepšie povedané, prijateľným dlhom. Ak splácam vec, ktorá udržiava alebo rastie na hodnote a viem ňou splatiť svoje dlhy, tak prakticky nie som zadlžený. To je princíp aktív – hodnota splácanej veci je schopná pokryť dlh.

Ďalej učíme rozlišovať, či je niečo potreba alebo túžba. Keď si kúpim televízor za 5 000 eur na spotrebák, ktorého hodnota používaním klesne, a nezvládam ho splácať, je to zlý a nepotrebný dlh. Ak nemám na telku, tak si ju nekúpim alebo si kúpim menšiu či z bazára. Rovnako môžu byť prijateľné dlhy na rozbehnutie podnikania, ak vieme majetok premeniť na peniaze a splatiť dlh.

Pri hypotékach je vážny problém to, že ľudia nemajú rezervu a často idú na doraz, dokonca klamú pri preukazovaní príjmov. Často rátajú len so scenárom, keď má rodina dva príjmy, jeden ide na hypotéku a druhý na živobytie. Ale čo ak jeden príjem stratia? Toto sú otázky, ktoré ľudia neradi počúvajú.

Aké máte ohlasy na kurz?

Niektorí povedia, ach, to keby sme vedeli pred dvadsiatimi rokmi. Z našich štatistík vyplýva, že vždy po kurze účastníci začnú viac dávať. Tí, čo sú zaopatrení alebo žijú v luxuse, majú väčšiu radosť z toho, že dajú núdznym, ako z toho, že si kúpia luxusnú košeľu.

Volajú nám aj zadlžení ľudia, ktorí chcú spáchať samovraždu. Vtedy apelujeme na to, že nesmú ostať sami. Vždy treba o tom s niekým hovoriť a ostať blízko pri Bohu. Volajú nám aj pozostalí a pýtajú sa, čo s dlhmi, ktoré ich blízki zanechali.

Učenie o financiách môže zachrániť aj životy. Zlé hospodárenie a dlhodobý stres ničí zdravie, vzťahy, ľudia sú nevrlí, utiahnu sa, nechcú hovoriť o finančných problémoch. Alebo sa rodiny rozhádajú pre dedičstvo či predaj domu.

Božím zámerom je, aby sme spravovali peniaze v pokoji. Peniaze sú často najväčším Kristovým súperom o vládu nad našimi životmi. Nemôžeme slúžiť dvom pánom. Buď slúžime Bohu, alebo mamone. Neexistuje zlatá stredná cesta. Buď sme vo financiách s Pánom, alebo bez neho.

Stále viac sa skloňuje slovo energetická kríza. V súvislosti s narastajúcimi cenami sa niektoré farnosti či kláštory budú musieť uchýliť k obmedzeniu kúrenia či úplnému zatvoreniu. Čo by ste poradili farnostiam a rodinám v takejto situácii?

Opäť, ísť do Božieho slova a do modlitby. Potom znížiť výdaje v oblastiach, ktoré nie sú nutné. Vytvárať čím väčšiu rezervu, okamžite. Veci, ktoré nerastú na hodnote, predať. Napríklad staré pneumatiky alebo iné veci, ktoré nepoužívame, cez bazár. Naakumulovať akúkoľvek rezervu, zbaviť sa dlhov, ktoré nie sú nutné. Negenerovať nové dlhy.

Ak chce dieťa ďalšiu novú hračku, treba mu vysvetliť, prečo nie. Rodičia sa často boja povedať deťom, že na niečo nemajú, preto im to radšej kúpia a zadlžia sa. No čudovali by sme sa, ako deti vedia veci pochopiť. Samozrejme, s citom, nie ich vystrašiť.

Robia múdro tí, ktorí sa na krízu pripravujú, ale ten, kto poskytne pokoj, je Ježiš. Tí, ktorí dlhodobo sledujú financie, vedia, že nejaká kríza vždy príde. Až sa čudujem, ako spoločnosť dlho žila v prepychu. Jeden z cyklov v ekonomike je, že treba počítať s krízou. Ak je človek múdry a pripravený, nemala by ho až tak zasiahnuť. Aj Boží národ zažíval časy krízy aj prosperity. No v dobrých časoch treba myslieť na tie zlé, ktoré raz určite prídu.

Do Vianoc zostávajú necelé dva mesiace, v obchodoch sa začína na policiach množiť vianočný tovar. Poradíte čitateľom, ako nepodľahnúť čaru Vianoc a neminúť peniaze na veci, ktoré si nemôžu dovoliť?

Vianoce sú nebezpečné – z dôvodu reklamy a atmosféry, že na Vianoce si môžeme dopriať. Určite je dôležité premyslieť, aké darčeky kúpiť, a stanoviť si rozpočet. Nie chodiť do obchodu s tým, že veď na niečo natrafím. Je ideálne urobiť si rozpočet na stravu. Spísať jedálny lístok a zoznam surovín, ktoré je potrebné nakúpiť.

Rodiny sa môžu dohodnúť, že si darujú vyrobené darčeky. Je to však individuálne. My si s dospelými členmi rodiny nekupujeme darčeky. Ani symbolické. Nie vždy vieme prekvapiť toho druhého a trafiť presne, čo mu naozaj treba. Deti dostanú darčeky od starých rodičov a od nás niečo symbolické.