Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
26. november 2022

Adventná príprava 2022

Celoživotný advent ako životný štýl

Chvíle pre seba, sadnutie si v tichu a prítmí sviečky potrebujeme ako soľ.

Celoživotný advent ako životný štýl

Foto: TASR/Roman Hanc

Obdobie adventu si už našlo miesto vo všetkých kalendároch. Pre niekoho sa stalo časom tradičného zapaľovania ďalšej a ďalšej sviečky na venci, pre iných alarmom, že je najvyšší čas zohnať nejaké vianočné darčeky, a pre marketérov cieľovou rovinkou dobrých ziskov.

No a pre kresťanov a ľudí, ktorým nestačí zostávať na povrchu?

Zoznámte sa

Najväčšie kresťanské sviatky Veľkej noci predchádzal čas prípravy v podobe pôstneho obdobia. O podobnom modeli sa uvažovalo aj pred sviatkami narodenia Ježiša Krista. Obdobie zvané „advent“ uzrelo svetlo svetla relatívne skoro, v 5. storočí v Ravenne. Jeho zavádzanie po celom svete však trvalo ešte niekoľko storočí.

Advent mal rôznu dĺžku, napokon sa ustálila na štyroch týždňoch s výnimkou pravoslávnych cirkví, Milánskej arcidiecézy a ďalších oblastí, kde advent aj dnes trvá šesť týždňov.

Rozdielne bolo aj vnímanie adventu. Od kajúcneho obdobia podobného pôstnemu až po radostné očakávanie. Dnes v advente môžeme vnímať symbiózu jedného aj druhého.

Životný štýl

Keď sa jedného seniora, ktorý žil sám v paneláku, pýtali, čo robí po celé dni, odpovedal: „Jeden deň čakám na pani s dôchodkom a tridsať dní na pani s kosou.“

Každý na niekoho alebo na niečo čaká. Na deň mieru, uzdravenia, novej práce, uzmierenia, nájdenia partnera... Ale aj na piatkový koncert, návštevu priateľov, ktorých sme dlho nevideli, na párty...

Aj tí, ktorí majú pocit, že majú všetko a na nič nemusia čakať, čakajú, že sa budú mať lepšie a budú šťastní.

Niekoľkotýždňový predvianočný advent, ktorého názov znamená príchod aj čakanie naň, sa tak mení na celoživotnú epochu. A zrazu už to nie je len krátke prípravné obdobie. Je to takpovediac životný štýl.

Čakanie

Čakanie má v sebe akýsi pasívny náboj. Pripomína smutný pohľad z okna, nervózne prechádzanie po letisku alebo slzy, keď rodičia vôbec netušia, kde sú ich deti.

Aj predvianočný advent je prezentovaný ako akési obdobie neaktivity. Lenže chvíle pre seba, sadnutie si v tichu a prítmí sviečky potrebujeme ako soľ. Sú príležitosťou zosynchronizovať rozbehnuté telo s nevládajúcou dušou k mnohým novým začiatkom a aktívnemu čakaniu.

Inzercia

Čakať na mnohé veci sa nemusí so založenými rukami. Tomu, na čo čakáme, sa dá ísť často naproti. Niekedy to dokonca bez našej aktivity ani nepríde.

Advent je symbiózou pokoja a rozvírenia prachu, kontemplácie a akcie, pasivity a aktivity. Zdieľať

Ak čakáme na stretnutie so životným partnerom, môžeme pre to niečo urobiť. Ak čakáme na zmierenie, môžeme vyjsť zo svojej ulity. Ak vyzeráme zlepšenie vzťahov, môžeme začať od seba. Advent je aj symbiózou pokoja a rozvírenia prachu, kontemplácie a akcie, pasivity a aktivity.

Jednoducho, môžeme čakať na to, čo dostaneme pod stromček, alebo sa sami pre niekoho vianočným darčekom stať.

Čas nádeje

S čakaním je nutne spojená nádej. „Svet bude patriť tomu, kto mu bude môcť ponúknuť najväčšiu nádej,“ tvrdí Pierre Teilhard de Chardin. Preto sa dodnes zjavujú mnohí mesiáši, ktorí ponúkajú hory-doly, a mnohí ľudia, ktorí im uveria.

A keď sa vízie mesiášov ukážu prinajlepšom ako slepé uličky, tak ľudia, ktorí im uverili, sa v nádeji upnú na novú nádej. Nádej je niečo, čo nás drží pri živote.

Kresťania uverili, že im nádej prináša Ježiš a jeho posolstvo. Keď sa naň prizrieme aspoň z rýchlika, zistíme, že Ježiš neponúkal beztiažový život. Dokonca ani odpovede a riešenia na všetky otázky a problémy. Práve naopak.

„Adventné zvolanie ,Príď, Pane Ježišu!‘ znamená, že celé kresťanské dejiny treba prežívať v uváženej prázdnote, v zámernej nenaplnenosti. Dokonalá plnosť ešte len príde a my ju nemáme vyžadovať už teraz,“ píše trochu prekvapujúco Richard Rohr. A vysvetľuje: „To udržuje náš život otvorený voči milosti a budúcnosti vytvorenej Bohom, a nie nami.“ A práve v tom spočíva nádej kresťanov.

Je to nádej, ktorá ako nádej ani nevyzerá, pretože neočakáva riešenie a plnosť už tu a teraz. No na druhej strane necháva priestor Bohu, ktorý najlepšie vie, ako túto nádej naplniť.

Advent nám všetkým dáva príležitosť spomaliť, aby sme mohli v živote zrýchliť. A uvedomiť si, že ak nemáme všetko, máme v sebe miesto, ktoré môže vyplniť Boh.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.