Hlavné mesto Slovenska má vďaka svojej bohatej histórii a strategickej geografickej polohe pestrú skladbu sakrálnych stavieb. Spomedzi 60 kostolov sú najpočetnejšie rímskokatolícke kostoly (49), nasledujú kostoly evanjelickej cirkvi a. v. (7), pravoslávne chrámy (2) a po jednom gréckokatolícky chrám a kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínsky).

V štyroch prípadoch z tohto súboru nejde o sakrálne budovy, kde by sa slúžili bohoslužby. Z dvoch najstarších objektov – veľkomoravských románskych bazilík z 9. storočia na Bratislavskom hrade a na hrade Devín – sú zachované len zakonzervované základy.

Gotický Kostol povýšenia Svätého kríža (klarisky) v Starom Meste sa využíva už len na kultúrne účely a chátrajúci stredoveký Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie v Rusovciach bol vďaka iniciatíve miestneho rímskokatolíckeho farára Mariána Prachára premenený na kaviareň.

Základy veľkomoravskej baziliky na Hrade Devín z 9. storočia. Foto: Pavol Demeš

Podľa pôvodného časového obdobia výstavby možno bratislavské kostoly rozdeliť takto:

9. storočie (2): základy veľkomoravských bazilík na Bratislavskom hrade a na hrade Devín.

12. storočie (1): Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach.

13. storočie (2): Kostol zvestovania Pána (františkáni) v Starom Meste a Kostol Svätého kríža v Devíne.

14. storočie (4): Kostol povýšenia Svätého kríža (klarisky) v Starom Meste, Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch, Kostol svätých Filipa a Jakuba v Rači, Dóm svätého Martina v Starom Meste, v súčasnosti katedrálny chrám Bratislavskej arcidiecézy.

16. storočie (1): Kostol Ducha Svätého v Devínskej Novej Vsi.

17. storočie (6): pravoslávny Chrám svätého Mikuláša v Podhradí, Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (jezuiti) v Starom Meste, Kostol svätého Jozefa v Podunajských Biskupiciach, Kostol Loretánskej Panny Márie (uršulínky) v Starom Meste, Kostol svätej Márie Magdalény a Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie v Rusovciach.

18. storočie (13): Veľký evanjelický kostol a Malý evanjelický kostol v Starom Meste, Kostol Najsvätejšej Trojice v Podhradí, Kostol Ružencovej Panny Márie v Dúbravke, Kostol navštívenia Panny Márie (milosrdní bratia) v Starom Meste, Kostol svätej Alžbety Uhorskej (alžbetínky) v Starom Meste (na Špitálskej), Kostol nanebovzatia Panny Márie (sestry Notre Dame) v Starom Meste, Kostol svätého Jána z Mathy a svätého Félixa z Valois (Trojička; trinitársky) v Starom Meste, Kostol svätých Kozmu a Damiána v Dúbravke, Kostol svätého Michala archanjela v Čunove, Kostol svätého Michala archanjela v Karlovej Vsi, Kostol svätého Mikuláša v Jarovciach, Kostol svätého Štefana kráľa (kapucíni) v Starom Meste.

19. storočie (6): Evanjelický kostol v Rači, gréckokatolícky Chrám povýšenia svätého a životodarného Kríža v Starom Meste, Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) v Starom Meste, Kostol Mena Panny Márie vo Vrakuni (rozšírený o nový farský kostol v 20. stor.), Kostol svätého Ladislava v Starom Meste, Kostol svätých Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici.

20. storočie (17): evanjelické kostoly v Petržalke, Prievoze, Rusovciach a Starom Meste (na Legionárskej), Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínsky) v Starom Meste, Kostol povýšenia Svätého kríža (sestry Svätého kríža) v Podunajských Biskupiciach, Kostol povýšenia Svätého kríža (verbisti) v Petržalke, Kostol Panny Márie Snežnej (dominikáni) v Starom Meste, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (saleziáni) v Ružinove (na Miletičovej), Kostol narodenia Panny Márie na Dlhých dieloch, Kostol svätej Alžbety Uhorskej (Modrý kostolík) v Starom Meste (na Bezručovej), Kostol svätých Cyrila a Metoda (redemptoristi) v Starom Meste, Kostol svätého Jána Bosca (saleziáni) na Trnávke, Kostol Kráľovnej rodiny v Novom Meste, Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Rači, Kostol svätého Vincenta de Paul (lazaristi, vincentínky) v Ružinove.

21. storočie (8): Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (redemptoristi) na Kramároch, Kostol zoslania Ducha Svätého v Dúbravke, Kostol Svätej rodiny, Kostol Sedembolestnej Panny Márie a Kostol svätého Arnolda Janssena (verbisti) v Petržalke, Kostol svätého Františka z Assisi (minoriti) v Karlovej Vsi, Katedrála svätého Šebastiána v Krasňanoch, hlavný chrám Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, pravoslávny Chrám svätým apoštolom rovného Rastislava, kniežaťa veľkomoravského v Ružinove.

Pravoslávny chrám svätým apoštolom rovného Rastislava, kniežaťa veľkomoravského v Ružinove z roku 2013. Foto: Zdenko Dzurjanin

Najstarším stojacim a fungujúcim kostolom v Bratislave je Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (pôvodne postavený v polovici 12. storočia).

Najmladším je pravoslávny Chrám svätým apoštolom rovného Rastislava, kniežaťa veľkomoravského v Ružinove (2013).

V období socializmu (1948 – 1989) boli postavené dva kostoly: Kostol Panny Márie Snežnej (dominikáni) v Starom Meste na Kalvárii (začiatok výstavby v roku 1943, dokončený 1948) a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači (1951). Po Nežnej revolúcii v roku 1989 bolo v Bratislave postavených 12 kostolov a jeden chrám.

Bratislavské kostoly z pohľadu veľkosti (podľa zastavanej plochy kostola)

Medzi najväčšie kostoly patria: Dóm svätého Martina v Starom Meste (2 103 m²), v súčasnosti katedrálny chrám Bratislavskej arcidiecézy, Kostol Svätej rodiny v Petržalke (1 195 m²), Kostol nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) v Starom Meste (1 153 m²), Kostol zvestovania Pána (františkáni) v Starom Meste (1 076 m²), Kostol svätého Vincenta de Paul (lazaristi, vincentínky) v Ružinove (1 054 m²) a Veľký evanjelický kostol v Starom Meste (1 003 m²).

Architektonické štýly bratislavských kostolov

V hlavnom meste Slovenska sa v prípade sakrálnych stavieb stretávame s pestrou škálou slohov. Mnohé staršie kostoly boli opätovne prestavované a upravované.

Typickým gotickým kostolom je Kostol povýšenia Svätého kríža (klarisky) v Starom Meste, barokovým Kostol svätého Jána z Mathy a svätého Félixa z Valois (Trojička; trinitári; architekti Johann Lucas von Hildebrandt a Franz Jägg) v Starom Meste, secesným Kostol svätej Alžbety Uhorskej (Modrý kostolík; architekt Edmund Lechner) v Starom Meste (na Bezručovej), neorománskym Kostol nanebovzatia Panny Márie (Blumentál; architekti Fridrich Rumpelmayer a Emil Bressler) v Starom Meste, kubistickým Evanjelický kostol v Prievoze (architekti Siegfried Theiss a Hans Jaksch), funkcionalistickým Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači (architekt Michal Milan Harminc).

Súčasná architektúra (od deväťdesiatych rokov po dnešok) je zastúpená viacerými sakrálnymi objektmi. Je to napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke (architekt Klement Trizuljak), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (saleziáni) v Ružinove na Miletičovej (architekti Ada a Marián Weber) alebo Kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej ul. (architekti Ľubomír Závodný, Matej Siebert, Georg Bliznakov).

V 17 mestských častiach Bratislavy sa nachádzajú kostoly v týchto počtoch: Staré Mesto (21), Petržalka a Ružinov (po 5), Nové Mesto a Rača (po 4), Dúbravka, Karlova Ves, Rusovce a Podunajské Biskupice (po 3), Devín (2), Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Lamač, Jarovce, Čunovo, Vrakuňa a Vajnory (po 1).

Fotografie všetkých spomínaných kostolov nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.