Banskobystrický kraj lemujú zo severu Nízke Tatry, smerom na západ i na juh je posiaty pohoriami sopečného pôvodu. Na západe hraničí s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe so Žilinským krajom a zlomkom Prešovského kraja, na východe s Košickým krajom a na juhu s Maďarskom.
Zahŕňa päť rázovitých regiónov: Podpoľanie, Horehronie, Novohrad, Hont a Gemer, no priťahuje nielen priaznivcov ľudovej kultúry (Čierny Balog, Detva, Pohorelá), ale aj lyžiarov, peších turistov i cykloturistov. Pacienti trpiaci rôznymi ochoreniami ocenia jeho vzácne termálne pramene v Číži, Dudinciach, Sklených Tepliciach i na Sliači.
S rozlohou 9 453,97 km2 ide o najväčší slovenský kraj (19,28 % z celkovej plochy krajiny), no vzhľadom na počet jeho obyvateľov k 1. januáru 2021 – 625 601 – je zároveň najredšie osídleným krajom našej vlasti (69 obyvateľov/km2); jeho podiel na obyvateľstve krajiny predstavuje 11,93 %. Vyše 10 % z nich má maďarskú národnosť.
Na území Banskobystrického kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok – Banskobystrický samosprávny kraj. Od novembra 2022 je jeho predsedom Ondrej Lunter.
Kraj sa geograficky delí na 13 okresov, ktorých okresné mestá (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov) sú: Banská Bystrica (76 018), Zvolen (40 637), Lučenec (25 902), Rimavská Sobota (22 048), Brezno (20 061), Detva (13 955), Žiar nad Hronom (17 578), Revúca (11 484), Veľký Krtíš (11 028), Banská Štiavnica (9 628), Krupina (7 576), Žarnovica (5 830) a Poltár (5 333).
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov.
Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory. Najstarší z nich, ktorého budovy sa zachovali dodnes, dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. (1074 – 1077) z rodu Arpádovcov v Hronskom Beňadiku, necelých 50 km od Nitry. Zakladajúca listina miestneho benediktínskeho kláštora je z roku 1075, teda spred 950 rokov.
Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov. Pritiahli ich najmä možnosti baníctva v lokalitách ako Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Kremnica, Nová Baňa, Špania Dolina či Štiavnické Bane, no okrem ťažobných technológií priniesli aj mestskú kultúru.
Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku. Foto: Zdenko Dzurjanin
Popri tomto imigračnom pohybe už od 14. storočia prebiehala na Horehroní kolonizácia založená na tzv. valaskom práve.
Veľmi pozoruhodné je, že prevažne rusínska komunita v obciach ako Heľpa, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt či Závadka nad Hronom si zachovala svoju identitu dodnes, aj keď jej príslušníci sa hlásia za Slovákov (no zvyknú ich volať „rusnaci“). Tá sa spája najmä so slávením (gréckokatolíckej i pravoslávnej) liturgie v byzantskom obrade a dodržiavaním obradových zvykov, najmä pôstnej disciplíny.
Nič na tom nezmenila ani reformácia: Rusíni, potomkovia pastierov a strážcov horských priesmykov, jej húževnato odporovali, takže neraz sa stalo, že luteránsky farár musel dedinu opustiť, ináč by aj s rodinou umrel od hladu. Zásadu Cuius regio, eius religio jednoducho nerešpektovali: zachovávali staré zvyky, používali starý kalendár, svojich mŕtvych pochovávali bez ceremónií, poza chrbát evanjelickým kňazom a mimo cintorína.

K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami.
V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.
Takéto riešenie však so sebou prinášalo zásadné stavebné zásahy, ktoré sa zďaleka neobmedzovali na vybudovanie opevnenia s vežami či baštami. Neraz išlo o nezvratné zmeny, ktoré sťažili, ak nie aj prakticky vylúčili návrat opevnených objektov k pôvodnej sakrálnej funkcii po odznení nebezpečenstva. Tento osud postihol premonštrátsky kláštor v Bzovíku, farský kostol v Banskej Štiavnici, ako aj už spomenutý benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku.
Bzovícky objekt je dnes majetkom obce, ktorá sa venuje jeho revitalizácii, v banskoštiavnickej pevnosti sa nachádza mestské múzeum, len kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku, s viacerými zachovanými pevnostnými prvkami, slúži svojmu niekdajšiemu účelu.
Atmosféra sa postupne upokojila až po odznení konfesionálnych vojen a vydaní Tolerančného patentu, keď si obyvateľstvo kraja pomaly-pomaly začalo zvykať na náboženskú pluralitu.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik. Svoj sídelný chrám – Katedrálu svätého Františka Xaverského – tam však má iba 16. banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec.
V kraji pôsobí nemálo rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev: klarisky kapucínky (Kopernica), saleziánky (Banská Bystrica-Sásová), školské sestry svätého Františka (Brezno, Nová Baňa), vincentky (Banská Bystrica); benediktíni (Sampor), bosí karmelitáni (Banská Bystrica-Urpín; Staré Hory), dominikáni (Zvolen), františkáni (Fiľakovo), kapucíni (Hriňová, Kremnické Bane, Poniky), pallotíni (Predajná), redemptoristi (Banská Bystrica-Radvaň), saleziáni (Banská Bystrica), verbisti (Vidiná) i vincentíni (Lučenec, Banská Bystrica).
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský (26 kostol), Hontiansky (35 kostolov), Novohradský (58 kostolov), Rimavský (47 kostolov) a Zvolenský (25 kostolov). Len prvý z nich je súčasťou Východného dištriktu ECAV na čele s biskupom Petrom Mihočom, ostatné senioráty patria do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.
Gréckokatolícke farnosti sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák.
Dva chrámy pravoslávnej cirkvi patria pod Prešovskú archieparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont).
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % – 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % – 59 482), po nich kalvíni (1,46 % – 9 153), gréckokatolíci (1,12 % – 7 026) a pravoslávni (0,18 % – 1 122). Takmer 29 % (180 067) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
V 53 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám, čo je tretí najvyšší počet obcí v členení podľa krajov. Ide o tieto obce jednotlivých okresov:
Kalvínsky kostol v Širkovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:
Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Hronseku.
Evanjelický kostol v Hronseku. Foto: Zdenko Dzurjanin
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu šestnásť je národnou kultúrnou pamiatkou desať:
Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani (postavený v roku 2014; oficiálne daný do užívania až v roku 2022); Evanjelický kostol v Žiari nad Hronom (2017).
Chrám vo výstavbe: pravoslávny Chrám Svätej Trojice v Novej Bani.
Najstaršie kostoly (všetky 12. storočie): rímskokatolícky Kostol svätého Egídia v Hronskom Beňadiku; rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Hontianskych Tesároch (prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola); Evanjelický kostol v obci Baďan; rímskokatolícka Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.
V kraji sa nachádza ešte jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách.
Do roku 1997, kým nebol postavený Kostol svätých Cyrila a Metoda, bol Poltár jediným okresným mestom na Slovensku, ktoré nemalo rímskokatolícky kostol.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 – 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.
Najnovším píšťalovým organom je nástroj, ktorý sa nachádza v 15-ročnom benediktínskom kláštornom Kostole premenenia Pána v Sampore. Opus 7 z Organárskych dielní Žilina bratov Romana a Mariána Muškovcov bol posvätený 29. marca a návštevníci kláštora si jeho zvuk môžu vychutnať už v lete 2025 počas Samporských organových dní.
Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II. v obci Horná Ves (okres Žiar nad Hronom). Foto: Zdenko Dzurjanin
Fotografie všetkých kostolov Banskobystrického kraja s údajmi o nich nájdete na našej webovej stránke Kostoly Slovenska.
Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.