Stredoeurópsky unikát Križiacky kostol v Hanušovciach nad Topľou odkrýva svoje tajomstvá

Mestečko Hanušovce nad Topľou na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom pozná zrejme každý východniar. Najmä vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia. Počas celého roka sem prúdia exkurzie, školské výlety, letné tábory, ale i rodiny s deťmi.

Poniže v tieni kaštieľa stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúži rímskokatolíckym veriacim. Ani mnohí miestni pritom netušia o historických tajomstvách, ktoré sa len postupne dostávajú na povrch.

Božohrobci na východe

V hanušovskom kostole z 13. storočia nás víta miestny farár Martin Telepun. „Vždy, keď prídem na nové miesto, preštudujem si jeho históriu. Tak som si rýchlo uvedomil, aký vzácny je tunajší kostol,“ hovorí kňaz, ktorý v Hanušovciach pôsobí od roku 2017.

Ešte predtým, ako sa pustí do historického exkurzu, poukazuje na duchovný význam chrámu. „Keďže tu stojí viac ako 700 rokov, znamená to, že počas veľkonočných sviatkov Ježiš Kristus na tomto mieste už 700-krát za nás zomrel a vstal z mŕtvych. To muselo zanechať silnú duchovnú stopu,“ zamýšľa sa kňaz, ktorý sa ešte pred pandémiou rozhodol pustiť do opravy kostola.

„Nechcel som to však urobiť tak, ako to neraz býva, že sa vyhlási zbierka, potom sa chrám vymaľuje zvonku aj zvnútra a je vybavené,“ usmieva sa kňaz, ktorý pred začiatkom rekonštrukcie nechal urobiť dôkladný architektonicko-historický výskum.

Kaštieľ, kostol a zvonica v centre Hanušoviec nad Topľou. Foto: TASR/Jana Ďurašková

Súčasný pohľad do svätyne kostola. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar

Podporu našiel aj u vedúceho hanušovského múzea Samuela Brussa a jeho zamestnancov. Jeden z nich je zároveň členom farskej hospodárskej rady. „Vďaka výskumu pod vedením historičky umenia Michaely Haviarovej sa podarilo dokázať, že ide o jediný pôvodný zachovaný stredoveký chrám postavený križiackym rádom strážcov Božieho hrobu v strednej Európe,“ hovorí s nadšením mladý historik Ondrej Glod.  

Prítomnosť križiakov na týchto miestach nie je žiadnou novinkou. Starší autori hovorili najmä o johanitoch. Dvojkríže, ktoré sa nachádzajú na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu s podzemnou kryptou a loď, sa však Haviarovej podarilo stotožniť so strážcami Božieho hrobu v Jeruzaleme, takzvanými božohrobcami. Oficiálne Ordo canonicorum regularium custodum sacrosancti Sepulchri Dominici Hierosolymitani.

Sakrálny skvost Zabudnite na legendy o templároch. Ludrovský kostol skrýva omnoho väčšie poklady

Imrich Gazda

V jedinečnom románsko-gotickom Kostole Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte pri Ružomberku nájdete diabla aj obeseného Judáša.

Rád vznikol v období prvej križiackej výpravy na konci 11. storočia po dobytí Jeruzalema. Vládca novovzniknutého Jeruzalemského kráľovstva Godefroy de Bouillon zriadil v Bazilike Božieho hrobu kapitulu klerikov, z ktorej postupne vzniklo rehoľné spoločenstvo. Starali sa nielen o samotnú baziliku, ale aj o prichádzajúcich pútnikov a neskôr sa dostali aj do Európy. Predpokladá sa, že na naše územie prišli začiatkom 13. storočia.

Jedinou priamou zmienkou, ktorá spája tento križiacky rád s Hanušovcami, je listina z roku 1349. Božohrobci, ktorí v tom čase sídlili už v Lendaku, kam sa presunuli začiatkom 14. storočia, si pred kráľom Ľudovítom I. Veľkým nárokovali územie Hanušoviec s okolím zabrané rodom Soósovcov.

Kaplnka vo veži

Výstavbu hanušovského kostola božohrobcami nedokazujú len spomenuté dvojkríže. „Všimnite si množstvo šesťcípych roziet, nájdete ich tu viac ako štyridsať. Na tento motív natrafíte práve v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rovnako aj ďalšie prvky, ako sú ľudské hlavy či postavy na rímse veže, medzi ktorými sa vyníma bájny leviatan, nie sú charakteristické pre naše územie. Ide o premyslený ikonografický program s hlbokou symbolikou,“ vysvetľuje farár Telepun.

Historik Glod upozorňuje aj na predĺženú svätyňu s dvoma poľami klenby, ktorá nie je typická pre vidiecke, ale pre kláštorné kostoly. „Takisto pôvodná sakristia je netradične rovnako dlhá ako svätyňa – pravdepodobne preto, že práve tu božohrobci spoločnou procesiou začínali liturgiu.“

Dvojkríže na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu a loď. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar 

Konzoly krížovej klenby. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar  

Mýtická príšera vo výzdobe reliéfnej rímsy na veži. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar

Kvôli ďalšej zaujímavosti – podľa našich sprievodcov tej najväčšej – sa musíme presunúť do veže kostola. Práve tam sa zrejme nachádzala kaplnka Božieho hrobu, do ktorej sa vstupovalo priamo z chóru veľkým lomeným oblúkom. Ten je v pôvodnej podobe zachovaný dodnes.

„Takýto priestor sa v stredovekých kostoloch nenachádzal. Naopak, kaplnka bola nutnou súčasťou všetkých kostolov strážcov Božieho hrobu,“ vysvetľuje Glod. „Na chór, a teda aj do samotnej kaplnky, bol prístup zvonku cez dnes už zamurovaný úzky vstup s lomeným kamenným portálom. Človek, ktorý vchádzal, sa musel pokorne skloniť – rovnako ako je to v Bazilike Božieho hrobu.“

Dôležitým poznatkom je podľa Gloda aj to, že rovnaká kaplnka sa nachádzala aj vo veži Kostola svätého Mikuláša v Lendaku, ktorý si božohrobci upravili podľa toho hanušovského. 

Miestnosť vo veži, kde sa v 13. storočí nachádzala kaplnka Božieho hrobu, a zamurovaný portál do kaplnky. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar 

Spevňujúca drevená konštrukcia nad klenbami je najstaršou na Slovensku. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar 

Aj keď priame dôkazy neexistujú, možno sa domnievať, že povyše chrámu – v priestoroch, kde dnes stojí kaštieľ – sa nachádzala Golgota a vedľa jednoduchý kláštor, z ktorého mohol byť priamy prístup do kaplnky Božieho hrobu. A takisto tu zrejme stál aj špitál.

Ako presne to v okolí kostola pred vyše siedmimi storočiami vyzeralo, dnes už nevieme. Vie sa však, že pri výstavbe kaštieľa musela byť zbúraná staršia neznáma stavba. Žeby to bolo práve torzo križiackeho kláštora alebo špitála?

Fresky zo 14. storočia

Po odchode božohrobcov z Hanušoviec sa ich kostol stal farským. Pravdepodobné pôvodné patrocínium sv. Jána Krstiteľa bolo nahradené Všetkými svätými a došlo aj k menším stavebným úpravám.

Pastofóriá (svätostánky) na východnej stene svätyne – jedno na uchovávanie Eucharistie, druhé na relikvie – boli doplnené novým gotickým na severnej stene. Tá spolu s loďou dostala aj novú výmaľbu v podobe fresiek datovaných do 14. storočia. Odkryť sa podarilo časti kristologického a pašiového cyklu (tzv. biblia pauperum), maľby svätého Juraja a výjavu svätoladislavskej legendy.

Judáš bozkom zrádza Syna človeka. Foto: Peter Koreň, Juraj Gregorek

Vojaci pod krížom. Foto: Peter Koreň, Juraj Gregorek

Kôň na výjave svätoladislavskej legendy. Foto: Michaela Haviarová, Tomáš Haviar

Kostol, ktorý sa v rokoch 1634 – 1717 dostal do užívania evanjelikov, si zachoval stredoveký ráz až do nešetrnej obnovy v polovici 20. storočia. Pôvodné gotické okná boli rozšírené (v pôvodnom stave ostalo zachované len jedno), rozšírený bol aj chór a na fasádach lode boli vytvorené nové vstupné portály.

Zámerom súčasných úprav je preto vrátiť kostolu čo najpôvodnejšiu atmosféru. A popri tom odhaliť aj ďalšie tajomstvá zaviate časom. Možno nimi budú aj samotné telá križiakov ležiace v podzemnej krypte, do ktorej v posledných storočiach ešte nikto nevstúpil.