Čo nás o demokracii učia Platón a Aristoteles Prehnaná sloboda vedie k prehnanému otroctvu

Platón pred 2 400 rokmi písal o tom, čo sa deje dnes. Akoby nám chcel pomôcť porozumieť aktuálnemu dianiu a varovať nás. Napísal, ako môžeme skončiť, keď nezískame kontrolu nad sebou a svojimi vášňami.

Dokonca ako prvý predpovedal zánik demokracie. Túto myšlienku rozvinula neskoršia grécka filozofia, pričom Grécko bolo prvým a najdôležitejším príkladom demokracie, aký poznajú dejiny.

Aristoteles napísal: „My Gréci sme vynašli demokraciu, ale človek si napokon uvedomí jej veľké obmedzenia a omrzí ho.“ Demokracia dáva podľa Aristotela rovnakú váhu hlasom čestných a múdrych ľudí, ako aj nevzdelaných a skorumpovaných.

Ako malé deti

Často to vidno pred voľbami, keď populisti namiesto povinností apelujú na bruchá voličov a na ich nenasýtené túžby. Vyvolávajú nadšenie. Lenže túžby sa nikdy nedajú nasýtiť. Kto sa zahráva s ohňom, popáli sa. Aj preto sa takéto politické sily končia tak, že ich nepriateľmi sa napokon stanú ich vlastní voliči. Nespokojní s tým, čo dostali, požadujú ešte viac.

Na tomto spočívala Platónova intuícia. Demokracia ukrýva v sebe zárodok tyranie a vedie k diktatúre. Aténsky filozof napísal: „Prehnaná sloboda nevedie k ničomu inému než k prehnanému otroctvu.“

Demokracia síce vznikla preto, aby rešpektovala vôľu ľudu, lenže ľud je nestály, túži po slobode. Hľadá a domáha sa zákonov, aby právne ospravedlnil svoje túžby. Hovoriť o zákonoch vzhľadom na iracionálne túžby je podľa Platóna pomýlené. Právo obsahuje aj povinnosti.

Zákony bez povinností sú obyčajným neporiadkom. Ľud však nechce zákony, chce slobodu. Ale čím jej má viac, tým si ju viac žiada. Podobne ako deti, ktoré sa domáhajú sladkostí a nedbajú, že skôr či neskôr im veľa cukru spôsobí ťažkosti.

Problém nastáva, keď vládcovia v snahe udržať sa pri moci sú nútení dať ľudu, čo si žiada. Správajú sa ako rodič, ktorý nechce, aby dieťa plakalo, a dovolí mu všetky sladkosti, na ktoré má chuť. Vládca, ktorý vyžaduje od ľudu zmysel pre povinnosť a obetu, dlho nevydrží. Zvrhnú ho vlastní voliči. 

Inštitúcie však nedokážu udržať krok s túžbami ľudu donekonečna, pretože ústupky a úľavy si vyžadujú peniaze a tie sa skôr či neskôr minú. Čo potom? Ľud sa vzbúri proti vládcovi a obviní ho. Neuvedomí si však, že všetko nešťastie pochádza z jeho vlastnej nenásytnej túžby mať.

Rast túžob kráča ruka v ruke s frustráciou ľudu. Podľa Platóna je demokracia predsieňou morálneho úpadku. Čím viac sa ľud oddáva vymysleným slobodám, tým viac sú poškodzované ľudské hodnoty. Stávajú sa egocentrické a infantilné.

Pomýlená nie je demokracia, ale naše predstavy

Nárast nespokojnosti si vyžaduje nastolenie poriadku. Začne sa ozývať volanie po silnej vláde, silnom mužovi, ktorý urobí poriadok. Ľud si sám zvolí diktátora a zabudne, že ľudské práva sa získavajú za cenu obety. Dejiny poznajú mená vodcov, ktorí sa v mene nastolenia poriadku domáhali všetkých právomocí a ľud im ich odovzdal v presvedčení, že splnia ich túžby. Extrémisti a populisti však žiadali bez toho, aby niečo dali.

Lenže každá skupina v spoločnosti sa nemôže dožadovať vlastného tyrana, aby zaviedol poriadok podľa jej predstáv.

Ľudia si mýlia základné práva s pohodlím, odvolávajú sa na slobodu prejavu, ale neakceptujú opačné názory. Túžia byť rovní, ale neprijímajú, že rovnosť znamená niesť i bolesti iných, nielen mať výhody.Zdieľať

V moderných demokraciách po druhej svetovej vojne, po rokoch obetí a veľkom strádaní, vyhrávali demokratické, resp. stredové strany, ktoré vystihovali potreby všetkých častí spoločnosti, pretože mnohí si uvedomovali, že na to, aby bolo možné niečo získať, sa treba niečoho zrieknuť.

Demokracia môže existovať iba vtedy, keď človek bude brať ohľad i na opačné názory a zriekne sa istých túžob v prospech dobra a ochrany spoločenstva, pristúpi na kompromisy a naučí sa, že občas sa veci nedejú podľa jeho predstáv.

Nie je pravdou, že demokracia je pomýlená a zlá. Pomýlená je naša predstava o nej a to, ako ju uskutočňujeme. Demokracia si vyžaduje zrelosť, o ktorej písal Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus.

Minulý rok pápež František pri návšteve Grécka predniesol v Aténach alarmujúci príhovor: „Tu sa zrodila demokracia, ale dnes je ohrozená. Demokracia je na ústupe.“

Ľudia si mýlia základné práva s pohodlím, odvolávajú sa na slobodu prejavu, ale neakceptujú opačné názory, chcú slobodu podnikania, ale nechcú platiť dane na financovanie právneho systému, ktorý im ju garantuje, túžia byť rovní, ale neprijímajú, že rovnosť znamená niesť i bolesti iných, nielen mať výhody. Skutočná sloboda je spojená s istým nepohodlím. 

Preto je znepokojujúci výsledok novembrového prieskumu agentúry IVO, z ktorého vyplýva, že na Slovensku opäť kleslo percento ľudí (pod polovicu) s kladným postojom k Nežnej revolúcii. Je znepokojujúce, keď dnes mnohí obdivujú diktatúry a tvrdia, že veci v nich fungujú lepšie.

Veta, že bez demokracie sa ocitneme v pasci, je pravdivá. Nie preto, že demokracia je dokonalá. Ale preto, že je najmenej nedokonalou formou vlády spomedzi ostatných.