Teológia dejín Dejiny ľudstva sa začali bratovraždou. Snaha byť ako Boh vždy vedie k deštrukcii

Tvárou v tvár každej tragédii sa ukazuje naliehavá potreba bratstva. Nie rétoricky. Pretože nie je nejakým mravným luxusom, akousi voliteľnou možnosťou určenou svätcom. Je to jediná cesta krovím nenávisti do otvoreného priestoru spolužitia.

Volanie nášho sveta sa podobá plaču novorodenca. Nikto neprišiel na svet bez toho, aby druhý za neho nedýchal. Sme nažive preto, lebo sa nám pomohlo. Naša prítomnosť bola chránená, načúvalo sa jej volaniu. Život bez prítomnosti druhého by bol odsúdený na smrť. Preto je potrebný druhý, kto ochráni život bezbranného a dokáže odpovedať na jeho volanie.

Volanie bezbranného sa podobá na modlitbu. Najradikálnejšou formou modlitby je volanie. V momente príchodu na svet by mu ten druhý mal odpovedať. Je to prvá forma bratstva. Nedeje sa to iba na pôrodnej sále alebo doma v rodinnom prostredí, ale vždy, keď sa ocitáme zoči-voči volaniu bezbranných.

Etická kategória zodpovednosti je etymologicky odvodená od slova odpoveď. Byť zodpovedný za druhého znamená odpovedať mu. Biblia má na to starobylé: „Tu som.“ Podržím ťa, nenechám ťa padnúť do priepasti. Nie si sám v temnej noci. Výraz „tu som“ kladie základy bratstva.

V ostatnej encyklike pápeža Františka s názvom Fratelli tutti (Všetci bratia) bratstvo je iným názvom pre lásku k blížnemu. Sme na jednej lodi spojení našou krehkosťou.

Bratstvo je, samozrejme, zložitý proces a v mnohých dejstvách. Dejiny ľudstva sa začali bratovraždou. Kain zabil Ábela. Izák a Izmael boli obrazom prežitia skupiny. Ezau a Jakub bojovali na život a na smrť už v lone svojej matky. Starší bratia predali Jozefa do Egypta. V podobenstve o márnotratnom synovi niečo nefungovalo medzi oboma bratmi.

Prečo je to v bratstve také zložité? Kain, ktorý bol prvorodený, zistil, že nie je jediný. Zažil, že „nie je všetkým“, že nie je jediným dieťaťom na svete. Padol mýtus jediného syna. Existencia brata alebo sestry pripomína, že „nie sme všetko“.

Bratstvo je schopnosť uznať mnohojazyčnosť. Súrodenecká kríza sa nemusí končiť tragicky. Zoči-voči mnohým lekciám možno priniesť biblickú.Zdieľať

Šialenstvo vojny spočíva v myšlienke „som všetko“ ako Boh. Výrazom tohto delíria je atómová bomba. Dáva vlastníkom ilúziu, že nie sú správcami sveta, ale jeho majiteľmi rozhodujúcimi o živote a smrti. Sú obrazom sadistického zbožstveného faraóna, ktorý rozhodoval o živote a smrti všetkých živých bytostí. Ale táto moc sa obracia proti sebe samej. Snaha ľudstva byť ako Boh vedie k deštrukcii a priepasti smrti.

Kde je násilie, miznú slová. Násilie nerozpráva, je hluché rozhovorom. Diplomacia ako umenie slova je voči nemu bezmocná. Neznamená, že máme mať na všetko rovnaký názor. Naopak. Existencia brata nás núti zastaviť sa, pozrieť sa na neho a vypočuť si ho. Slová sú schopné pokoja.

Kde je rozhovor, tam neznejú len moje slová a nemožno si nárokovať mať vždy posledné slovo. V demokracii neexistuje jediný jazyk. Ten bol blúznením staviteľov babylonskej veže. Fanatizmus je ukrytý za každou totalitou a fundamentalizmom. V tomto zmysle sa i vojna podobá na blúznenie.

Nerozohnal Boh staviteľov veže, ktorí chceli vytvoriť jeden národ s jedným jazykom? Vzniklo mnoho jazykov alebo, ako hovorí Biblia, „pomiatol im jazyk“. Rozvrátil ich totalitné a fundamentalistické fantázie o jednom národe a jednom jazyku. Ľudské bytosti boli nútené učiť sa jazyky, aby si navzájom rozumeli.

Bratstvo je schopnosť uznať mnohojazyčnosť. Súrodenecká kríza sa nemusí končiť tragicky. Zoči-voči mnohým lekciám možno priniesť biblickú. Biblia predstavuje vývoj. Kain zabil Ábela. Izák a Izmael žili oddelene. Jakub a Ezau prežili napäté a ťažké obdobie, rozišli sa, aby sa po mnohých rokoch stretli a zmierili. Ezau nakoniec zabudol. S Jozefom prišlo na scénu odpustenie ako predzvesť novej cesty vpred.