V stredu 25. januára vrcholí Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý trvá od 18. januára. Prvýkrát sa konal v roku 1908 a viedol ho pastor Paul Wattson, ktorý desať rokov predtým založil protestantskú kláštornú komunitu. V roku 1909 spolu s celou komunitou vstúpil do Katolíckej cirkvi a rok nato sa stal katolíckym kňazom.

Termín modlitieb nebol náhodný. Spájal sviatok Katedry sv. Petra, ktorý sa pred liturgickou reformou Druhého vatikánskeho koncilu slávil 18. januára, so sviatkom Obrátenia sv. Pavla (25. januára).

Obrátenie seba samého

Korene ekumenizmu však siahajú hlbšie. V Škótsku okolo roku 1740 vzniklo turičné hnutie inšpirované severoamerickým kazateľom Jonathanom Edwardsom, ktorý vyzýval členov svojej cirkvi na jednodňový pôst a modlitby za jednotu kresťanov.

V roku 1820 pastor James Haldane Stewart publikoval Návod na všeobecnú jednotu kresťanov skrze vyliatie Ducha Svätého.

Podobné aktivity vznikli aj inde. Keď anglikánsky kňaz Ignatius Spencer v roku 1840 vstúpil do Katolíckej cirkvi, založil Združenie modlitieb za jednotu kresťanov. Neskôr sa stal rehoľníkom, vstúpil k pasionistom a za najdôležitejšie v jednote kresťanov považoval obrátenie seba samého. Dnes prebieha proces jeho blahorečenia.

Generálne zhromaždenie anglikánskych biskupov sa v roku 1867 jednohlasne prihlásilo k myšlienke pravidelných modlitieb za jednotu kresťanov. V preambule zbierky svojich vyhlásení zdôraznili nevyhnutnosť takýchto modlitieb, čo potom zopakovali aj na ďalších zhromaždeniach.

Z pápežov to bol najmä Lev XIII., kto vo viacerých dokumentoch povzbudzoval k modlitbám za jednotu kresťanov, ktoré sa v Katolíckej cirkvi konali pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého.

Ekumenické snahy boli tiež medzi východnými kresťanmi. V roku 1902 konštantínopolský ekumenický patriarcha Joachim III. vydal patriarchálnu encykliku a synodálny list, ktorými pozýval pravoslávnych kresťanov k modlitbám za jednotu veriacich v Krista.

Od roku 1926 medzinárodné teologické ekumenické hnutie Viera a poriadok (Faith and Order) začalo vydávať texty, aby pomohlo organizovať modlitby za jednotu kresťanov.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov Chcete dôkaz, že ekumenizmus nie je teória, ale žitá realita? Zájdite do Košíc

Pavol Hudák

Duchovní rôznych cirkví sú nielen spolupracovníkmi, ale stali sa priateľmi. Ekumenické spoločenstvo funguje už takmer 30 rokov.

Túžbu naplniť Ježišovu vôľu, „aby boli jedno“ (Jn 17, 22), sa rozhodol i francúzsky katolícky kňaz Paul Couturier. Od roku 1933 svoje sily vložil do šírenia modlitieb za jednotu kresťanov a stal sa priekopníkom ekumenického hnutia. Jeho ekumenické presvedčenie však dozrelo, keď mal 51 rokov a bol poverený pastoračnou službou medzi ruskými emigrantmi v Lione.

Po krátkej návšteve Belgicka, kde bol na duchovných cvičeniach, sa zoznámil s duchovným testamentom kardinála Désiré Jozefa Merciera, angažujúceho sa v zbližovaní anglikánov s katolíkmi. Couturier sa stal benediktínom. Okrem anglikánov začal komunikovať i s východnými kresťanmi a hlbšie spoznával spiritualitu ortodoxných cirkví. Od roku 1937 v opátstve Notre Dame des Dobes organizoval konferencie a ekumenické modlitbové stretnutia, na ktoré okrem iných prichádzal aj Roger Schutz, neskorší zakladateľ ekumenickej komunity Taizé.

Objatie po vyše deväťsto rokoch

Kľúčovým dokumentom Katolíckej cirkvi, ktorý hovorí o ekumenizme, je koncilový dekrét Unitatis Redintegratio.

Ešte pred skončením koncilu sa v Jeruzaleme v roku 1964 stretli pápež Pavol VI. a patriarcha Athenagoras I. a spoločne sa modlili Ježišovu modlitbu za jednotu. Ich objatie predstavovalo zblíženie východných a západných kresťanov po vyše deväťsto rokoch. V ekumenických snahách pokračovali aj ostatní pápeži.

Jednota medzi kresťanmi nepochybne zaznamenala veľký pokrok. To, čo nás spája, je krst. Ale aj Božie slovo a modlitba.

V roku 2001 bola na Slovensku podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní krstu medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania a Katolíckou cirkvou. Inde vo svete je to medzi viacerými cirkvami. Napríklad v Poľsku takúto dohodu uzavrelo sedem cirkví.

I na Slovensku pôsobia ekumenické hnutia a spoločenstvá. Nemajú stovky, skôr desiatky zaangažovaných členov, ale cirkvi sa navzájom inšpirujú svojimi formami evanjelizácie a prispôsobujú ich vlastným potrebám.

Viesť dialóg, vymieňať si duchovné dary, byť otvorený, vzájomne sa učiť možno len tam, kde si každý uvedomuje svoju vlastnú identitu.

Ján Pavol II. v encyklike Ut unum sint o ekumenizme napísal, že „obrátenie jednotlivých kresťanov a ustavičná reforma cirkvi ako ľudskej a pozemskej ustanovizne tvoria podmienky každej ekumenickej angažovanosti“.

Ekumenický dialóg sa odvíja od dialógu vlastnej konverzie, ktorý sa deje medzi veriacim a Kristom. A kladie dôraz na vlastnú svätosť.