Minizamyslenie Zmena a zázrak

Nutnosť zmeny – metanoia – neprichádza a neodchádza spolu s adventom. Vždy, keď chce Boh niečo povedať ľuďom, urobí to prostredníctvom zmeny. Nechá porodiť neplodnú a Mesiáš je synom ženy, ktorá počala pred svadbou.

Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ (...) A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ (Lk 1, 57 – 66)

Ženy, ktoré samy prežili zmenu, v nej pokračujú. Alžbeta je veľmi rozhodná už pri voľbe mena svojho syna. Žiadny Zachariáš junior. Jej dieťa zásadne mení jej život. Už sa nedá žiť podľa starého grafikonu.

A Ján, ktorý namiesto do chrámu vyrazí na púšť, ukazuje, že jeho rodičia počítali so zmenou a pripravovali sa na prekvapivé Božie riešenia. Impulz na zmenu by sme čakali z centra náboženstva, zhora, a ona zatiaľ prichádza zdola. Presne tak sa neraz uskutočnila aj v dejinách cirkvi.

Každá radikálna zmena, aj tá Božia, sa však neuskutočňuje radikálnymi krokmi. Skôr malými, nebadanými krôčikmi. Naša malá zmena môže spôsobiť zmenu nášho okolia. A tá sa potom pomaly, nenápadne ako štipka soli môže šíriť ďalej.

Každý zázrak je na začiatku evanjelií zašifrovaný do zmeny. Neprichádza na počkanie. Je pomalý a neraz ťažko rozoznateľný. Až si počas vianočnej noci naplno uvedomíme, že je tu. (Jozef Husovský)