Všetko, čo je známe o živote svätého Félixa, rodáka z Noly pri Neapole, pochádza od nolského biskupa Paulína, ktorý v rokoch 395 až 407 každoročne venoval báseň svojmu možnému predchodcovi.

Podľa svedectva poézie Félix bol synom sýrskeho prisťahovalca menom Hermias. Keď sa stal kresťanom, rozdal svoj majetok a stal sa kňazom.

Počas Déciovho prenasledovania kresťanov Félixa zatkli a mučili, ale podarilo sa mu ujsť a svojho biskupa Maxima, ktorý takisto utiekol, zachránil pred smrťou hladom. Podľa legendy ukrývala Félixa počas ďalšej vlny prenasledovania obrovská pavučina pred vchodom do jaskyne.

Keď Félixa chceli urobiť biskupom v Nole, vraj dal prednosť inému kňazovi. Podľa tradície zomrel 14. januára (260?) v Nole na starobu.

Biskup Paulín dal nad Félixovým hrobom postaviť kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom po zázrakoch, akými boli uzdravenie a nájdenie stratených zvierat.

Félix sa zobrazuje ako diakon v žalári, podľa legendy ako sediaci v jaskyni alebo podávajúci hrozno vyčerpanému biskupovi.

Svätý Félix Nolský je patrónom proti krivej prísahe a za navrátenie stratených zvierat a vecí.