Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hnutia a spoločenstvá Svet kresťanstva
17. január 2023

Komunita Piar

Kedysi spoločenstvá pracovali s väčšími skupinami, dnes viac funguje učeníctvo

Pokračujeme v predstavovaní laických hnutí a spoločenstiev na Slovensku. Rozprávali sme sa s lídrom Spoločenstva Piar Andrejom Kmotorkom.

Kedysi spoločenstvá pracovali s väčšími skupinami, dnes viac funguje učeníctvo

Foto: archív Komunity Piar

V seriáli o hnutiach a spoločenstvách ste si už mohli prečítať:

Spoločenstvo Piar sa začalo formovať na prelome rokov 2006 a 2007. Spoločenstvo mladých vzniklo na podnet piaristu Juraja Ďurneka, ktorý bol v tom čase riaditeľom Piaristickej spojenej školy F. Hanáka v Prievidzi.

Ako hovorí pre Svet kresťanstva jeden z lídrov Spoločenstva Piar Andrej Kmotorka, obnova v Duchu Svätom sa začala na škole vďaka duchovným obnovám, ktoré páter Ďurnek rozbehol. Z účastníkov, ktorí zažili na prvej z nich osobné stretnutie s Bohom, sa vyprofilovalo prvé modlitbové spoločenstvo, ktoré začalo organizovať otvorené modlitby chvál v piaristickom kostole. 

Spoločenstvu mladých študentov a pracujúcich sa venoval piarista Ďurnek, ktorý ich pozval do spolupráce na evanjelizačných kurzoch Filip pre študentov. Po každom kurze vzniklo niekoľko nových modlitebných skupiniek. Tie časom prijali spoločný názov Spoločenstvo Piar, ktorý odkazuje na prepojenie s rehoľou piaristov. 

Spoločenstvo rozbiehali rehoľníci

Na otázku, ako okolie prijímalo vznik charizmatického spoločenstva Kmotorka, odpovedá, že vďaka požehnaniu riaditeľa školy, ktorý sám spoločenstvo rozbiehal, ho ľudia vnímali úplne normálne. 

„Tým, že sme mali dvoch rehoľníkov, pátra Juraja a sestru Timoteu, nemali sme taký problém ako spoločenstvá, ktoré boli čisto laické. No tým, že spoločenstvu je blízka charizmatická spiritualita a mnoho ľudí s ňou dovtedy nemalo skúsenosť, prichádzali s rôznymi otázkami, potrebovali sme sa s ľuďmi spoznať a veľa vysvetľovať,“ hovorí Andrej Kmotorka, ktorý bol jedným zo zakladajúcich členov spoločenstva.

Spoločenstvu Piar bola prirodzene blízka charizma zakladateľa piaristov Jozefa Kalazánskeho, ktorý založil bezplatné školy a venoval sa chudobným. „My dnes nemáme okolo seba až taký problém s materiálne chudobnými, ale skôr s chudobnými na pozornosť, lásku, vzťahy a podobne. Celá komunita je zameraná na mladých, ale sú tam aj starší vrátane vyučujúcich na škole,“ vysvetľuje Kmotorka. 

Líder Spoločenstva Piar Andrej Kmotorka. Foto: súkromný archív A. K.

Víziou spoločenstva je privádzať mladých ľudí k Ježišovi, vytvárať priestor, kde sa môžu stretávať s Ježišom. Tým, že spoločenstvo funguje už šestnásť rokov, z mládežníkov sa časom stali mladé rodiny a bolo potrebné zmeniť jeho štruktúru.

Pred polrokom sa pôvodné Spoločenstvo Piar transformovalo na Komunitu Piar, ktorá pozostáva z dvoch častí, mladšej a staršej, v ktorej sa stretávajú najmä rodiny s deťmi. 

„Názov Spoločenstvo Piar sme prenechali mladšej časti, približne od 15 rokov po vysokoškolských študentov. V staršej sú zasa rodiny s deťmi. Celú Komunitu Piar vedie páter Juraj,“ vysvetľuje Kmotorka, ktorý je lídrom mladšej časti.

Potrebu transformácie si začali uvedomovať po skončení vysokých škôl a nástupe do práce, no najmä keď do spoločenstva pribudlo veľké množstvo detí.

„Dávame si pozor, aby nám deti raz nepovedali, že v cirkvi sme slúžili, ale doma nie.“
Andrej Kmotorka Zdieľať

„Je to prirodzený vývoj. Zistili sme, že na stretnutia chodil vždy len jeden z rodičov, a nechceli sme ho odtrhnúť na niekoľko hodín od rodiny. Chceli sme, aby sme žili vzťah s Bohom spoločne ako rodiny. Takisto je potrebné venovať sa im relevantným spôsobom a hovoriť ich jazykom. Preto je dobré, že sme sa rozdelili. No mávame aj spoločné akcie – komunitné stretnutia každý druhý mesiac a duchovnú obnovu raz ročne,“ doplnil Kmotorka.

Hľadajú rovnováhu medzi službou v cirkvi a v rodine

Podobne ako iné mládežnícke spoločenstvá na Slovensku členovia zápasia o balans medzi službou a rodinným životom. „Dávame si pozor, aby nám deti raz nepovedali, že v cirkvi sme slúžili, ale doma nie. Na druhej strane, nechceme, aby rodina bola výhovorka. Snažíme sa nájsť ten správny pomer,“ vysvetľuje Kmotorka

Zmenu zo študentov na rodičov či pracujúcich často sprevádza duchovne náročné obdobie. Členovia dozrejú, zmení sa ich duchovné prežívanie aj časové možnosti. 

„Zrazu nevedia mať rovnaký zápal, ako keď boli mladí, a myslia si, že to nie je dobré. Hľadajú, kde sa stala chyba. Niektorí sa snažia slúžiť v rovnakom množstve ako počas štúdia, no na úkor niečoho. Keď sa so zmenou vnútorne vyrovnajú, určia si priority, hranice a spôsob, akým sú schopní v danom období života slúžiť, spoločenstvo môže fungovať naďalej,“ ozrejmil Kmotorka.

Mladšie Spoločenstvo Piar. Foto: súkromný archív A. K.

Podľa neho zároveň mladší členovia si môžu vďaka svedectvu starších viac uvedomiť, že štúdium ponúka bohatý priestor byť aktívni v spoločenstve, pretože v čase zakladania rodiny je to náročnejšie.

Do Komunity Piar v Prievidzi chodí v súčasnosti približne 140 ľudí, ktorí fungujú v 24 skupinách. Nie všetci sú však v komunite záväzne. Jednu skupinu tvoria priatelia spoločenstva, ktorí chodia na otvorené stretnutia chvál, ale nemajú modlitebnú skupinku, prípadne sa na nej zúčastňujú sporadicky. Nových členov získavajú zväčša vďaka duchovným obnovám, ktoré organizujú raz ročne pre väčší počet mladých.

„Kto zažije Boží dotyk a chce vstúpiť do spoločenstva, môže začať chodiť na malú skupinku. Ak vidíme, že to funguje a zúčastňuje sa na akciách, dostane ponuku, či chce byť záväzným členom. Ide skôr o uvedomenie si človeka, že život v spoločenstve mu dáva zmysel a chce sa preň rozhodnúť. Záväzok sa robí zväčša na rok,“ vysvetľuje Kmotorka.

Aby sa priateľ spoločenstva stal záväzným členom, zoberie na seba záväzok modliť sa, budovať spoločenstvo, pomáhať so službou a nájsť si duchovné vedenie. „Sú to veci, ktoré môžu človeku v čase duchovnej krízy pomôcť odraziť sa. Zároveň je to aj praktická vec, vedieť urobiť záväzok je užitočné pri dozrievaní a pri rozhodovaní sa napríklad pri vstupe do manželstva,“ pokračuje mladý otec rodiny.

Inzercia

Malé modlitbové skupiny sú rozdelené na ženské a mužské a členovia sú približne v podobnom veku. Stretnutie trvá dve až tri hodiny. Svoje miesto má modlitba chvál, čítanie Biblie podľa vopred vybraného plánu a osobné rozhovory na tému, čo Boh robí v ich živote. 

Skupinky bývajú jeden- až dvakrát mesačne. Členovia sa ďalej stretávajú na otvorených modlitbách chvál, ktoré sa konajú každý piatok okrem prvého v mesiaci. Členovia sa schádzajú tiež na komunitných stretnutiach, duchovných obnovách alebo chatách.

Členovia môžu vstúpiť do tretieho rádu Rehole piaristov

Pri reholi piaristov funguje aj tretí rád, takzvaná Piaristická fraternita. Keďže v zahraničí funguje spolupráca laikov so zasvätenými touto formou už dve desaťročia, na podnet lídrov spoločenstva Piar v roku 2016 vznikla aj slovenská fraternita. Ide o oficiálny a osobný záväzok, ktorý sa robí počas svätej omše pred celým spoločenstvom. 

Provinciál Rehole piaristov na Slovensku Juraj Ďurnek počas svätej omše pre Komunitu Piar. Foto: súkromný archív A. K.

Vstúpiť do fraternity pozývame dlhoročných členov, ktorí sa túžia osobne zasvätiť dielu svätého Jozefa Kalazanského. Kto rozpozná vo svojom živote povolanie, ktoré súvisí s výchovou a vzdelávaním mládeže, chce v ňom rásť a slúžiť, môže vstúpiť do oficiálnej štruktúry tretieho rádu piaristov. „Najskôr na rok následne sa skladajú večné sľuby,“ hovorí iniciátor, ktorý bol donedávna predsedom provinciálnej rady Piaristickej fraternity na Slovensku. 

Členovia fraternity hlbšie spoznávajú charizmu Jozefa Kalazanského, históriu rehole a udržiavajú kontakt s ďalšími fraternitami po svete. Momentálne funguje fraternita v Prievidzi a v Nitre, spolu majú 66 členov. 

„Keď k nám prišli zo španielskej generálnej fraternity, bolo zaujímavé počúvať, ako vnímajú spoluprácu laikov so zasvätenými. Rehoľa sa akoby delí o charizmu Kalazanského s fraternitou. Nie je to tak, že laici sú pod rehoľou. Laici a rehoľa rozpoznali poslanie Kalazanského starať sa o deti a mládež a spoločne na ňom spolupracujú. V zahraničí máme piaristické školy, kde nepôsobí žiadny páter, všetko robia laici zasvätení vo fraternite,“ vysvetľuje Kmotorka.  

„Rehoľa sa delí o charizmu Jozefa Kalazanského s fraternitou. Nie je to tak, že laici sú pod rehoľou.“ Zdieľať

Okrem života v malých skupinkách je hlavným pilierom spoločenstva duchovné sprevádzanie. Každý člen je povzbudzovaný k tomu, aby si našiel staršieho brata vo viere, ktorý sa zaňho bude modliť a pomôže mu duchovne rásť.  

„Nemusí to byť vyslovene kňaz alebo zasvätený. Mal by to byť niekto starší a skúsenejší vo viere. Zároveň máme pravidlo, aby ženu sprevádzala žena a muž muža. Duchovné sprevádzanie robia len ľudia, ktorí sú v spoločenstve desať rokov a viac. Zároveň to nemusia byť vždy ľudia z nášho spoločenstva. Nemali sme s tým zatiaľ negatívnu skúsenosť,“ ozrejmil.

Pri práci s mládežou dnes viac funguje individuálny prístup

Posledným záväzkom, ktorý na seba berú členovia spoločenstva, je ochota slúžiť. Líderský tím pomáha členom nájsť dary, talenty a silné stránky a dávajú im priestor, aby mohli slúžiť. Momentálne najväčším podujatím, na ktorom slúžia, sú otvorené stretnutia modlitieb chvál. Z hudobníkov, ktorí pravidelne hrávali v piaristickom kostole, sa postupne vyprofilovali známe kapely Godknows, Heartbeat a Sunrise. 

„Je náročné zorganizovať každý týždeň chvály. No keďže sme predvídali, že sa staneme rodičmi a budeme mať obmedzený čas, vytvorili sme viaceré chválové tímy, ktoré fungujú pod strechou Piar music. V istom čase sme prestali vo veľkom propagovať názvy kapiel, dnes je to viac o worship lídroch, ktorí si vyskladajú tím z našich hudobníkov. Vo chválovej službe je nás približne tridsať členov,“ hovorí Andrej Kmotorka, ktorý tiež vedie modlitby chvál.

Duchovná obnova Komunity Piar. Foto: súkromný archív A. K.

„V tomto období neprijímame pozvania hrať do iných miest, pretože cítime, že my osobne potrebujeme nájsť vnútorný oheň a to, čo je aktuálne v Božom srdci, aby naša hudobná služba nevychádzala len zo zotrvačnosti alebo minulej skúsenosti, ale aby bola čerstvá a aktuálna,“ vysvetlil.

Pri evanjelizácii a následnej formácii dnešnej mladej generácie pozorujú, že dobre funguje osobný kontakt a mentoring. „Zdá sa, že sme kedysi mohli pracovať v spoločenstvách s väčšími skupinami a fungovalo to, ale dnes musíme omnoho viac vecí robiť individuálne. Keď dáme ľuďom svoj čas a pozornosť, vidíme ovocie a zmenu v ich živote. Učenícky model je biblický a funguje od Ježišových čias,“ uvažuje Kmotorka.

Keďže minulý školský rok nefungovali animátorské školy, starší členovia urobili stážový program spoločenstva a osobne formovali jednotlivých členov. Investovanie do vzťahu s mladšími podľa Kmotorku prinieslo veľké ovocie a teraz sú mnohí z nich aktívni v rôznych službách. 

„Mladí ľudia sa potrebujú zdôverovať, rozprávať, potrebujú riešiť sklamania v láske, očakávania od života. Výhodou spoločenstva je, že majú k dispozícii niekoho staršieho, kto si podobnými vecami prešiel, a môžu sa s ním o tom porozprávať. Pätnásťročných vedú približne o sedem rokov starší členovia a pomáhame im aj my o pätnásť rokov starší.“

Z komunity Piar vychádza niekoľko ďalších spoločenstiev v rôznych mestách, ktoré sa nie vždy volajú rovnako. Z Komunity Piara vzišli spoločenstvá v Bratislave, Brne, Martine a v Nitre. 

„Vzniklo to prirodzeným vývojom. Ľudia, ktorí boli v Prievidzi formovaní, odišli na vysoké školy alebo sa presťahovali. Niektorí vstúpili do už fungujúcich spoločenstiev, iní chceli pokračovať vo vízii Kalazanského privádzať mladých k Ježišovi a založili tam spoločenstvo,“ doplnil Kmotorka s tým, že každé z nich funguje samostatne a autonómne, no ich lídri sú v kontakte s pátrom Jurajom Ďurnekom. 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.