Minizamyslenie Privilegovaná cesta

Prv ako Ježiš odkryl srdce svojho posolstva, rozhliadol sa po svojich poslucháčoch. Videl tam chudobných, plačúcich, tichých, túžiacich po spravodlivosti, ľudí plných milosrdenstva... Hovoril o nich. Tu a teraz. Ako o blahoslavených. Prekvapujúce?

Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5, 1 – 12a)

Z nášho pohľadu áno. Ježiš však hovorí o ich jedinečnej skúsenosti. Pretože „poznal veľmi privilegovanú cestu poznania, ktorej sa dostáva tým, čo sú akýmkoľvek spôsobom stavaní na okraj spoločnosti, vyháňaní a vylučovaní z nej, čo sú postihnutí alebo sú v akomkoľvek menšinovom postavení. Tí všetci vedia čosi, na čo nie sme schopní iným spôsobom prísť“, tvrdí James Alison.

Ježišove blahoslavenstvá nie sú definitívnym statusom. Sú príležitosťou pochopiť podstatu vecí. Presne v týchto intenciách ich prekladá Eugen Drewermann:

„,Blahoslavenými nazývam chudobných, pretože tí vedia, že zmilovanie je nutné.‘ Len tí sú schopní žiť zmilovanie, ktorí niekedy zakúsili, akí sú úbohí a ako veľmi sami zmilovanie potrebujú. (...) Ježiš povedal: ,Blahoslavenými nazývam ľudí, ktorí sú bezbranní‘, ktorí vedia, že človek môže žiť len v mieri, ,pretože len tí budú pracovať pre mier.‘“

Blahoslavení, ktorí vďaka svojim nedostatkom pochopili veľkosť darov, ktoré dostávajú. (Jozef Husovský)