Minizamyslenie Vždy niečo navyše

Ježišov predchodca Ján Krstiteľ prišiel s víziou spravodlivého Boha. Hovorí o sekere, ktorá vytne neplodné stromy, a vejačke, ktorá jasne oddelí zrno od pliev (Mt 4, 10. 12). Tým symbolicky uzatvára dovtedajšie vnímanie Boha.

Ježiš mu odpovedal: „Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.“ (Mt 18, 21 – 35)

Poznáme sa. Nikto z nás neprináša len sladké ovocie a najkrajšiu pšenicu. Robíme chyby, prešľapy, dlhy. Keby mal Boh fungovať podľa takejto suchej zákonnej spravodlivosti, „nikto z ľudí by pred ním nemal ani najmenšiu šancu zostať nažive“, píše Eugen Drewermann.

Božia spravodlivosť sa však prejavuje v tom, že nám každý deň posiela sedemdesiatsedemnásobné, čiže nekonečné odpustenie a príležitosť začať znova. Sám nám ukazuje, ako sa treba chytiť života, aby v ňom fungovali vzťahy. Nielen my potrebujeme Božie milosrdenstvo, ale aj ľudia okolo potrebujú naše milosrdenstvo a súcit.

Sluha z podobenstva neurobil nič zlé. Postupoval presne podľa zákona, práva a spravodlivosti. A napriek tomu si vyslúžil väzenie. Ježišovo posolstvo by sa dalo označiť ako „vždy niečo navyše“. Košeľu ku kabátu, míľu cesty k už prejdenej (Mt 5, 40 – 41) a milosrdenstvo k litere zákona. A to je kľúč od tohto väzenia.

Neraz nám na ceste k odpusteniu tým, ktorí nám ublížili, môže pomôcť uvedomenie si toho, čo všetko nám odpúšťa Boh. Alebo aj ľudia, ktorým sme zase ublížili my. (Jozef Husovský)