Evanjelista Marek veľmi šikovne zaradil vedľa seba dva príbehy, ktoré Ježiša predstavujú ako muža paradoxov. Kým učeníci, ktorí s Ježišom trávili dni a noci, ho včera večer nespoznali a vnímali ako „mátohu“ (Mk 6, 49), neznámi ľudia ho ráno spoznali bez problémov.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa. (Mk 6, 53 – 56)
Poznať či nepoznať Ježiša Krista možno v rôznych rovinách. Niektorí ho spoznajú na svätom obrázku, iní ho hlbšie spoznávajú tým, že sa vnárajú do tajov Biblie či teológie.
Prezraďme pointu už na začiatku. Nikdy tohto tajomného muža celkom nespoznáme. A práve to je výzva, pokúšať sa o to denne znova a znova.
Avšak ak Biblia píše o „spoznávaní“, má na mysli hlboký mystický zážitok. „Božie slovo počujeme až vtedy, keď naň začneme odpovedať,“ píše Hans Jonas. Aj Ježiša začneme v tomto zmysle skutočne spoznávať až vtedy, keď začneme odpovedať. Na jeho slová, skutky, výzvy. Až vtedy, keď urobíme krok k tomu, aby sme sa ním stávali. Aby sme milovali, prijímali, odpúšťali, uzdravovali ako on.
Vtedy sa začne aj náš život meniť a stávať „životom v hojnosti“ (Jn 10, 10). A to je presne to, o čo Ježišovi išlo a ide. Spoznať ho takýmto spôsobom a rozbehnúť sa. Do života. (Jozef Husovský)