Otvorený list biskupom Ruskej pravoslávnej cirkvi Prečo ste zabudli na Božiu pravdu?

Vaše eminencie!

Môj list je adresovaný pravoslávnym biskupom v Rusku. Zámerne som nezbieral podpisy ani nezapojil žiadne cirkevné štruktúry či verejné organizácie, pretože sa obraciam nie na biskupský zbor, nie na predstaviteľov Moskovského patriarchátu, ale na každého z vás osobne.

Adresátom môjho listu je pravoslávny kresťan, ktorý zložil sväté krstné a mníšske sľuby, bol povýšený na biskupa a vo svojom srdci si uvedomuje, že nie je možné riadiť cirkev bez toho, aby sa usiloval milovať Krista, hľadať Kristovu pravdu a slúžiť Kristovi, a nie cisárovi.

Za týchto okolností sa cítim nútený porušiť cirkevnú etiketu tým, že vás nepožiadam o požehnanie. To by znelo falošne hneď na začiatku nášho rozhovoru. Moje slová by mohli vyvolať z vašej strany nevraživosť, podráždenie, ba dokonca hnev. Keďže som si toho vedomý, sotva môžem dúfať, že by ste úprimne požehnali takýto rozhovor, a rituálne požehnanie len preto, aby ste demonštrovali biskupskú moc, znamená málo.

Ak súhlasíte s tým, že tento rozhovor má zmysel, jednoducho sa za mňa pomodlite a napíšte aspoň pár riadkov ako odpoveď. Modlím sa aj za vás, hoci dnes je to ťažké a bolestné.

Som však hlboko presvedčený, že takýto rozhovor je požehnaný zhora, že sme povolaní hovoriť o tom, čo je potrebné (Lk 10, 42), o našej viere, o Kristovej láske, ktorá je nemysliteľná bez zachovávania jeho prikázaní: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo“ (Jn 14, 23).

Úplne som vás prestal chápať

Nie je tajomstvom, že váš biskupský úrad je dočasný. Láska ku Kristovi, snaha riadiť sa jeho slovom, byť mu verný a vďačný v radosti i v zármutku – to je to, čo patrí k večnosti. Do rakvy si môžete dať brokátové rúcho a drahú panagiu, ale hodnosť a titul si so sebou vziať nemôžete. Ešte menej je možné obhájiť sa hodnosťou a titulom pri poslednom súde.

Obraciam sa na vás, pretože sa cítim vyčerpaný mučivo dlhým očakávaním úprimného pastierskeho slova od vás, vyčerpaný vaším nekonečným mlčaním o tom, čo je najdôležitejšie. A prosím vás, aby ste to, čo sa chystám povedať, považovali za slová vyslovené z pozície slabosti a nemohúcnosti, nie sily a sebavedomia.

Veľmi dobre chápem, že episkopát Ruskej pravoslávnej cirkvi je veľký a zložitý orgán. Mnohých z vás poznám osobne, spoločne sme sa modlili, spoločne sme pracovali. Boli časy, keď sme sa dokázali rozprávať so vzájomnou dôverou. Boli časy, keď sme sa navzájom počúvali a chápali. Alebo to bola len ilúzia?

Teraz, počas vojenského útoku Ruska na Ukrajinu, som vás úplne prestal chápať. Počujem, že vyslovujete iba štátne propagandistické klišé, maskované za zbožné slová cirkevného posolstva, a pochybné teologické formulky, ktoré vás a vaše stádo odvádzajú od evanjelia a privádzajú k imperiálnemu pohanskému kultu, ktorého stredobodom je moc, bohatstvo a násilie.

Myslím, že za to nesiete spoločnú vinu. Vidím, že pre mnohých z vás je to vedomá voľba.

Kremeľské poznámky v patriarchovej vianočnej výzve Patriarcha tvrdo pracuje na tom, aby svoju cirkev zbavil akejkoľvek budúcnosti

Sergej Čapnin

Výzva na pokoj zbraní je ďalším dôkazom toho, že Kirill je len slabým Putinovým tieňom a nepochopil svoje miesto v modernom svete.

Možno vás vedie strach z patriarchu, ktorého snom bolo stať sa Putinovým cirkevným dvojníkom, jediným vládcom Ruskej pravoslávnej cirkvi, a ktorému sa tento cieľ podarilo dosiahnuť. Bezcitnosť, ľstivosť, krutosť – predpokladám, že ste boli viackrát svedkami toho, ako patriarcha Kirill prejavil tieto vlastnosti v najvyššej miere.

Možno vás vedie strach z bezpečnostných služieb. Poznáte systém moci v Rusku a viete, aké nebezpečné je vzdorovať bezpečnostným službám. Som si istý, že ich príslušníci vás pravidelne navštevujú, rozprávajú sa s vami a poučujú vás.

Skrátka, veľmi dobre chápete, že v Rusku sa trestá akýkoľvek nesúhlas, a pravdepodobne mnohí z vás už viackrát potrestali príslušníkov duchovenstva, ktorí si dovolili nesúhlasiť s oficiálne predpísaným obrazom sveta, myslieť nezávisle, namietať a nemlčať.

Moskovský patriarchát už dlho vyžaduje od svojich duchovných úplnú a bezpodmienečnú lojalitu. Táto dusivá atmosféra sa stala charakteristickým znakom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zriedkavé výnimky len potvrdzujú pravidlo.

Patriarcha ospravedlňuje vojnové zločiny

Tento stav by mohol trvať ešte desaťročia, keby nebolo vojny. Teraz, rok po začiatku ruskej agresie, musím povedať priamo: patriarcha Kirill je prvý z tých, ktorí ospravedlňujú vojnové zločiny. Vo svojich kázňach hlása „teológiu vojny“, pričom používa argumenty, ktoré sú v príkrom rozpore s evanjeliom a učením cirkvi. Nebudem o nich hovoriť podrobne. Určite ich všetky poznáte a pravdepodobne ich pravidelne opakujete.

No naberme odvahu a pozerajme sa do budúcnosti. Roky vlády patriarchu Kirilla Gunďajeva sú temnými stránkami v dejinách cirkvi. Zrútila sa renesancia cirkvi a teraz jej členmi nie sú hriešnici spasení Božou milosťou, ale zatrpknutí stavitelia hradov, ktorí zapíjajú kokteil imperiálneho mýtu, zášti a neuveriteľne primitívnej eschatológie.

To všetko je dosť na to, aby ste sa od toho odvrátili, a predsa ste na mnohých fotografiách vedľa patriarchu, usmievate sa, prijímate jeho požehnanie, ponúkate mu kvety a drahé dary.

Ešte raz: stojíte na strane človeka, ktorý ospravedlňuje vojnové zločiny a zradil cirkev. Opakujete jeho slová, opakujete jeho zločinecké argumenty.

A aj keď nič nepoviete – môže nás vaše mlčanie priviesť k pochybnosti o tom, že ste na jeho strane? Môžeme toto vaše mlčanie považovať za pokus o odpor? Krvavá vojna vám túto šancu nedáva.

Zrútila sa renesancia cirkvi a teraz jej členmi nie sú hriešnici spasení Božou milosťou, ale zatrpknutí stavitelia hradov, ktorí zapíjajú kokteil imperiálneho mýtu, zášti a neuveriteľne primitívnej eschatológie.Zdieľať

Ale pamätáme na slová svätého Jána Teológa: „Dokonalá láska vyháňa strach“ (1 Jn 4, 18). Stále máte šancu byť svedkami a učeníkmi Krista, ktorý bol bez viny odsúdený, trpel a bol ukrižovaný. Modlím sa, aby aspoň niektorí z vás túto šancu využili a vrátili sa k sľubom, ktoré ste dali pri svätom krste a mníšskom postrihnutí.

Spomínam si, že ešte pomerne nedávno, koncom 80. rokov minulého storočia, bolo nebezpečné hovoriť o novomučeníkoch a len tí najodvážnejší a nebojácni kazatelia sa odvážili spomenúť ich z ambóna.

Začiatkom 90. rokov však bolo toto ideologické tabu zrušené. Som si istý, že aj vy ste kázali o novomučeníkoch, dávali ste si za príklad ich výkony viery a čerpali ste z nich inšpiráciu. A teraz mi povedzte: boli to len slová, ktoré nesúviseli s vašimi skutkami? Ak áno, vaše kázanie bolo pokrytecké a falošné. Ako veľmi by som si prial, aby som sa mýlil!

Tri odpovede

Veľmi dobre si uvedomujem, že ja sám som v slabej a zraniteľnej pozícii. Výčitka, ktorá sa na mňa môže zniesť, je zrejmá: „Odišiel si z Ruska, teraz si v bezpečí, máš morálne právo vyslovovať tieto výčitky?“

Viackrát som sa stretol s tým, že tento argument sa používa s jediným zámerom – umlčať žalobcu. Napriek tomu sa pokúsim odpovedať.

Po prvé, počas svojich posledných desiatich rokov v Rusku som hovoril o tých istých veciach. Hovoril som a budem hovoriť, pretože pre mňa slová o tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, nie sú prázdnou frázou. Hľadanie pravdy je potrebné; túžba chrániť sa pred pravdou propagandou alebo zbožným bľabotaním je zhubná. Naše masovokomunikačné prostriedky nám umožňujú vidieť svet jasnejšie a hovoriť slovo pravdy hlasnejšie ako kedykoľvek predtým. Tento prostriedok nám nikdy nemôže byť odňatý.

Po druhé, kto vám bráni tiež odísť? Ak s tým nesúhlasíte, ak vidíte riziká a hrozby spojené so slobodným prejavovaním svojho postoja, odíďte, tak ako odišli státisíce ruských občanov. Mnohí z nich sú pravoslávni, potrebujú kňazov a biskupov. Čakajú na slobodné kázanie, na duchovnú podporu. Pamätajte, že po októbrovej revolúcii odišli z Ruska desiatky biskupov a založili ruské cirkvi mimo Ruska, a teraz to isté neurobil ani jeden z vás. Aj to veľa vypovedá o stave súčasnej Ruskej cirkvi.

Áno, opustiť svoju krajinu je vždy veľkým rizikom, ale je nepredstaviteľné, že by vás miestne cirkvi odmietli, hoci zďaleka nie všetky budú k vášmu rozhodnutiu pristupovať s rešpektom a pozornosťou. Je bolestné to priznať, ale niektoré pravoslávne cirkvi vyjadrujú solidaritu s agresívnou protizápadnou rétorikou patriarchu Kirilla a sekundujú mu.

Vojna na Ukrajine Ako Ruská pravoslávna cirkev ospravedlňuje vojnu kvázináboženskými posolstvami

Cyril Hovorun

Primitívnymi magickými stránkami náboženského vedomia si radi pomáhajú aj konkurenčné ukrajinské pravoslávne cirkvi.

Napokon, po tretie, dúfam, že sa vrátim. Dúfam, že pravoslávni kresťania v Rusku budú mať možnosť vybudovať slobodnú cirkev v slobodnom Rusku. Veľkou otázkou je, akú úlohu v nej bude musieť zohrať súčasný episkopát. Práve teraz nestráca len autoritu a dôveru. Musíte súhlasiť s tým, že dosť možno nová a slobodná cirkev takýto episkopát jednoducho nebude potrebovať.

Slová svätého Sofronia z Essexu, slová veľkej nádeje, sa nenaplnili. Povedal, že „Ruská cirkev sa mimoriadne vynaložila v utrpení pre Kristovo meno“, a preto „pred Ruskou cirkvou stojí otázka dokonalosti, ktorá vychádza z večného duchovného zákona: plnosť vynaloženia seba naznačuje plnosť dokonalosti“.

Bohužiaľ, po vynaložení seba neprišla éra dokonalosti, ale éra sýtosti, materiálneho blahobytu a bohatstva, éra bezcitnosti, pokrytectva a túžby po moci. Dnes je Ruská cirkev od Krista ďalej, než si ktokoľvek vedel predstaviť.

Vinní sú aj tí, ktorí mlčia

Vaše eminencie! Hanebné, katastrofálne mlčanie väčšiny z vás v priebehu vojny Ruska proti Ukrajine vytvára nezmazateľnú škvrnu na celej Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Dá sa váš postoj k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a osobne k metropolitovi Onufrijovi nazvať inak ako zrada? Zradili ste, vydali ste na zánik značnú časť vlastnej cirkvi. Onufrijovi ste nedôverovali a patriarchovu lož ste zamenili za pravdu.

Keď ruské orgány začali využívať argumenty cirkvi na svoju propagandu, cena pre Ukrajinskú cirkev bola veľmi vysoká: tlak zo strany ukrajinského štátu a veľkej časti ukrajinskej spoločnosti bol prirodzeným dôsledkom agresie.

Dnes je Ruská pravoslávna cirkev od Krista ďalej, než si ktokoľvek vedel predstaviť.Zdieľať

Zodpovednosť za to ponesú – možno nie rovnakou mierou – nielen tí, ktorí túto agresiu verejne podporovali, ale aj tí, ktorí mlčali.

Súčasný ruský štát chce, aby sa ekonomika, vzdelávanie a kultúra krajiny preorientovali na vojenskú líniu. Ale nielen to. Cirkev, ktorá v posledných rokoch leží pri nohách štátnej moci, musí teraz tiež slúžiť tejto strašnej vojne.

Prosím vás, aby ste sa aktívne postavili proti lži a klamstvu.

Aby ste prestali podporovať a ospravedlňovať vojnu.

Aby ste prestali žehnať vojakom a zbraniam.

Aby bolo jasné, že tí, ktorí sa previnili vojenskými zločinmi, nemôžu bez pokánia prekročiť prah chrámu a už vôbec nie zúčastniť sa na svätých tajomstvách.

Aby ste vyzvali všetkých na spravodlivý mier. 

Ruská cirkev sa bude musieť znovu naučiť hovoriť o pravde, o súcite, o skutočnom nastolení mieru, o spravodlivom mieri. Ruská cirkev si bude musieť všimnúť utrpenie mierumilovného ukrajinského ľudu a zločiny, ktoré spáchala ruská armáda na okupovaných územiach. Nielen si ich všimnúť, ale ich aj uznať, pochopiť a prinútiť sa k pokániu za to, že sa na nich podieľala. Bez toho Ruská cirkev nebude mať žiadnu budúcnosť.

„Presadzovať spravodlivosť a právo sa Hospodinovi páči viac ako obeta“ (Prís 21, 3). 

Uvažujte: vaše dnešné obety nemusia byť Bohu milé.

Uvažujte: vo vašich dnešných modlitbách nie je pravda.

A nakoniec: komu slúžite? 

A kto vás potrebuje takých, akí ste?

Sergej Čapnin

23. január/5. február 2023

Zhromaždenie novomučeníkov a vyznávačov dvadsiateho storočia

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.