Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Východné cirkvi Svet kresťanstva
29. august 2023

Biskupská konferencia Ruskej pravoslávnej cirkvi

Veľká časť biskupov neprišla, no patriarcha Kirill môže byť aj tak spokojný

Vo svojom príhovore moskovský patriarcha zaútočil na Konštantínopolský patriarchát aj gréckokatolíkov. O mieri nepadlo ani slovo.

Veľká časť biskupov neprišla, no patriarcha Kirill môže byť aj tak spokojný

Foto: TASR/AP/TASS/Yegor Aleyev

Aké problémy trápia patriarchu Kirilla a biskupov Ruskej pravoslávnej cirkvi? Na túto otázku odpovedajú najmä dokumenty biskupských koncilov Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktoré sú jedným z najvyšších orgánov riadenia tejto cirkvi.

Problémom však je, že patriarcha Kirill uplynulé tri roky nebol schopný zvolať ďalší biskupský koncil. A to je priame porušenie štatútu Ruskej pravoslávnej cirkvi.

V júli však patriarcha Kirill zhromaždil časť biskupov na biskupskú konferenciu a našiel spôsob, ako simulovať koncilovú diskusiu.

Najskôr je potrebné pohovoriť o kontexte, ktorý ovplyvnil zmenu mechanizmov cirkevného riadenia v Ruskej pravoslávnej cirkvi, o formáte biskupskej konferencie, o obsahu dokumentov a štýle ich predkladania biskupom. O tom bude reč nižšie.

V druhej časti eseje budem skúmať obsah dokumentov, ktoré tvoria antagonistický prístup Ruskej pravoslávnej cirkvi k Ekumenickému patriarchátu.

Konferencia namiesto koncilu

V poslednom čase bol termín biskupského koncilu niekoľkokrát odložený. Je pozoruhodné, že posledným termínom bol 26. – 29. máj 2022; to znamená, že Kirill počítal s rýchlym ukončením vojny, a teda s usporiadaním biskupského koncilu Ruskej pravoslávnej cirkvi po úplnom víťazstve nad Ukrajinou.

Po začiatku agresie patriarcha Kirill niekoľko mesiacov vyčkával a až 17. apríla 2022 odložil koncil na neurčito. V máji 2022 sa však v Kyjeve konal miestny koncil (čiže zhromaždenie biskupov, ďalšieho duchovenstva i laikov) Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorý vyhlásil prerušenie vzťahov s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

V dôsledku toho bol koncil pozastavený a namiesto toho sa v decembri 2022 rozhodlo, že 19. júla 2023 sa uskutoční biskupská konferencia, t. j. stretnutie episkopátu, ktoré nevyžaduje kvórum a nemá kánonický štatút.

Treba povedať, že biskupské stretnutie sa v Štatúte Ruskej pravoslávnej cirkvi spomína iba raz, a to v kapitole o miestnom koncile (kap. 2, s. 13) ako jeho neoddeliteľná súčasť. Takéto stretnutie nemá žiadnu samostatnú funkciu mimo miestneho koncilu.

Patriarcha Kirill však už praktizoval tento formát v roku 2015; nevzbudilo to žiadne námietky a teraz sa rozhodol uskutočniť ho znova.

Biskupom v Rusku bola ponúknutá mimoriadne prísna forma účasti: všetci bez výnimky mali príkaz prísť a žiadne výhovorky neboli akceptované. A zároveň bol ponúknutý pomerne mäkký formát pre biskupov z krajín mimo Ruska: „v závislosti od ich schopnosti prísť do Moskvy“.

Zároveň biskup Savva (Tutunov) osobne volal zahraničných biskupov, aby zabezpečil aspoň nejaké zastúpenie. Neexistujú údaje o presnom počte účastníkov, ale na stretnutie neprišiel nikto z biskupov cirkvi v zahraničí, chýbali biskupi zo západnej Európy a pobaltských krajín, väčšina biskupov z Moldavska a iba Bielorusko zrejme prišlo v plnom počte.

Stretnutie trvalo jeden deň a na programe boli len štyri body:

správa patriarchu Kirilla;

správa metropolitu maďarského a budapeštianskeho Hilariona, predsedu Synodálnej biblicko-teologickej komisie, o príprave dokumentu O skresľovaní pravoslávneho učenia o cirkvi v aktoch hierarchie Konštantínopolského patriarchátu a v prejavoch jeho predstaviteľov;

správa vedúcej právneho oddelenia Moskovského patriarchátu igumenky Xénie (Černegovej) o zmenách v občianskom práve;

diskusia a prijatie záverečného dokumentu.

Hlavnou úlohou patriarchu však nebol len samotný obsah dokumentov predložených na stretnutí. Počas pandémie a jeden a pol roka vojny patriarcha strávil príliš veľa času v izolácii. Ako autoritatívny správca sa potreboval uistiť, že Ruská pravoslávna cirkev, reprezentovaná episkopátom, je plne pod jeho kontrolou a stále plne zvládnuteľná.

Myslím si, že kvantitatívne výsledky ho veľmi nepotešili. Zo 402 biskupov prišlo na stretnutie asi 250, teda menej ako kvórum 2/3 episkopátu (268), ktoré je potrebné na zvolanie biskupského koncilu. A to znamená, že pri všetkej snahe nebude možné zvolať biskupský koncil.

Patriarchu však zjavne potešilo, že na stretnutí nezazneli žiadne protestné vyhlásenia. Žiadny z biskupov sa neodvážil deklarovať protivojnový postoj ani kritizovať prerokovávané dokumenty. To znamená, že strach a „korporatívna solidarita“ spôsobujú, že episkopát Ruskej pravoslávnej cirkvi je úplne poslušný patriarchovi Kirillovi.

Ostrá kritika Ekumenického patriarchátu

Patriarchova správa pôsobí roztrieštene, štylisticky a obsahovo heterogénne. Jej ústrednou časťou je nielen rozhorčenie, ale aj zle skrývaný hnev voči Ekumenickému patriarchátu a patriarchovi Bartolomejovi osobne:

Inzercia

„Niektorí z tých, ktorí sa nazývajú Božími služobníkmi, neboli oslobodení od vplyvu duchov zla pod nebom (porov. Ef 6, 12), ktorí ich tlačili k tomu, aby ničili jednotu cirkvi. Mám na mysli predovšetkým protikánonické kroky Konštantínopolského patriarchátu na Ukrajine, ktoré otvorili cestu k cirkevným nepokojom a k dlhodobému a dnes obzvlášť tvrdému prenasledovaniu pravoslávnych kresťanov na Ukrajine.“

Inými slovami, patriarcha Kirill verejne vyhlasuje, že neurčitý okruh hierarchov Ekumenického patriarchátu je posadnutý démonmi. A toto nie je výhrada. Patriarcha Kirill pokračuje:

„Bohužiaľ, Konštantínopolský patriarchát sa stal jedným z nástrojov boja proti pravosláviu. Jeho vedúci hierarchovia sa už dlhší čas s podporou politických síl mimo cirkvi a na ich podnet pripravujú na rozbitie jednoty pravoslávia, vedú tajné rokovania a intrigy.“

Zdá sa, že patriarcha Kirill si osvojuje ideologický príbeh totálnej konfrontácie s „kolektívnym Západom“, ktorý opakuje ruská propaganda:

„Treba jasne pochopiť: vplyvné svetové politické sily, nepriateľské nielen voči Rusku a pravosláviu, ale, ako môžeme teraz posúdiť, aj voči kresťanskému svetonázoru ako celku, si vytýčili a vytyčujú úlohu širšiu ako len duchovnú izoláciu ukrajinského národa, jeho odpor voči bratskému a duchovne mimoriadne blízkemu ruskému národu, s ktorým spoločne tvoria jednu pravoslávnu civilizáciu, siahajúcu až do čias Svätej Rusi.“

Ani slovo o mieri

Patriarcha sa len okrajovo zmieňuje o vojne na Ukrajine, keď hovorí o potrebe vojenských kňazov v okupačných jednotkách. Vyzýva na modlitby za „víťazný triumf nad tými, ktorí sa stavajú proti Svätej Rusi a chcú rozdeliť a zničiť jej jednotný ľud“.

Zároveň nehovorí nič – ani slovo! – o potrebe mieru a mierotvorby. Z jeho prejavu vyplýva, že dôvodom „otvoreného prenasledovania“ Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vôbec nie je ruská agresia, ale „nepokoj zasiaty Phanarom (= istanbulská mestská štvrť, v ktorej sídli patriarcha Bartolomej)“.

Ikonou týchto „prenasledovaní“ je pre patriarchu Kirilla postava metropolitu Pavla (Lebida), predstaveného Kyjevsko-pečerskej lavry budiaceho nenávisť. Pred niekoľkými dňami mu súd nahradil domáce väzenie väzbou vo vyšetrovacej väzbe za „opakované urážky náboženského cítenia Ukrajincov, ponižovanie názorov veriacich iných konfesií“ a výroky „ospravedlňujúce alebo popierajúce konanie agresorskej krajiny“.

Patriarcha to nazval „bezprávnym prenasledovaním“, vyhlásil metropolitu Pavla za „vyznávača“ a dodal:

„Je jasné, že ukrajinské úrady začali likvidovať kánonickú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, pričom neberú ohľad na takzvané európske hodnoty, medzi ktoré patrí okrem iného aj sloboda vierovyznania a dodržiavanie ľudských práv.“

O tom, že patriarcha Kirill zle a dokonca zvrátene chápe situáciu na Ukrajine, svedčí aj náhle a doslova z ničoho nič vynorenie sa témy o gréckokatolíckej cirkvi:

„Takzvaní gréckokatolíci – uniati – sa aktívne podieľajú na podnecovaní a udržiavaní prenasledovania pravoslávneho ľudu na Ukrajine. Zdá sa, že sú jedným z konečných príjemcov početných bezprávnych konfiškácií pravoslávnych chrámov na území Ukrajiny... Dnes sa uniati plne stotožnili s hrubo nacionalistickou agendou, ktorá sa na Ukrajine pestuje, a stali sa spolupracovníkmi ukrajinských orgánov pri realizácii ich diskriminačnej politiky voči kánonickej pravoslávnej cirkvi.“

Patriarcha Kirill, ktorý sa rozhodol pre úzke spojenectvo s Kremľom, úplne stratil možnosť akéhokoľvek politického vplyvu na Ukrajine a môže len hádzať hromy a blesky ako Zeus a písať listy hlavám kresťanských cirkví a ľudskoprávnym organizáciám, v ktorých ich vyzýva, aby „venovali pozornosť pokračujúcemu prenasledovaniu“.

Keďže sa na Ukrajine stal persona non grata a je pod sankciami viacerých krajín, nemôže ovplyvniť situáciu. A to je úplné zlyhanie jeho vedenia.

Hilarion v jednej línii s Kirillom

Na základe následnej správy metropolitu Hilariona (Alfejeva), ktorý minulý rok upadol do nemilosti a prišiel o funkciu vedúceho Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy, ale udržal si post predsedu Synodálnej biblicko-teologickej komisie, si Ruská pravoslávna cirkev vážne želá extrémne zhoršenie vzťahov s Ekumenickým patriarchátom. Tu sú úplne prvé slová metropolitu Hilariona:

„V roku 2018 sa uskutočnila invázia Konštantínopolského patriarchátu na Ukrajinu. Po nej nasledovala legalizácia ukrajinskej schizmy. To spôsobilo nielen ťažké rany ukrajinskému pravosláviu, ale aj rozkol celého pravoslávneho sveta.“

Hlavným politickým cieľom patriarchu Kirilla na poslednom stretnutí biskupov bolo zrejme presvedčiť prítomných, že k schizme už došlo a že za ňu môže výlučne Ekumenický patriarchát. Teraz sa majú formovať nové stratégie bez ohľadu na prijaté normy a pravidlá, ba dokonca s ich zámerným ignorovaním. Zo strany biskupov nezazneli žiadne námietky.

A to znamená, že Kirill dosiahol svoj cieľ: dostal úplnú voľnosť, pokiaľ ide o ďalšie kroky. Otázkou teraz je, či sa hlavy ostatných autokefálnych cirkví dajú oklamať jeho rétorikou alebo nájdu odvahu vystúpiť proti jeho prekrúcaniam.

Pôvodne publikované na publicorthodox.org. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.