Otca Jána Kovaľa pred februárom 2023 poznalo v Moskve pomerne málo ľudí. Rodák z ukrajinského Luhanska sa presťahoval do Moskvy a vyštudoval známu Ústrednú hudobnú školu Čajkovského moskovského štátneho konzervatória.

Teologické vzdelanie nadobudol na Pravoslávnej humanitnej univerzite svätého Tichona. A následne pred približne dvadsiatimi rokmi ho vysvätili a ustanovili za kňaza pre farnosti na juhovýchode Moskvy.

Začiatkom februára 2023 sa život tohto kňaza radikálne zmenil. Meno otca Kovaľa sa objavilo v mnohých ruských médiách vrátane vládneho denníka Rossijskaja Gazeta.

Prečo odrazu toľko záujmu o nevýrazného farára? Čo vlastne urobil?

Priamym spúšťačom bolo to, že otca Kovaľa formálne suspendovali, čiže mu zakázali vykonávať kňazskú službu. Za touto cenzúrou bol však aj ďalší dôvod a vlastne ten vyvolal škandál.

Hlava oficiálnej Ruskej pravoslávnej cirkvi – patriarcha Kirill (Gunďajev), ktorý je ex officio eparchiálnym ordinárom mesta Moskvy, vydal 2. februára 2023 nariadenie, v ktorom sa píše: „Kňaz Ján Kovaľ z Chrámu svätého apoštola Andreja je týmto suspendovaný ešte pred prejednaním jeho prípadu disciplinárnou komisiou Eparchiálnej rady v Moskve.“

Nariadenie nepovedalo nič o dôvode cenzúry, ktorá bola taká zvláštna, až čudná, že sa veľmi skoro stala známou. Kirillovo opatrenie bolo reakciou na udanie o. Kovaľa príslušníkom cirkevnej obce. Podľa udavačovho vyjadrenia kňaz v cirkevných modlitbách opakovane nahrádzal slovo víťazstvo slovom mier.

Kirillova modlitba za víťazstvo

Treba vysvetliť, že po tom, čo ruská invázna armáda na Ukrajine bola niekoľkokrát tvrdo zatlačená, patriarcha Kirill zostavil špeciálnu Modlitbu za Svätú Rus, ktorá sa má pravidelne odriekať v pravoslávnych chrámoch Ruskej federácie.

Modlitba obsahuje priamu prosbu o víťazstvo „Svätej Rusi“, čo je klerikálny spôsob označovania Putinovho Ruska, ako aj prosbu o Božiu pomoc pre jej „bojovníkov a obrancov“.

Od moskovského kléru som mnoho ráz počul, že patriarchovi ľudia špehujú chrámy, aby sa uistili, že modlitba sa odrieka stále a bez zmien alebo dodatkov. Patriarcha Kirill a takzvaná „oficiálna cirkev“ to pravdepodobne považujú za spôsob, ako vyjadriť svoju ideologickú lojalitu Kremľu.

Práve v tejto modlitbe otec Kovaľ, etnický Ukrajinec, vymenil jedno slovo: „Povstaň, Bože, na pomoc svojmu ľudu a svojou mocou nám daruj mier.“

Patriarcha sa angažoval, pretože slovom, ktoré nahradil otec Kovaľ, bolo vlastne víťazstvo. Podľa Kirilla víťazstvo Ruska (či Svätej Rusi) je jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier.

Otvorený list biskupom Ruskej pravoslávnej cirkvi Prečo ste zabudli na Božiu pravdu?

Sergej Čapnin

Obraciam sa na vás, pretože sa cítim vyčerpaný vaším nekonečným mlčaním o tom, čo je najdôležitejšie.

Keď sa v médiách objavila správa o suspendovaní otca Kovaľa, podpredseda Oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou Ruskej pravoslávnej cirkvi Vačtang Kipšidze znovu potvrdil posvätný status formulácie použitej v modlitbe: „Musím vám autoritatívne povedať, že ak nejaký kňaz pozmení modlitbu tak, aby zodpovedala jeho zmýšľaniu, ašpiráciám alebo politickým preferenciám, bude ohrozená samotná jednota našej cirkvi.“

Toto vyhlásenie má zásadný význam pre pochopenie stavu vecí v Moskovskom patriarcháte. Kipšidze svojím zvyčajným brutálnym spôsobom hovorí, že v Ruskej pravoslávnej cirkvi môže existovať len jedna „politická preferencia“: preferencia patriarchu Kirilla. Všetky ostatné možnosti predstavujú buď kacírstvo, alebo prinajmenšom závažné porušenie cirkevnej disciplíny a okamžite budú mať za následok cenzúru, napríklad suspendáciu.

Avšak Kipšidzeho vyhlásenie obsahuje ešte jeden radikálnejší teologický bod. Podľa neho jednota cirkvi priamo závisí od politickej tendencie hierarchie, čo znamená, že všetci duchovní (prinajmenšom) sú povinní držať sa jednej prokremeľskej ideológie.

Ako dosiahnuť ideologicky jednotný klérus

Prípad otca Jána Kovaľa ponúka dokonalý príklad toho, ako presne koná Moskovský patriarchát, aby dosiahol ideologicky jednotný klérus. Dnes už poznáme mená tých, ktorí udanie podali a odovzdali ho patriarchálnej kancelárii, a vieme, ako to zmenilo vzťahy medzi o. Kovaľom a jeho kňazskými spolubratmi v pastorácii.

Udavačom bol 50-ročný posluhujúci z Chrámu svätého Andreja, ktorý počul, ako otec Ján v patriarchovej modlitbe nahradil víťazstvo slovom mier. Cítil sa natoľko rozrušený, že prerušil bohoslužbu vložením „politicky korektnej“ formulky. To sa však tomuto mužovi nezdalo dostatočné. Následne podal udanie u miestneho farára, protojereja Viktora Škaburina.

Otec Škaburin bol vždy trochu zbabelý. Teraz sa chcel vymaniť z akéhokoľvek podozrenia zo sympatií k búrlivému kňazovi, a tak posluhujúceho inštruoval, aby predložil udanie aj arcibiskupovi Matfejovi Kopylovi, hlave miestneho vikariátu, biskupsky vedenej územnej oblasti v rámci eparchie.

Ozubené kolesá cirkevnej byrokracie sa roztočili. Arcibiskup Matfei nebol človekom, ktorý by bol ochotný prevziať zodpovednosť, a tak otcovi Kovaľovi len zatelefonoval a oznámil mu, že odteraz má „zákaz“ vykonávať klerické funkcie; nedostal žiadny oficiálny dokument, ba ani vysvetlenie. Otec Kovaľ bol celebrantom na Vianoce, ale už nie o dva týždne neskôr na Bohozjavenie. Oficiálne nariadenie malo nasledovať po dvoch ďalších týždňoch.

Disciplinárna komisia

Koncom marca prišlo do Chrámu svätého Andreja niekoľko členov eparchiálnej disciplinárnej komisie pod vedením protojereja Nikolaja Inozemceva, farára chrámu Kazanskej Bohorodičky na Červenom námestí. Niekoľko hodín vypočúvali veriacich. Podľa účastníkov a očitých svedkov absolútna väčšina farníkov prišla podporiť o. Kovaľa a bola nespokojná s jeho odvolaním.

„Otec Ján je zbožný a oddaný pastier, vždy bol ku každému jemný a mierny. A je to taký spovedník, ktorý vám dáva pocítiť, že Pán je blízko, ak viete, čo mám na mysli,“ – typická referencia, ktorú vnímajú a podporujú mnohí v Chráme svätého Andreja i mimo neho.

Strach zostáva základným nástrojom, ktorý oficiálna cirkev v Rusku používa na udržanie duchovenstva pod prísnou kontrolou. Zdieľať

Komisia však neprišla odhaliť súčasný stav ani vypočuť farníkov. Približne osemdesiat členov farnosti vyjadrilo svoju podporu o. Kovaľovi. Pre komisiu však bolo oveľa rozhodujúcejšie vybrať niekoľko hlasov, ktoré by zazneli proti kňazovi, a tie našli – asi päť alebo šesť.

Jedným z nich bol udavač, ktorý bol zároveň agentom provokatérom. Keď ďalší človek vypovedal v prospech otca Kovaľa, fyzicky ho napadol, len aby hneď dostal naspäť. Práca však bola hotová a komisári považovali tento incident za „dôkaz“, že o. Kovaľ „zlyhal ako pastier“.

Otec Škarubin

Farár Chrámu svätého Andreja sa zatiaľ držal bokom. Otcovi Kovaľovi poskytol nulovú podporu. A keď sa oficiálny postoj stal zjavnejším, začal kňaza nazývať „nepriateľom cirkvi“.

Ale bol o. Škaburin vždy takým veľmi zvláštnym druhom človeka? Ani nie. Vyštudoval Moskovské štátne konzervatórium a bol tam dokonca doktorandom. Na webovej stránke Chrámu svätého Andreja možno nájsť hudobné nahrávky Viktora Škaburina (áno, práve tak, bez „otca“), ktorý predvádza romantické piesne – jeho vlastnú hudbu, texty Veroniky Tušnovej. Názov albumu znie: „Želám ti všetko dobré“.

Dobré želania otca Škaburina však nie sú určené hocikomu. Okrem romancí skladá aj piesne podporujúce ruskú inváziu na Ukrajinu a odkazy na ne zverejňuje na YouTube – áno, na tej istej webovej stránke Chrámu svätého Andreja.

Čoskoro sa odohrala ďalšia udalosť, ktorá dokonale zvýraznila novú atmosféru v Chráme svätého Andreja a v mnohých ďalších moskovských chrámoch.

V nasledujúcu nedeľu po ruskej pravoslávnej Veľkej noci (v tomto roku 16. apríla) prišiel do chrámu o. Kovaľ so svojou rodinou. Nemal na sebe kňazský odev a len tak sa zamiešal do početného zhromaždenia.

O. Škaburin ho videl, ale rozhodol sa kňaza ignorovať a nepozval ho, aby pokračoval do svätyne a vypočul si bohoslužbu bez vykonania akýchkoľvek služieb – čo je rozšírená ruská prax suspendovaných kňazov.

Znepokojivé udalosti v Sumskej oblasti Bezprecedentné medzikonfesijné napätie môže prerásť do otvoreného konfliktu

Georgij Taraban

O osude pravoslávnych farností často rozhodujú ľudia, ktorí nežijú svoju religiozitu vo farskom živote a nerozumejú otázkam viery.

Niektorí farníci si všimli svojho dlhoročného obľúbeného kňaza a začali k nemu potichu prichádzať, aby ho požiadali o požehnanie. Toho sa farár chytil. Po skončení bohoslužby počkal, kým odvolaný kňaz a jeho rodina opustia chrám, a potom sa prihovoril veriacim s tým, že o. Kovaľ „šíri extrémistické materiály“, a vyzval farníkov, aby mu poslali screenshoty svojej súkromnej komunikácie s o. Kovaľom. Nakoniec dodal, že všetci tí, ktorí požiadali o. Kovaľa o požehnanie, teraz nemôžu pristúpiť k svätému prijímaniu.

Exkomunikovaní členovia cirkevnej obce sa pýtali otca Kovaľa, či majú podať petíciu patriarchovi, ale on im odporučil, aby v tom nepokračovali. Keď o. Kovaľ krátko na to prišiel do Chrámu svätého Andreja pri inej príležitosti, nikto už neprišiel požiadať o jeho požehnanie. V skutočnosti sa jeho prítomnosti báli.

Je tu ešte jeden názorný aspekt, ktorý je potrebné poznať. Byť taký lojálny voči patriarchovmu ideologickému postoju otcovi Škaburinovi nepomohlo. Veľkonočný deň je tradičnou chvíľou, keď ruský pravoslávny kňaz môže očakávať, že jeho ďalšiu nagradu (čestný znak) mu udelí jeho biskup alebo sám patriarcha. Na Veľkú noc 2023 prišiel na rad otec Škaburin. Nič však neprišlo – farár musel spôsobiť príliš veľa problémov.

Laicizácia otec Kovaľa

V apríli disciplinárna komisia ukončila vyšetrovanie a postúpila vec eparchiálnemu súdu. Na základe nariadenia patriarchu Kirilla nemá obžalovaný kňaz právo dostať kópiu obžaloby pred súdnym zasadnutím, a preto sa nemôže pripraviť na sebaobhajobu. Otec Kovaľ nedostal žiadne dokumenty pred tým, ako sa postavil pred súd.

Vypočúvanie sa konalo 11. mája a predsedal mu protojerej Michail Riazancev, úradujúci dekan moskovského Chrámu Krista Spasiteľa. Členovia súdu tlačili na to, aby otec Kovaľ deklaroval svoje politické postoje. „Čo si, pacifista, podporovateľ Ukrajiny?“ opýtali sa ho. Obhajujúci sa kňaz trval na tom, že podľa neho cirkevný súd nie je vhodným prostredím na diskusiu o politike.

A ešte jeden bod, taký typický pre Putinovo Rusko. Horúčka otca Škaburina sa neobmedzila len na slovné útoky proti otcovi Kovaľovi. Vydal aj písomné udanie, nie však na o. Kovaľa, ale na jeho maloleté deti, pričom ich obvinil, že sú vychovávané v „ukrajinskom nacionalistickom duchu“.

Rozsudok bol pripravený vopred, takže vypočutie bolo len formalitou. Rozsudok súdu bol podľa očakávania prísny: otec Kovaľ bol zbavený kňazstva podľa 25. apoštolského kánonu, teda za „porušenie“ kňazských sľubov. Aby rozsudok nadobudol platnosť, musí ho potvrdiť patriarcha Kirill ako eparchiálny biskup Moskovskej oblasti.

Vyzerá to tak, že vedenie oficiálnej Ruskej pravoslávnej cirkvi jasne vidí, že protivojnový postoj je medzi duchovenstvom stále rozšírený, a tvrdý verdikt má preto pacifistickým kňazom nahnať strach.

Strach tak zostáva základným nástrojom, ktorý oficiálna cirkev v Rusku používa na udržanie duchovenstva pod prísnou kontrolou.

Ruská „oficiálna cirkev“ naďalej hrubo porušuje základné normy pravoslávneho kánonického práva, ktoré sa týkajú vlastného duchovenstva. Niekedy môže byť odvolanie sa na Ekumenický patriarchát nápomocné, aby zvíťazila pravda.

Pravdepodobne je načase uvažovať o založení nejakých kresťanských advokačných agentúr, ktoré by boli poverené obhajobou duchovných a laikov, ktorí sú zneužívaní orgánmi Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.