Minizamyslenie Značka „hriešnica“

Je ťažké vyznať sa v ľuďoch. Preto si v sebe podvedome vytvárame „excelovské tabuľky“ s bunkami, do ktorých priraďujeme jednotlivé osoby. Zákonníci a farizeji práve priviedli ženu z priečinka „hriešnici“.

Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1 – 11)

Videné touto optikou, zaslúžila by si zasypanie kameňmi. Lenže ako správne podotýka Ježiš, potom by sme si „kamenné hody“ zaslúžili všetci. A keby sa podľa tohto zákona správal Boh, zem by sa stala veľkým kamenných cintorínom.

Ježiš odmieta dať tejto žene značku „hriešnica“. Vníma a rešpektuje ju ako konkrétnu bytosť s jej životným príbehom, hľadaním, prosbou o lásku a prijatie. Krátky proces volí kamene. Proces lásky volí prijatie, pri ktorom sa kamene menia na jemný piesok. Čo naznačuje aj Ježiš, ktorý doň píše. Nový zákon prijatia.

Aj on tejto žene hovorí: „Už nehreš!“ A je presvedčený, že ona práve v tejto chvíli prežije obrátenie a zanechá svoju živnosť. Neobrátili ju „medicinálne tresty“, škatuľkovanie, jasné poukazovanie na jej hriešnosť ani hrozba kameňmi. Jediné, čo obracia k dobru, je ono bezpodmienečné prijatie.

Ak na Veľkú noc vravievame, že Ježiš odvalil kameň, tak jeho zmŕtvychvstanie sa začalo v odvaľovaní malých kameňov. Presne takých, ako boli tieto. (Jozef Husovský)