Minizamyslenie Smútok a radosť

Stačí týždeň a nožnice nazerania na Ježiša sa totálne roztvoria. Počas vstupu do Jeruzalema ho vítajú ako superstar a o týždeň zomiera ako posledný zločinec.

Zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21, 1 – 11)
Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (Mt 26, 14 – 27, 66)

Zdá sa, že karty sú rozdané jasne. Pri slávnom vstupe do hlavného mesta Ježiš zažíva radosť a na kríži totálny smútok. Ale aj sprievod má svoje tienisté a Veľký piatok zase radostné stránky.

James Ensor namaľoval obraz Ježišov vstup do Bruselu v roku 1889. Hlavné zorné pole patrí ľuďom vo všakovakých maskách, ktoré úplne pohlcujú hlavnú postavu na osliatku. Ľudia prestierajú svoje montgomeráky, ale nechávajú si masky. A Ježiš to vníma. Existuje väčší smútok ako smútok nad stratou vlastnej tváre?

Veľký piatok tieto masky úplne strháva. „Karneval sa skončil,“ ako povedal pápež František niekoľko minút po svojom zvolení. Len jeden má zakrytú tvár. Krvou. Trpí nevýslovnou bolesťou. Ale ako kedysi pripomenul kapucín Norbert Pšenčík: „Ježiš musel mať na kríži nevýslovnú radosť.“ O chvíľu bude s tým, ku ktorému celý život smerovali jeho kroky a ktorého tvár (bez masky) predstavil ľuďom. Existuje väčšia radosť? (Jozef Husovský)