Poučenie z Asbury Znovuobjavovanie významu Eucharistie

To, čo sa začalo ako obyčajná bohoslužba v kaplnke na Univerzite Asbury vo Wilmore v štáte Kentucky, sa zmenilo na „oživenie“, ktoré sa dostalo na titulky svetských médií po celom svete a prilákalo návštevníkov až z Nového Zélandu, Indonézie, Fínska a Brazílie.

Táto bohoslužba sa konala 8. februára. Študentov, ktorí sa na nej zúčastnili, zasiahol tichý, ale silný pocit Božej prítomnosti, a preto neodišli, ale zostali tam. Prišli ďalší a bohoslužba pokračovala cez noc a aj potom, nepretržite. Tí, ktorí prichádzali, opisovali atmosféru hlbokej modlitby so svedectvami, slzami, obráteniami, vyznaniami hriechov, čítaním Písma a chválami.

Medzitým sa toto eucharistické prebudenie šíri do ďalších univerzitných kampusov.

Katolíci si sotva môžu nevšimnúť, že k tomuto oživeniu došlo v čase, keď už osem mesiacov prebieha „eucharistická obnova“, ktorú iniciovali americkí biskupi  ̶  trojročné hnutie zamerané na obnovu cirkvi prostredníctvom oživenia úcty k Eucharistii, prameňu a vrcholu nášho života.

Verím, že súbežnosť týchto udalostí nie je len náhoda, ale prorocké znamenie. Akoby nám Pán, počujúc modlitby mnohých katolíkov, ktorí zúfalo túžia po obnove viery a života uprostred radikálne sekularizovanej doby, dával zakúsiť, ako chutí nový život.

Prebudenie na Asburyho univerzite Z bohoslužby sa stali trinásťdňové modlitby, ktoré prilákali 50-tisíc ľudí

Monika Ostrovská

Za prebudením neváhali do USA pricestovať aj veriaci z Holandska, Fínska či Portugalska.

Americkí biskupi na čele s biskupom Andrewom Cozzensom z Crookstonu v štáte Minnesota si pre rozdúchanie eucharistickej viery, o ktorom dúfajú, že nastane, zvolili príznačný výraz „oživenie“.

Používanejšie slovo „obnova“ by mohlo naznačovať ľudskú snahu zlepšiť niečo, čo je v zlom stave, ako napríklad projekt obnovy mesta. Alebo „reforma“ by znamenala zmenu postupov alebo štruktúr v nádeji na zlepšenie.

Ale „oživenie“, ktoré doslova znamená oživenie niečoho, čo bolo mŕtve, môže urobiť len Boh sám. Oživenie sa nedá dosiahnuť žiadnym ľudským úsilím, programom alebo stratégiou, nech by boli akokoľvek úprimné a energické.

Po tom, čo Boh ukázal prorokovi Ezechielovi údolie plné suchých kostí, vysvetlil, že sú obrazom Izraela: duchovne bez života, neúrodné a beznádejné. Potom Boh prikázal: „Preto prorokuj a povedz im: ‚Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj.‘“ Jedine Boh môže dať mäso suchým kostiam a vdýchnuť svojmu ľudu dych božského života.

Ako definovať „oživenie“

Pravdepodobne najlepšiu definíciu „oživenia“ v zmysle, v akom ju dnes prežíva Univerzita Asbury, uvádza Bill Bright, zosnulý zakladateľ organizácie Campus Crusade for Christ (organizácia, ktorá sa stará o duchovné prežívanie členov akademickej obce, pozn. prekl.):

„Oživenie je Božie zjavenie, zvrchované Božie dielo  ̶  ako odpoveď na úprimnú a vytrvalú modlitbu. Počas oživenia sa Boh:

1. zmocňuje svojho ľudu, privádza ho k pokániu, ponúka mu odpustenie a vykúpenie z osobných hriechov;
2. napĺňa svojich verných Duchom Svätým a zjavuje v nich jeho ovocie a milosti;
3. napĺňa cirkev a spoločenstvo svojou prítomnosťou a mocou;
4. v nekresťanoch vyvoláva túžbu ho nájsť;
5. zapaľuje vo svojich ľuďoch, mladých i starších, vášeň privádzať stratených ku Kristovi doma i vo svete.“

Čo by sa stalo, keby katolícka cirkev v USA začala prežívať eucharistické oživenie v tomto zmysle? Mnohých ľudí, ktorí teraz žijú život plný kompromisov, prijímajú Eucharistiu v stave ťažkého hriechu alebo sa oháňajú katolíckou vierou ako tí najsvätejší a zároveň presadzujú radikálne sekulárne hodnoty a politiku, by to usvedčilo a zamierili by do spovednice.

Mnohí z tých, ktorí chodia na omše a zúčastňujú sa na aktivitách duchovného spoločenstva, ale duchovne stagnujú, by úplne odovzdali svoj život Ježišovi ako jeho učeníci, boli by zapálení Duchom Svätým a začali by sa v nich prejavovať jeho charizmatické a posväcujúce dary.

Ľudia by začali subjektívne zakúšať živú Ježišovu prítomnosť vo svätostánku a najmä v eucharistickej liturgii zhromaždenej cirkvi. Dokonca aj neveriaci ľudia by odrazu začali zúfalo túžiť po Bohu a objavovali by sa pri dverách kostola, prosiac, aby ich niekto priviedol k živej vode.

Mladí katolíci, alebo aj starší, predtým zbožne sediaci v laviciach, by sa zapálili horlivosťou prinášať evanjelium strateným, či už susedovi od vedľa, alebo domorodcovi na Fidži  ̶  horlivosťou, akú mali svätí Patrik, Cyril a Metod, František Xaverský, Františka Cabrini a Terézia z Lisieux.

Predstavte si neveriacich ľudí padnúť na tvár a vyhlásiť: „Naozaj je Boh medzi vami“ (1 Kor 14,25). Kto by potom po takomto svedectve neuveril v skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii?Zdieľať

Kľúčové slová v Brightovej definícii sú „Božie zjavenie“ a „zvrchované Božie dielo“. Takéto duchovné prebudenie  ̶  podobne ako v prípade mimoriadnych prebudení, ku ktorým došlo v Európe v 13. storočí na základe kázania prvých františkánov  ̶  sa deje vtedy a tak, ako si praje Boh. My ho však môžeme urýchliť úprimnou a vytrvalou modlitbou.

A keď Pán započne takéto zjavenie, je tiež dôležité, aby sme mu dali priestor robiť to, čo chce, ako to urobilo vedenie Univerzity Asbury tým, že prijalo davy návštevníkov a umožnilo študentom adorovať deň i noc a dokonca v rozumných medziach vynechať vyučovanie.

Predstavte si eucharistickú adoráciu, počas ktorej sa Pán dotýka sŕdc, mení životy a koná tak mocne, že ľudia nechcú odísť.

Predstavte si, že kňaz alebo diakon sú takí ochotní nechať Ducha Svätého konať, že zmenia plány a nechajú kostol otvorený, prijmú prichádzajúcich a nechajú skupiny ľudí, aby si navzájom slúžili modlitbou, chválami a svedectvom.

Predstavte si neveriacich ľudí padnúť na tvár a vyhlásiť: „Naozaj je Boh medzi vami“ (1 Kor 14,25). Kto by potom po takomto svedectve neuveril v skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii?

Veľká obroda prijímania u protestantov

Je tu ešte jedna zvláštna „náhoda“, ktorá by nám mala dodať nádej, že Pán chystá niečo väčšie, než teraz vidíme. Práve v čase, keď katolíci prežívajú „eucharistické oživenie“, pozoruhodný počet protestantských lídrov svedčí o svojom vlastnom druhu „obrody spoločenstva“  ̶  o oživení oddanosti a viery v Ježišovu prítomnosť vo svätom prijímaní, v jeho darovaní seba samého vo Večeri Pánovej.

Je pravda, že protestanti neprijímajú katolícke chápanie tejto sviatosti v plnej miere, hoci mnohí z nich pokladajú Eucharistiu za veľmi dôležitú. A napokon, bez toho, žeby si to uvedomovali, ich Boh priťahuje k starobylému chápaniu cirkvi.

Známy evanjelický pastor Francis Chan nedávno povedal:

„Nevedel som, že počas prvých 1 500 rokov dejín cirkvi všetci vnímali [prijímanie] ako skutočné telo a krv Krista a až pred 500 rokmi niekto spopularizoval myšlienku, že je to len symbol a nič viac. ... 1 500 rokov nikdy nebol centrom kostola jeden človek a jeho kazateľnica; bolo to telo a krv Kristova. ... O tomto som sníval. Modlil som sa za to. ... Kiežby jedného dňa v našej krajine, tu v USA, ľudia porozumeli telu Kristovmu, pochopili, že sú jeho súčasťou, a nadchli sa, že sa môžu zhromažďovať a prijímať telo a krv Kristovu.“

Protestantský charizmatický líder Lou Engle, známy svojimi masovými modlitebnými zhromaždeniami, vyzýva na „veľkú obrodu prijímania“ a vyzdvihuje moc Kristovej krvi prijatej v prijímaní spolu s ostatnými veriacimi.

Charizmatický protestantský pastor Bill Johnson z cirkvi Bethel v Reddingu v Kalifornii hovorí o tom, že vo svojom zbore začal denne prijímať sväté prijímanie a že je to jedna z najdôležitejších častí jeho života. „Nie je to len symbol, je to skutočne život.“

Letničný uzdravujúci evanjelizátor Benny Hinn verejne vyhlásil: „V katolíckej cirkvi sa uzdraví viac ľudí ako v letničných cirkvách. To je absolútny fakt... pretože katolíci si ctia Eucharistiu. V katolíckom kostole sa počas prijímania uzdraví viac ľudí ako v letničnom, pretože pre nás je to [len] symbolické. Ale Ježiš nepovedal: ‚Toto je symbol môjho tela‘; povedal: ‚Toto je moje telo‘; nepovedal: ‚Toto je symbol mojej krvi‘; povedal: ‚Toto je moja krv‘.“

My katolíci by sme si mali uvedomiť, že tieto mimoriadne udalosti sú znamením toho, že sám Boh už pracuje na eucharistickom oživení, ktoré je väčšie, než by sme si dokázali predstaviť  ̶  oživenie, ktoré nielenže prebudí vieru vo sviatosť, ktorá je stredobodom nášho života, ale ktoré dokonca začne znovu spájať rozdelené Kristovo telo, aby všetci Kristovi nasledovníci mohli opäť zasadnúť k jednému eucharistickému stolu.

© 2021 EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.