Cancel culture a obrat Veľkej noci Mnohé veci nie sú dovolené a všetko môže byť odpustené

Aké je to privilégium ponoriť sa každú jar do liturgie Veľkého týždňa. Umývanie nôh na Zelený štvrtok, uctievanie kríža na Veľký piatok, cesta cez kľúčové čítania zo Starého zákona počas sobotňajšej veľkonočnej vigílie, radostné vzkriesenie „Aleluja“ na Veľkonočnú nedeľu – to všetko nás má ponoriť do tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša.

Počas nedávnych slávení som si na viacerých miestach spomenul na výrok svojho učiteľa, kardinála Francisa Georgea zo Chicaga. Stále mi prichádzal na myseľ ako akási mantra alebo refrén, ku ktorému ma viedli mnohé gestá a čítania Veľkého týždňa.

Kardinál raz slávne poznamenal, že žijeme v kultúre, kde „je všetko dovolené a nič sa neodpúšťa“. Tento výrok je typicky georgeovský, je výstižný, zapamätateľný a sedí úplne presne.

Aj ten najbežnejší prieskum našej spoločnosti odhalí pravdivosť prvej časti kardinálovho príslovia. Muži môžu byť ženami a ženy mužmi. Mužskí športovci, ktorí sa hlásia k ženskej identite, môžu dominovať v ženských športoch. Transgenderové operácie, aj keď sa rovnajú mrzačeniu detí, sú pozitívne podporované v mnohých častiach našej krajiny vrátane môjho rodného štátu Minnesota.

Potraty, dokonca až do momentu narodenia, sú v mnohých štátoch legálne (ba priam oslavované); asistovaná samovražda trpiacich sa považuje za základné právo jednotlivca a štátnu výsadu.

Ale rovnako zrejmá je aj pravdivosť druhej časti kardinálovho výroku. Porušenie zaužívanej svetskej ortodoxie má dnes za následok zrušenie, odstránenie, trvalú ostrakizáciu. Ak o tom pochybujete, skúste na internete zverejniť niečo čo i len mierne proti „woke“ kultúre. Jakobínska luza sa na vás v okamihu vrhne.

A ak si prečítate ideológov stojacich za wokeizmom, zistíte, že byť povedzme bielym mužom alebo zástancom tradičných náboženských hodnôt z vás natrvalo robí zatratenca bez nádeje na vykúpenie.

Ak o tom pochybujete, spýtajte sa ktoréhokoľvek „woke“ nadšenca, koľko ospravedlnenia alebo odškodnenia je potrebného, aby sa páchateľ zbavil svojej viny. Zistíte, že odpoveď je „nikdy nie dosť“. Na jednej strane sa teda zdá, že všetko je dovolené, ale na druhej strane nikdy nie je nič skutočne odpustené.

„Ak si niektorí ľudia v dejinách ľudstva zaslúžili zrušenie, boli to všetci tí, ktorí prispeli k Ježišovej smrti. Namiesto toho im bolo odpustené.“Zdieľať

Na bonmot kardinála Georgea som si spomenul počas Veľkého týždňa, pretože Ježišovo umieranie a zmŕtvychvstanie ukazuje presný opak toho, čo sa prejavuje v našej sekulárnej kultúre. Počas liturgií Veľkého týždňa, najmä na Zelený štvrtok a Veľký piatok, vidíme prakticky všetky formy ľudskej porušenosti.

To, čo priviedlo Pána na kríž, bola démonická fraška nenávisti, hlúposti, násilia, krutosti, inštitucionálnej nespravodlivosti, zištného karierizmu, zrady, popierania a hrubej ľahostajnosti voči Božej vôli. Hoci sa mnohí z tých, ktorí boli zodpovední za Ježišovu smrť, zahaľovali do plášťa spravodlivosti alebo ponúkali patetické ospravedlnenia svojho správania, v skutočnosti boli všetci odhalení ako podvodníci a hriešnici. Samotný kríž slúžil ako súd nad ľudskou hlúposťou a bezbožnosťou. V jeho svetle už nebola šanca skryť sa.

Samozrejme, všetci by sme radi žili v spoločnosti, kde je všetko dovolené, kde žiadne naše rozhodnutie nikdy nepodlieha spochybneniu alebo korekcii, kde „ja som v poriadku a ty si v poriadku“. Ale Ježišov kríž stojí proti tomu všetkému. Vrhá neúprosné svetlo na náš hriech, najmä na náš skrytý hriech; bez akýchkoľvek pochybností nás presviedča, že nie sme v poriadku. A to je len dobre, pretože ak si nikdy nepriznáme hriech, nikdy nebudeme otvorení spáse.

Správy o Pánovom zmŕtvychvstaní zároveň odhaľujú opak „cancel culture“ (kultúry rušenia). Tým istým ľuďom, ktorí ho zapreli, zradili a opustili, Ježiš síce ukazuje svoje rany, aby nezabudli na svoj hriech, ale potom vyslovuje neporovnateľne krásne slovo „šalom“.

„Ak si prečítate ideológov stojacich za wokeizmom, zistíte, že byť povedzme bielym mužom alebo zástancom tradičných náboženských hodnôt z vás natrvalo robí zatratenca bez nádeje na vykúpenie.“Zdieľať

V každom bežnom rozprávaní podobného príbehu by sa zradený človek, ktorý sa vrátil z podsvetia, určite chcel pomstiť. Ale v evanjeliovom príbehu sa muž, ktorého zranili v takej miere, ako len bolo možné, vrátil v odpúšťajúcej láske. A zdôraznime to, pretože dotyčný človek nebol len človekom, ale aj skutočným Bohom. Preto zabili Boha a Boh ponúkol slovo pokoja a zmierenia.

Ak si niektorí ľudia v dejinách ľudstva zaslúžili zrušenie, boli to všetci tí, ktorí prispeli k Ježišovej smrti. Namiesto toho im bolo odpustené. A to znamená (a je to dobrá zvesť evanjelia, ktorá sa vzťahuje na každého človeka v ktorejkoľvek dobe), že každý hriech je odpustiteľný, že Boh nikoho neruší.

A tak kultúre anulovania, ktorá hovorí „všetko je dovolené, ale nič sa neodpúšťa“, by sme my kresťania mali oponovať slovami „vo svetle kríža vieme, že mnohé veci by nemali byť dovolené“, a vo svetle zmŕtvychvstania, že „v zásade všetko možno odpustiť“. V tomto obrátení súčasnej ortodoxie nachádzame skutočne spásne slovo.

Pôvodný text: Many Things Are Not Permitted; Everything Can Be Forgiven. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.