Reportáž z Budapešti Nevidia, nechodia, nerozprávajú. Boli sme medzi deťmi, za ktorými príde pápež

Je daždivý piatok, keď naše auto stúpa po úzkych uličkách v budapeštianskej mestskej časti Svábhegy.

Z tejto kopcovitej štvrte na okraji Budapešti sa nám miestami naskytne nádherný výhľad na celú maďarskú metropolu. Cestou míňame krásne historické vily, ktoré občas pripomínajú malé zámky.

Keď dorazíme k Inštitútu blahoslaveného Lászlóa Batthyány-Strattmanna, najprv si nie sme istí, či sme prišli na správne miesto. Na dvore stojí veľké hasičské auto a budova na prvý pohľad vôbec nevyzerá ako internátne zariadenie či škola.

Hádam len nehorí, vravíme si. Zrejme nacvičujú, veď pápež František sem príde presne o dva týždne.

Dostane tašku cez plece aj ruženec

Materská škola a základná škola Rímskokatolíckeho detského domova Lászlóa Batthyány-Vakokama – tak sa oficiálne volá inštitúcia, kde sa vzdelávajú a aj bývajú slabozrakí, nevidiaci, sluchovo postihnutí ľudia a aj deti a dospelí s inými fyzickými a mentálnymi postihnutiami.

Na dvore náš čaká bývalý riaditeľ školy György Inotay, ktorý dnes stojí na čele Organizácie údržby výchovných a sociálnych ústavov Kolping (KOSZISZ).

Organizácia sa stará o údržbu a prevádzku materských, základných a odborných škôl v duchu Adolfa Kolpinga, ako aj sociálnych domovov pre seniorov, chorých a zdravotne postihnutých v Maďarsku. KOSZISZ v súčasnosti zabezpečuje prevádzku trinástich škôl, štyroch sociálnych zariadení a šestnástich služieb sociálnej podpory.

Je to inštitúcia zriadená Konferenciou katolíckych biskupov Maďarska a pod jej dohľadom funguje ako oficiálne združenie kresťanských veriacich podľa cirkevného práva.

Dážď ustáva, a preto hneď využívame príležitosť obzrieť si areál najprv zvonka. Riaditeľ György Inotay nám ukazuje, že škola má tri budovy, strednú navrhol známy maďarský architekt Imre Makovecz. Najnovšia a najmodernejšia budova bola postavená v roku 2015.

Vysvetľuje nám, v ktorom okne čo je, „tam sú kancelárie, kaplnka, ktorá sa maľuje, tu je škôlka, sociálny domov, ktorý je v najnovšej budove“.

Maľuje sa aj vonku drevené zábradlie, mladý muž vystihol chvíľku medzi dažďom, aby dal drevu nový ochranný lak.

Pomaly vchádzame do najnovšej budovy a dozvedáme sa, že pápež František odtiaľ vyjde von. Takže tam, kde my prehliadku začíname, ju Svätý Otec ukončí.

Pôvodne plánovali, že pápež príde len do novej budovy, ale Svätý Otec sa rozhodol, že chce vidieť celé zariadenie. Riaditeľ so smiechom dodáva, že nič nie je isté, lebo pápež môže veci zmeniť na poslednú chvíľu, takže vlastne nevedia, čo všetko si bude chcieť napokon pozrieť.

Pred vchodom do budovy je len úzka asfaltová cesta. Vraj to je malý priestor pre papamobil, preto tam Svätému Otcovi pristavia len malé auto, aby sa mohlo otočiť.

Vchádzame do najnovšej budovy a riaditeľ nám hovorí, že sa tam oplatí fotiť. Dovoľuje fotografovať všetko vrátane personálu a detí.

Takýto pohľad bude mať pápež František v sobotu 29. apríla, keď vyjde von z novej budovy zariadenia. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Klienti v dielni. Na stole sa črtá taška vo farbách Argentíny a Vatikánu. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Špeciálna pedagogička nám ukazuje ruženec, ktorý klienti vyrobili pre vzácneho hosťa. Foto: Postoj/Pavol Rábara

V chránenej dielni. Foto: Postoj/Pavol Rábara

V chránenej dielni nás víta pedagogička, ktorá vyrábala rôzne produkty s klientmi, ktorí sedeli do kruhu. Jedna klientka nám ukazuje, ako na malých krosnách vyrába tašku pre Svätého Otca. Bude to taška cez plece vo farbách Argentíny a Vatikánu.

Pre pápeža tiež vyrobili ruženec, ktorý nám pedagogička ochotne ukazuje. Ruženec má namiesto klasického krížika františkánsky tau, keďže pápež má meno podľa svätca z Asissi. Klientka, ktorá pripravovala tašku pre pápeža, hovorí, že to robí s radosťou a práca ju veľmi baví, je to pre ňu hobby.

V dielni vyrábajú veci z vlhkej vlny či prútené košíky, klienti tam trávia väčšinou dopoludnie a ide o starších ľudí, ktorí už do školy nechodia.

V ďalšej časti chránenej dielne sú menej mobilní klienti, ktorí robili jednoduchú činnosť na precvičenie motoriky.

Z chránenej dielne pokračujeme na poschodie budovy. „Pápež pôjde asi výťahom, ale my pôjdeme po schodoch,“ usmieva sa riaditeľ.

Na schodoch sa ho pýtame, ako dlho vedia, že pápež príde do ich inštitútu. Dozvedeli sa to v ten deň, keď Vatikán oznámil Františkovu cestu do Budapešti spolu s presným programom, čiže asi necelé dva mesiace pred plánovanou návštevou. „Bola tu predtým vatikánska delegácia, takže sme niečo tušili, ale nevedeli sme, že pápež príde naozaj,“ prezrádza riaditeľ.

Na poschodí sa nachádza spoločenská miestnosť, ktorá slúžila počas našej návštevy aj ako dočasná kaplnka. Práve tam sa s pápežom stretne 80 ľudí, kde budú deti, klienti, zamestnanci a dobrovoľníci.

Potom sa pápež presunie do chránenej dielne, z ktorej sme práve vyšli, tam na neho bude čakať ďalších 25 ľudí. Hore budú mladí, deti a ostatní, ktorí ich sprevádzajú, a dole budú ostatní spolupracovníci.

„Pre pápeža sme si pripravili krátky pätnásťminútový program, kde sa predstaví spevokol, pomodlíme sa spolu, už sa učíme latinský Otčenáš,“ hovorí riaditeľ a dodáva, že potom bude nasledovať spontánny rozhovor, ktorý bude viesť pápež.

Všetko sa bude diať bez prítomnosti oficiálnej pápežskej delegácie a médií.

V spoločenskej miestnosti, kde sedíme, sa nachádza aj klavír. György Inotay sa smeje, že by nám niečo aj zahral, ale v texte to nebude počuť a prezrádza, že sám má hudbu rád, keďže je organistom a svojho času bol aj vedúcim schóly v katedrále v Ostrihome.

Hudobné nástroje sú v inštitúte aj z iného dôvodu. Nevidiaci ľudia sú často výborní hudobníci, majú skvelý hudobný sluch.

Zo spoločenskej miestnosti sa presúvame do internátnej časti. Na každom poschodí je spoločenská miestnosť a v izbách bývajú po jednom alebo dvoch. Pôsobí to ako lepší internát.

Niekedy neviem, čo s deťmi robiť

Našu prehliadku priestorov preruší telefonát. Riaditeľovi volajú hasiči, aby sme šli preparkovať naše auto, ktoré stojí na ulici pred inštitúciou. Dostávame informáciu, že hasiči nevedia vyjsť z dvora.

Neskôr zisťujeme, že problém nie je nedostatok miesta na ulici, ale parkujeme nad hydrantom, ktorý potrebujú vyskúšať. O pár minút nato sa už ulicou valí voda, hydrant teda funguje. Aj takéto skúšky prináša pápežská návšteva.

Potom nás riaditeľ vezme do budovy cez hlavný vchod, ktorým prejde aj pápež do najstaršej časti školy.

V kaplnke, ktorá sa maľuje, vidíme položenú fotografiu sestry Anny Fehér, ktorá inštitút založila. Zomrela v roku 2021 po tom, čo jej diagnostikovali covid-19. Na stene je obraz Matky Terezy s jej vlastnoručným venovaním sestre Anne, ktorú svätica navštívila.

Vtom riaditeľovi zase niekto volá. Už nás to neprekvapuje, keďže od začiatku má telefón v ruke a ten mu neprestáva zvoniť. Hovorí, že mu telefonujú sústavne novinári, ktorí chcú prísť do zariadenia. Okrem maďarských médií tam už bola rakúska katolícka agentúra Kathpress či americká spravodajská agentúra AP a teraz sa vo veľkom hlásia domáce maďarské médiá vrátane verejnoprávnej televízie či cirkevných novín.

Ako prechádzame ďalej budovou, pripomína labyrint a nerozumieme, ako sa tam orientujú nevidiaci.

„Tí, ktorí to potrebujú, tak ich niekto sprevádza, mnohí sú tu však dlho, poznajú budovu naspamäť. Niektorí dokonca vedia rozoznať, kto okolo nich prešiel, podľa zvuku oblečenia alebo podľa zvuku topánok, či spôsobu chôdze,“ dozvedáme sa od riaditeľa, ktorý aj napriek množstvu telefonátov pôsobí pokojným a vyrovnaným dojmom. Priznáva, že už je z toho unavený, ale musia to vraj nejako prežiť.

Ocitneme sa v jednej triede, kde pracuje mladá pedagogička s troma deťmi.

Jednému dievčatku hrá hudba z elektronického zariadenia a chodí s tým po miestnosti. Keď mu neskôr chce učiteľka zariadenie zobrať, bráni ho zo všetkých síl.

„Používame elektronické prostriedky, ktoré napríklad spievajú. Deti to motivuje k nejakej činnosti, komunikácii, keďže deti zväčša nerozprávajú. Využívajme alternatívne prostriedky,“ vysvetľuje pedagogička Zsófia Riczko, ktorá len nedávno skončila univerzitu.

Miestnosť, v ktorej sa odohrá hlavné stretnutie pápeža s obyvateľmi domu. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Podpis Matky Terezy, ktorý venovala sestre Anne, zakladateľke charitatívnej inštitúcie. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Deti pri pedagogičke Zsófii Riczko. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Keď sa mladej pedagogičky pýtame, akú otázku by dala pápežovi, ak by mala takú možnosť, na chvíľu sa zamyslí. „Opýtala by som sa, aký zmysel má pracovať s týmito deťmi. Čo by na to povedal, prežívame s tými deťmi aj ťažké veci a čo mi môže byť povzbudením?“ reaguje.

Najťažší je podľa nej pri deťoch ten fakt, že veľa závisí od ich nálady, od toho, čo prežívajú, či sú choré, či majú problém. Snaží sa s deťmi pracovať s láskou a na hodiny sa pripravuje, ale niekedy nevie, čo má s nimi robiť, lebo deti nechcú komunikovať ani spolupracovať a cíti, že sa zbytočne pripravovala. „Ale to sa stáva aj pri zdravých deťoch, nielen pri postihnutých,“ dodáva.

Rodina a kamaráti jej hovoria, že je to veľká vec, keď pracuje tam, kde príde pápež, že „je to veľká pocta“.

Naozaj veríte tomu, čo hovoríte?

Na chodbe stretávame robotníkov, ktorí niečo opravujú a maľujú, prechádzame aj okolo bazéna a dostávame sa do telocvične, kde s deťmi cvičia motoriku.

Jedna z učiteliek cvičí s Lindou, ktorá má problémy s chrbticou, má veľký hrb a bez pomoci nedokáže chodiť. S dievčaťom cvičí na bežiacom páse. „Linda nehovorí, ale rozumie nám, jej otec je Fín a matka Maďarka,“ dozvedáme sa o dievčati, ktoré je vraj v mnohých veciach samostatné, ale vie sa utiahnuť do vlastného sveta.

Vtom nás jedno dievčatko chytí za ruky a snaží sa niečo povedať, úpenlivo sa pritom díva do očí. Po chvíli ho chytí za ruku jedna z učiteliek a odvádza ho.

Pedagogička, ktorá sa venuje Linde, objasňuje, že niektoré deti majú IQ ledva sto, ale majú vysoké EQ. A, naopak, iné deti zasa majú vysoké IQ a nízke EQ a majú niektoré prvky autizmu.

„Každý deň vieme niečo ponúknuť alebo dať tým, ktorí sú nám zverení. Ich bytie a existencia sa stanú komfortnejšími. Budú sa lepšie cítiť, lepšie prežívať radosť a vieme im pomáhať, aby lepšie prežívali medziľudské vzťahy,“ hovorí o zmysle svojej práce skúsená učiteľka, ktorá je v inštitúte tri roky, ale s deťmi pracuje už takmer 20 rokov.

„Toto považujem za dôležité. Venujeme sa deťom nielen individuálne, ale aj v skupine. Chceme, aby aj deti medzi sebou budovali vzťahy,“ vysvetľuje.

Na tomto zariadení oceňuje, že deťom a aj dospelým klientom je poskytovaná aj duchovná služba. Hoci by sa niekto mohol pýtať, čo len tieto deti môžu vedieť o Bohu, táto otázka nie je celkom namieste.

„Máme tu sväté omše, Eucharistiu v kaplnke, deti sa snažíme primerane ich úrovni priviesť bližšie k Bohu,“ vraví žena s tým, že aj počas pôstu mali deti duchovnú obnovu. A hoci niektoré nerozprávajú, bolo cítiť, že to prijali, spolu spievali a hlavne sa modlili vlastnými slovami.

„Dostala som veľmi dobré otázky od tých, ktorí vedia rozprávať. Spýtali sa ma: vy naozaj veríte? Naozaj veríte tomu, čo hovoríte? Cítila som, že sa ich niečo dotklo, a aj ja som mohla vydať svedectvo o svojej viere,“ dodáva učiteľka.

Pedagogička si spomína aj na jednu dievčinu, ktorá mala 24 rokov a školu nedávno opustila, keďže deti a mladí môžu školu navštevovať práve do tohto veku. Pozdrav tejto dievčiny znel „nech ťa požehná Pán“. „Od nej to bolo niečo veľmi hlboké a prirodzené. Keď sa ma doma pýtali, aký som mala deň, hovorila som, že veľmi dobrý, lebo jedna zo žiačok mi povedala, nech ťa požehná Pán a veľmi hlboko sa ma to dotklo,“ hovorí učiteľka.

Podľa nej práve návšteva pápeža Františka môže upriamiť viac pozornosť na tieto deti.

„Chceme poukázať, že tieto deti sú rovnocenné s tými, ktoré považujeme za zdravé. Kristus je prítomný v každom z nás, aj v tejto Linde, aj v pánovi riaditeľovi, aj vo vás, len ho treba nájsť. Možno je v nás veľmi skrytý,“ uzatvára pedagogička.

Pápeža privíta modlitbou svätého Františka

Riaditeľ György Inotay prevzal vedenie domu po smrti jeho zakladateľky sestry Anny. Od minulého roku je šéfom inštitúcie, pod ktorú spadá ďalších vyše tridsať zariadení.

Ako si vysvetľuje, že sa pápež dozvedel o tomto mieste? Zvykne odpovedať, že sa treba spýtať Svätého Otca. A čo sa ho spýta on, keď ho privíta?

Priznáva, že dostal pokyny, aby hlavu cirkvi privítal podľa možností krátko. „Vraveli mi, nech sú to len tri vety,“ hovorí s tým, že pápeža chce privítať po latinsky. György Inotay bol kedysi vo formácii františkánskej rehole, do svojho privítania vložil aj modlitbu svätého Františka.

Riaditeľ György Inotay. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Chodby majú špeciálne zábradlie. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Dievčatko Linda v telocvični. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Z čoho majú najväčší stres?

Hoci teraz majú na minútu presný harmonogram návštevy, cítia napätie v tom, čo ak sa veci na poslednú chvíľu zmenia. Podľa slov riaditeľa by zmeny na poslednú chvíľu zvládali ťažko najmä deti. „Ťažšie to spracovávajú. Keby napríklad niektorému povedali, že napokon nebude spievať Svätému Otcovi, tak to bude ťažšie znášať,“ hovorí Inotay a poukazuje na to, že deti napriek postihnutiam všetko vnímajú.

Tie, čo sú vychovávané k náboženským veciam alebo sú rozumovo na vyššej úrovni, prežívajú a pripravujú sa na blížiacu sa návštevu. „Každý však vníma ten frmol, vedia, že čakajú vzácneho hosťa,“ dodáva.

Pokiaľ ide o bezpečnostné predpisy, riaditeľ Inotay prezrádza, že ich zaujali rozdielne prístupy medzi vatikánskymi zložkami a domácimi.

Napríklad maďarské úrady chceli, aby boli závesy v miestnosti, kde bude pápež s deťmi, zatiahnuté, no Vatikán povedal, že tak to nemôže byť a že budú jednoducho odhrnuté.

Podľa slov Inotaya skrášľujú dom, ale nerobia zásadné zmeny. Robia to, čo by riešili, aj keby prišiel iný hosť. „Oveľa dôležitejšie je pripraviť personál a deti, že ide o jedinečnú príležitosť, aby si uvedomili, že už sa asi nikdy nestretnú tak blízko s pápežom,“ vraví nám riaditeľ, ktorý strávi celú hodinu v blízkosti pápeža, keď ho bude sprevádzať.

Nechajte deti prichádzať k nemu

Naša ďalšia otázka smeruje k tomu, či sa neboja, že niektoré z detí „vybehne“ za pápežom a trebárs ho začne objímať.

Takéto prípady neustriehnu ani vo Vatikáne. Naposledy to bolo v januári 2022, keď sa autistický chlapec rozbehol za pápežom Františkom počas generálnej audiencie vo Vatikáne. Pobehoval pri ňom a nakoniec si odniesol jeho biele solideo.

Čítajte tiež

Pápež a autistický chlapec Malo nečakané stretnutie dohru v podobe zázraku?

Pavol Rábara

Matka chlapca, ktorý vybehol k Svätému Otcovi, tvrdí, že po pápežskej audiencii sa jeho zdravotný stav nevysvetliteľne zlepšil.

György Inotay nám vysvetľuje, že deti a mladí v ich dome budú počas stretnutia s pápežom veľmi blízko. Ľudia z vatikánskej delegácie im povedali, aby deti vôbec neobmedzovali a že keď budú cítiť potrebu k Svätému Otcovi pribehnúť, tak môžu.

Dokonca zariadia miestnosť tak, že sa pápež môže k hociktorému dieťaťu dostať, ak bude chcieť. Len aby ho deti vôbec pustili preč, nadhadzujeme odľahčene. Riaditeľ sa smeje a vraví, že pápež by sa mal na 10 až 15 minút stretnúť aj so zamestnancami, ktorí budú v inej miestnosti – na prízemí –, pričom budú sledovať prenos toho, čo sa bude diať na stretnutí s deťmi.

Keď nás György Inotay vyprevádza, rozhovorí sa o svojom poslaní, keď sa 30 rokov venuje postihnutým fyzicky aj duševne. „Som presvedčený, že každý z nás je svojím spôsobom postihnutý, preto potrebujeme pomoc od druhých,“ mieni.

Stihne ešte spomenúť evanjeliový príbeh o slepom od narodenia, kde zaznie otázka, kto je na vine, že je slepý, či on, alebo jeho rodičia. Ježišova odpoveď je známa: má sa cez neho prejaviť Božia láska.

„Práve cez postihnutých môžeme byť skutočnými svedkami, takže nie my sa k nim znižujeme a skláňame, ale vlastne sme na jednej úrovni. Sme nato, aby sme im pomáhali využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, sme ako tí, čo ich posielame k rybníku Siloe, aby sa umyli. A každý deň od nich dostaneme lásku, ktorú vedia zo srdca prejaviť.“

László Batthyány-Strattmann a sestra Anna Fehér na obrazoch v kaplnke. Foto: Postoj/Pavol Rábara