Glosolália, desiatky, uzdravovanie Čo sa skrýva za Kresťanskými spoločenstvami Milosť

Keď v polovici apríla Najvyšší správny súd potvrdil rozhodnutie ministerstva kultúry nezaradiť Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska (CKSS) medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, nevzbudilo to väčšiu pozornosť.

O tú sa postarala až bývalá herečka Mária Bartalos, ktorá pred niekoľkými dňami na sociálnej sieti napísala, že homosexuálna láska nie je od Boha.

Nasledoval mediálny uragán, ktorý sa spustil nielen na ňu, ale aj na jej rodinu a „sektu“, do ktorej patrí. Donedávna populárnej celebrity sa zastali bývalá superstaristka Vierka Berkyová aj influencerka Lady Zika, ktoré sa rovnako ako Bartalos a jej manžel hlásia k tomu istému náboženskému hnutiu.

Podobnú pozornosť si Kresťanské spoločenstvá Milosť – ako vysvetlíme nižšie, ide o identické združenie ako CKSS – užili naposledy pred šiestimi rokmi, keď RTVS uverejnila polhodinovú reportáž so svedectvom ženy z Oravy, ktorej „sekta ukradla syna“.

Ten na reláciu následne reagoval v dvoch videách – v jednom spolu so senior pastorom KS Milosť Jaroslavom Křížom, v druhom s pastorom KS Milosť v Liptovskom Mikuláši Máriom Ovčarom – a matkinu interpretáciu odmietol.

Jaroslav Kříž, ktorý je už tridsať rokov nespochybniteľnou vodcovskou postavou KS Milosť, reagoval počas nedeľnej bohoslužby v Banskej Bystrici aj na aktuálne udalosti. Na internete ju mohol sledovať ktokoľvek, keďže hnutie si v posledných rokoch dáva záležať na výraznej prítomnosti vo verejnom priestore. A to nielen na sociálnych sieťach, ale aj v rámci pouličných evanjelizácií a diskusných či hudobných eventov.

Anglické názvy ako Harvest Gospel Tour, Crossover Event, Revival Camp či Let‘s Talk pritom na prvý pohľad žiadny súvis s KS Milosť nenaznačujú. Navyše, svojou pestrosťou, dynamickosťou a entuziazmom sú tieto podujatia atraktívne práve pre mladých a hľadajúcich ľudí, na ktorých hnutie cieli.   

Lady Zika počas Crossover Event v Banskej Bystrici. Zdroj: milost.sk

Aj redaktor môže byť spasený

Čo teda zaznelo na nedeľnej bohoslužbe?

Po úvodných chválových piesňach si mikrofón berie pastor Kříž a v modlitbe prosí Boha aj za tých, ktorí sa proti nemu z nerozumu búria, ktorí ohovárajú a píšu nezmyselné články, aby sa nad nimi zmiloval.

„My im odpúšťame, dávame ich pred tvoju tvár a prosíme, aby sa nezahrávali s Bohom a nekritizovali veci, ktorým nerozumejú,“ hovorí Kříž a postupne prechádza k modlitbám za uzdravenie prítomných veriacich.

„Milujeme ľudí, nenávidíme choroby, milujeme ľudí, nenávidíme bludné náboženstvá, nenávidíme to, čo diabol robí s ľuďmi... Prosíme ťa, aby si nám pomohol napraviť to, prosíme aj teraz, aby sa napravili pokazené veci v ľudskom tele, v mocnom mene Ježiš. Zastavujeme všetky procesy, meníme diagnózy, hovoríme zdravie, zdravie, zdravie, zdravie, zdravie,“ pokračuje pastor, pričom sa dotýka okolostojacich ľudí.

„Zdravie do tvojho tela, zdravie do tvojho tela, zdravie do tvojho tela, zdravie do tvojho tela, zdravie do tvojej psychiky, zdravie do tvojho tela v mocnom mene Ježiš, nové sily, tí, ktorí očakávajú Hospodina, nadobúdajú nové sily, aleluja, aleluja, aleluja, aleluja, aleluja, aleluja,“ opakuje Kříž a pokračuje v tzv. modlitbe v jazykoch.

Nedeľná bohoslužba pokračuje kázňou, v ktorej sa pastor Kříž opäť vracia k dianiu uplynulých dní. „Liberáli nám chcú nanútiť značku sekta. Sekta je uzavretá skupina ľudí, ktorá je izolovaná od sveta. (...) Jediná otvorená cirkev sme my; my prijímame každého, kto uverí v Ježiša, a ani nás nezaujíma názov jeho cirkvi,“ hovorí Kříž a ďakuje mladému páru – bez toho, aby ho priamo menoval, všetci vedia, že ide o Bartalosovcov –, ktorý sa relatívne nedávno obrátil a teraz čelí prenasledovaniu a nenávistnému šikanovaniu zo strany liberálov.

Oficiálne vyjadrenie KS Milosť možno nájsť aj na ich internetovej stránke.

„Dajte si pozor na túto liberálnu loby, lebo to nie je nič nové, toto sa stalo už dávno v Sodome, ktorá je určitým predobrazom toho, kam ide dnešný svet. (...) Ty si si dovolil mať vlastný názor na to, že muž je muž a žena je žena? Ja vám poviem, svet sa zbláznil. (...) Táto iracionálna nenávisť je tu preto, že my sme spasení, kým oni idú zošalieť z toho, že nie sú. Ale aj oni môžu byť spasení. Môže byť spasený redaktor? Samozrejme. Keď sa obráti, vykoná pokánie, naplní sa Svätým Duchom a pokrstíme ho. Priatelia, je to fantastické, je to dobré, je to silné svedectvo, že ideme správnym smerom, a bude to ešte lepšie, aleluja,“ hovorí Kříž za potlesku desiatok prítomných ľudí. 

Senior pastor Jaroslav Kříž sa modlí za ľudí. Zdroj: milost.sk

Tieto vyjadrenia z modlitbového stretnutia trvajúceho takmer dve a pol hodiny dostatočne ilustrujú nielen to, ako hlavný predstaviteľ KS Milosť uvažuje o svete, ale odhaľujú aj základné piliere náuky, ktorou sa riadia jeho nasledovníci. 

Kým sa však k nej dostaneme, pozrime sa na to, kde sa to celé zrodilo.

Od džuda k viere

KS Milosť je súčasťou globálneho pentekostálneho hnutia, ku ktorému sa po celom svete hlási 600 – 700 miliónov veriacich. „Bezpochyby ide o najúspešnejšie misijné hnutie súčasnosti,“ hovorí pre Svet kresťanstva česká religionistka Tereza Halasová, ktorá sa v pentekostálnom prostredí pohybuje viac ako dvadsať rokov a tejto téme sa venovala vo svojej diplomovej aj dizertačnej práci.

Jeho korene siahajú do začiatku 20. storočia, postupne sa rozvíjalo v troch vlnách: klasický pentekostalizmus, charizmatické hnutie a neocharizmatické hnutie. 

„Pentekostalizmus je tou vetvou kresťanstva, ktorá zdôrazňuje moc a prítomnosť osoby, diela a darov Ducha Svätého,“ ponúkol stručnú definíciu profesor Eldin Villafañe, bývalý prezident Society for Pentecostal Studies, ktorý vystúpil na konferencii Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a politickom kontexte. Konala sa v roku 2012 na Katolíckej univerzite v Ružomberku a vyšiel z nej aj rovnomenný zborník.

Reprezentantom klasického pentekostalizmu na Slovensku je Apoštolská cirkev, charizmatické hnutie je prítomné v tradičných cirkvách, kým do neocharizmatického hnutia patria okrem KS Milosť aj ďalšie nezávislé spoločenstvá (napr. Slovo života).

Počiatky Kresťanských spoločenstiev u nás siahajú do začiatku 90. rokov 20. storočia. „Z malých charizmaticky profilovaných skupiniek fungujúcich dovtedy vnútri socialistickým štátom uznaných protestantských cirkví sa začali formovať samostatné skupiny a vznikali tak nové kresťanské spoločenstvá, ktoré sa rozhodli zastrešiť svoju existenciu a činnosť pod názvom Křesťanská společenství,“ konštatuje teológ a odborník na pentekostalizmus Ľubomír Martin Ondrášek, ktorý v minulosti pôsobil v Spojených štátoch amerických ako pastor najväčšej pentekostálnej denominácie na svete – Assemblies of God.

Na ceste viery Som duchovným pútnikom. A chcem ním byť aj naďalej

Imrich Gazda

Rozhovor s teológom Ľubomírom Martinom Ondráškom o jeho pohnutom živote, verejnej teológii, Trumpovi aj o charizmatickom hnutí.

Kľúčovým pre vznik Kresťanských spoločenstiev bol rok 1988, keď český evanjelický vikár Dan Drápal (* 1949) zorganizoval v Prahe prvú charizmatickú konferenciu s niekoľkými stovkami účastníkov, medzi ktorými bol aj vtedy 54-ročný Slovák Gabriel Minárik (1934 – 2013).

„Konferencia preňho znamenala zásadný životný zlom: po návrate z Prahy sa rozišiel s Rímskokatolíckou cirkvou a pod vplyvom charizmatických a neocharizmatických duchovných učiteľov zhromaždil v Poprade spoločenstvo Nový život v Kristovi,“ píšu českí religionisti Zdeněk Nešpor a Zdeněk Vojtíšek v publikácii Encyklopedie menších křesťanských církví v České republice (Karolinum, 2015). 

Oficiálne vzniklo v roku 1990 ako občianske združenie – v nasledujúcom roku bolo premenované na Kresťanské spoločenstvo Poprad, ktoré sa stalo súčasťou československého zväzku nezávislých zborov Křesťanská společenství.

Vďaka Minárikovej aktivite začali takéto spoločenstvá vznikať aj v ďalších slovenských mestách, v Košiciach, Poprade a Bratislave navyše usporiadal masové evanjelizačné podujatia, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí.

Harvest Gospel Tour v Brezne. Zdroj: milost.sk

Po rozdelení republiky bolo 22. marca 1993 na Ministerstve vnútra SR registrované občianske združenie Kresťanské spoločenstvá. „Súčasne so zmenou organizácie slovenských charizmatických zborov dochádzalo k ich stále zreteľnejšiemu príklonu k neocharizmatickému Hnutiu viery,“ píšu Nešpor a Vojtíšek. 

Hnutie viery čerpá najmä z učenia kazateľov Kennetha Hagina (1917 – 2003) a Dereka Princea (1915 – 2003), ktoré sa vyznačuje rozvinutou démonológiou a náukou o požehnaní a kliatbach (hoci mediálna pozornosť pri Bartalosovej komentári sa upriamila na slová o homosexualite, za povšimnutie stojí, že na tom istom mieste písala aj o Božom požehnaní, pokiaľ človek rešpektuje jeho nariadenia, a kliatbach, pokiaľ tak nerobí).

„O Hnutí viery – niekedy tiež označovanom ako Hnutie prosperity alebo Hnutie zdravia a bohatstva (aj tieto slová sa objavili v Bartalosovej príspevku, pozn. autora) –, ktoré sa zrodilo v USA po druhej svetovej vojne, sa toho popísalo mnoho a v prevažnej väčšine ide o kritické hodnotenia učenia a praxe jeho hlavných protagonistov,“ konštatuje Ondrášek.

Zjednodušene môžeme toto učenie zhrnúť takto: Boh chce požehnať zdravím a bohatstvom každého človeka. Ak niekto napriek tomu ostáva chorým a chudobným, je to jeho chybou. „Buď robí niečo, čo nemá – pochybuje o svojom uzdravení, vedome hreší, spochybňuje autoritu duchovného vodcu a podobne –, alebo, naopak, nerobí niečo, čo má – napríklad nedostatočne verí, neprispieva desiatkami, nenavštevuje pravidelne zhromaždenia, nenechá sa vyslobodiť od generačných kliatob a démonov,“ vysvetľuje Ondrášek.    

Ale späť do histórie. V prvej polovici 90. rokov začína Gabriel Minárik veľmi úzko spolupracovať s pastorom budapeštianskeho Zboru viery (Hit Gyülekezete) Sándorom Némethom (* 1950) a pastorom KS Milosť v Banskej Bystrici Jaroslavom Křížom (* 1955).

Posledne menovaný – rodák z Jihlavy – sa po skončení strednej priemyselnej školy presťahoval do Banskej Bystrice, aby sa v miestnom športovom centre Dukla mohol na vrcholovej úrovni venovať džudu. Stal sa niekoľkonásobným majstrom Československa, na ME v rokoch 1983 a 1984 získal strieborné medaily a bol aj účastníkom OH v Moskve (1980).

V roku 1984 však konvertoval na kresťanstvo a zmenil spôsob života. Po páde totality si rýchlo osvojil charizmatický spôsob zbožnosti, opustil miestny zbor Bratskej jednoty baptistov a založil spoločenstvo Milosť, ktoré sa z Banskej Bystrice rozšírilo aj do ďalších miest.

Po tom, čo sa Kříž stretol s Minárikom, postupne sa s jeho súhlasom stáva hlavnou duchovnou autoritou v slovenských Kresťanských spoločenstvách. Jeho vplyv však presahuje aj do ČR, kde bola v roku 2012 zaregistrovaná neocharizmatická Církev víry (Milost), ktorá vzišla z Církvi Křesťanská společenství, ktorá neocharizmatické prvky neprebrala.

V súčasnosti má občianske združenie Kresťanské spoločenstvá dve desiatky organizačných jednotiek s názvom KS Milosť a prídavkom mesta pôsobnosti. Väčšina z nich bola zapísaná v rokoch 2019 a 2020, ako posledné pribudli KS Trnava (2022) a KS Podolínec (2023). Prináležia k nim aj ďalšie menšie misijné skupiny či KS Živá viera v Šali, do ktorého patria aj manželia Bartalosovci.

Gospel Tour v Banskej Bystrici. Zdroj: milost.sk

Neúspešná registrácia

Dôležitým bodom vo vývoji KS Milosť bol rok 2007, keď vznikol Prípravný orgán pre registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska s cieľom transformovať občianske združenie na štátom uznanú cirkev.

Iba registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých je v súčasnosti 18, totiž požívajú výhody ako vyučovanie náboženstva na štátnych školách, prístup do verejnoprávnych médií či poskytovanie štátnej dotácie. Dôležitým benefitom je aj psychologický rozmer – registrácia sa často chápe ako pomyselná „pečať“ štátu, ktorá potvrdzuje dôveryhodnosť cirkvi.

Ministerstvo kultúry ako registračný orgán však registráciu CKSS odmietlo. Pri tomto rozhodnutí vychádzalo aj zo stanoviska občianskeho združenia Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt, podľa ktorého sa v KS Milosť prejavujú opakované psychické manipulácie a negatívne dôsledky členstva.

Prípravný orgán pre registráciu CKSS rozhodnutie ministerstva napadol na Najvyššom súde, ktorý ho v roku 2009 zrušil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia zamietnutia registrácie a vec vrátil na ďalšie konanie.

„Najvyšší súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že klienti občianskeho združenia Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt, spravidla bývalí členovia CKSS, odmietli pri svojich svedectvách uviesť svoju identitu, na základe čoho súd považoval argumenty ministerstva na odmietnutie registrácie CKSS len za všeobecné a nedokázané tvrdenia,“ informoval vtedajší riaditeľ Cirkevného oddelenia MK SR Ján Juran na spomenutej konferencii Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a politickom kontexte.

Ministerstvo sa v rámci ďalšieho konania rozhodlo ustanoviť Ľubomíra Martina Ondráška za znalca ad hoc. „CKSS však znalcovi neposkytla žiadnu súčinnosť, hoci táto povinnosť jej vyplýva zo zákona o správnom konaní. Naopak, po zistení jeho totožnosti mu znemožnila prístup na všetky svoje podujatia, neposkytla mu nijaké podklady a svojim členom zakázala poskytovať mu akékoľvek informácie o cirkvi,“ uviedol Juran. 

Na základe Ondráškovho znaleckého posudku, ktorý v upravenej podobe vyšiel aj knižne pod názvom Neocharizmatické hnutie na Slovensku, a ďalších zhromaždených dôkazov bola v roku 2011 registrácia odmietnutá aj druhýkrát.

Aj v tomto prípade však Najvyšší súd z formálnych dôvodov zrušil rozhodnutie ministerstva a vec vrátil na ďalšie konanie. „Súd teda neposudzoval vecnú stránku prípadu, či má alebo nemá byť cirkev registrovaná, ale len formálne náležitosti,“ konštatoval v rozhovore pre Svet kresťanstva súčasný riaditeľ Cirkevného oddelenia Ministerstva kultúry SR Radovan Čikeš.

Hlavný úradník pre cirkvi Ľudia sa nám sťažujú na náboženský fanatizmus, satanistov aj na hlasné zvony

Imrich Gazda

S riaditeľom Cirkevného oddelenia Ministerstva kultúry SR Radovanom Čikešom sme sa rozprávali o náboženskej scéne na Slovensku.

Prípravný orgán pre registráciu CKSS sa chytil príležitosti a rozhodol sa pre vlastný znalecký posudok, ktorý vypracoval František Fojtík.

Keďže závery oboch posudkov boli odlišné, ministerstvo kultúry požiadalo Kamila Kardisa z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity o vypracovanie kontrolného posudku, na čo CKSS reagovalo opakovanými námietkami voči jeho zaujatosti.

Ministerstvo však tieto výhrady neakceptovalo, a keďže Kardisov posudok potvrdil Ondráškove závery, v roku 2018 odmietlo registráciu CKSS aj po tretíkrát.

Následne sa náboženská organizácia obrátila na Krajský súd v Bratislave, ktorý v roku 2020 žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia zamietol.

CKSS sa proti tomuto rozsudku odvolala na Najvyšší správny súd, ktorý prípad v polovici apríla tohto roku uzavrel potvrdením postupu a záverov ministerstva kultúry. Táto náboženská organizácia podľa súdu nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi a jej činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.        

Rozhodnutím, ktoré prijal senát NSS jednomyseľne a je konečné, sa tak uzatvorila kauza trvajúca už viac ako šestnásť rokov.

Na podujatiach KS Milosť, ktoré sú známe svojím filosemitizmom, prednášal aj bývalý predseda organizácie Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel. Zdroj: milost.sk

NSS vo svojom rozhodnutí uviedol, že registrácia CKSS bola odmietnutá z dvoch hlavných dôvodov.

Prvým je skutočnosť, že táto náboženská organizácia nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi plynúce zo zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

„Členstvo v nej nespĺňa znaky organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Navyše vnútorné predpisy Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska definujú členstvo nekonkrétne, vágne a člena cirkvi nie je možné nábožensky identifikovať a vymedziť,“ píše sa v rozhodnutí súdu.

Aj z tohto dôvodu je problémom presne odpovedať na otázku, koľko ľudí sa k CKSS vlastne hlási. Hrubé odhady však hovoria o maximálne troch až štyroch tisíckach.

Druhým dôvodom zamietavého stanoviska NSS je zistenie, že založenie a činnosť CKSS je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, čím nespĺňa jednu zo základných zákonných podmienok.

„Na základe rozsiahleho znaleckého dokazovania dospeli správne orgány k záveru, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštrukčných náboženských skupín a spoločenstvo je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti,“ konštatuje súd vo svojom rozhodnutí.

„V dotknutej náboženskej organizácii jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií, pričom tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú skrz celú činnosť, učenie a postoje spoločenstva,“ zdôvodňuje súd odmietnutie kasačnej sťažnosti podanej Prípravným orgánom pre registráciu CKSS.

Sklamanie KS Milosť

Rozhodnutie NSS prijalo ministerstvo kultúry so zadosťučinením. „Ministerstvo zaznamenalo viaceré výhrady obyvateľov k pôsobeniu CKSS. Všetky relevantné dôkazy zohľadnilo a vyhodnotilo priamo vo svojom rozhodnutí z roku 2018,“ uviedlo ministerstvo pre Svet kresťanstva.

„Tento registračný proces je týmto uzavretý. CKSS však môže podať novú žiadosť o registráciu v zmysle príslušnej legislatívy. Následne začneme nový registračný proces. V súčasnosti však žiaden ďalší registračný proces neprebieha,“ dodali z ministerstva.

Rozhodnutie NSS ocenil aj teológ Ondrášek, s argumentáciou súdu súhlasí aj religionistka Halasová. „Bezprecedentne rozsiahle znalecké dokazovanie – ku ktorému prispelo aj CKSS tým, že právnou cestou nekompromisne obhajovalo svoje záujmy – a kompetentný postup registračného orgánu, teda ministerstva kultúry, presvedčili Najvyšší správny súd a predtým Krajský súd v Bratislave, že zamietnutie registrácie bolo opodstatnené,“ konštatuje Ondrášek.

Naopak, sklamaní ostali predstavitelia CKSS. „Nerozumieme tomu, čo sa zmenilo, veď obidve predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu boli v náš prospech. Sme presvedčení, že činnosť našich spoločenstiev je v súlade s Ústavou SR, ktorá nám garantuje náboženskú slobodu. Naša registrácia by vyriešila bezprávny stav, v ktorom sú mnohé spoločenstvá – nielen tie naše – nútené fungovať ako občianske združenia, ktoré majú zákonom zakázané vykonávať činnosť prislúchajúcu cirkvám a náboženským spoločnostiam,“ reagoval pre Svet kresťanstva člen Prípravného orgánu pre registráciu CKSS Daniel Šobr, ktorý pôsobí ako pastor KS Milosť v Brezne.

Napriek terajšiemu neúspechu sa chcú o registráciu uchádzať opätovne. „V súčasnosti prebiehajú právne konzultácie o našom ďalšom postupe. Naša registrácia je potrebné riešenie, ktoré môže napraviť súčasný právny stav, ktorý tisícom ľudí bráni praktizovať svoju vieru v rámci štátom uznanej cirkvi,“ informoval Šobr, ktorý sa v minulosti uchádzal o zvolenie do europarlamentu na kandidátke Kresťanskej únie. V dôsledku tlakov, ktoré opísal aj v blogu na Postoji, sa však napokon rozhodol z volieb odstúpiť.

Pastor KS Milosť v Brezne Daniel Šobr. Zdroj: milost.sk

A čo vraví na obe hlavné výhrady ministerstva kultúry, s ktorými sa stotožnil aj NSS?

„Prvá výhrada, že členstvo v našej cirkvi nespĺňa znaky organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry, sa jednoducho nezakladá na pravde. Naša cirkev sa síce skladá z pomerne autonómnych miestnych zborov, no máme jasne danú štruktúru zborov a misijných skupín a funguje tiež kolégium pastorov, ktoré sa pravidelne takmer na mesačnej báze stretáva,“ tvrdí Šobr.

Ešte neprijateľnejšou je preňho výhrada, že pôsobenie CKSS je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.

„Veď podstatou evanjelia a kresťanského učenia je práve milosrdenstvo, súcit a láska k ľuďom. Obvinenie, že sme neznášanliví k ostatným cirkvám, sa tiež nezakladá na pravde. Naše výhrady voči učeniu a praxi iných cirkví nijako neprekračujú mieru bežnú v iných cirkvách, veď každá cirkev svoju samostatnú identitu zdôvodňuje výhradami voči iným denomináciám. Platí to od prvej schizmy medzi západným a východným kresťanstvom a pokračuje to dejinami reformácie a rôznych prebudeneckých hnutí,“ myslí si Šobr.

Kritika však podľa neho neznamená neúctu. „Jednotlivé zbory Kresťanských spoločenstiev spolupracujú s rôznymi cirkvami u nás aj v zahraničí. Dobré a korektné vzťahy medzi zbormi rôznych cirkví a Kresťanskými spoločenstvami sú napríklad v Banskej Bystrici, kde pravidelne usporadúvame spoločné veľkonočné bohoslužby,“ hodnotí pastor Šobr.

V čo veria a ako to praktizujú

Vráťme sa však ešte k posudkom Ľubomíra Martina Ondráška a Františka Fojtíka, ktoré – aj keď sa vo svojich záveroch v mnohom rozchádzajú – podrobne opisujú teológiu a prax CKSS vrátane jej problematických aspektov. Stačí si pri tom spomenúť na vyššie uvedené myšlienky z nedeľnej bohoslužby vedenej Jaroslavom Křížom.

Rozdielne pohľady sú zjavné už v prvých bodoch posudkov, kde si autori všímajú postoj CKSS k občianskej spoločnosti, iným cirkvám a osobám bez vyznania.

Kým Ondrášek píše o militantnej ekleziológii, radikálnom exkluzivizme, delení na „my“ a „oni“, silnom pocite nadradenosti či prekračovaní etických hraníc, Fojtík konštatuje presný opak – vzťah CKSS k spoločnosti je normálny, extrémne postoje sú jej cudzie, k nezdravému deleniu na „my“ a „oni“ nedochádza a voči iným náboženstvám nie je neznášanlivá.

„Osoby bez vyznania sú vnímané ako odsúdené na večné zatratenie, a preto sú objektom ich intenzívneho až agresívneho evanjelizačného úsilia. Tí, ktorí výzvu na spasenie prijmú, sú nabádaní pripojiť sa k jednému z miestnych zborov CKSS,“ hodnotí Ondrášek.

„Osoby bez vyznania, presnejšie povedané bez kresťanského vyznania a ešte lepšie povedané ľudia, ktorí nie sú znovuzrodení (obrátení), sú predmetom evanjelizačných aktivít. V postoji veriacich CKSS k osobám bez vyznania, resp. neobráteným, nenájdeme žiadne náznaky nadradenosti, oddeľovania sa, izolácie alebo kategorizácie. Veriaci zachovávajú svoje existujúce sociálne väzby, v rámci ktorých úplne normálne fungujú v rámci existujúceho spoločenského zriadenia,“ oponuje Fojtík.

Kto sa rozhodne pre KS Milosť, musí byť nanovo pokrstený ponorením.

V čom sa Ondrášek s Fojtíkom výnimočne zhodnú, je postoj CKSS k uzdravovaniu pomocou viery a modlitby.

„Uzdravovanie skrze modlitbu a vieru či presnejšie povedané modlitba za uzdravenie je integrálnou súčasťou praktickej zbožnosti veriacich CKSS,“ konštatuje Fojtík a pokračuje: „CKSS vyznáva, že ak má platiť, že Boh je dnes rovnaký ako v dobách prvotnej cirkvi, uzdravovanie skrze modlitbu viery musí byť realitou. Pôvodcom choroby je hriech. Základnou Božou vlastnosťou je, že je dobrý, a jeho vôľou je, aby každý človek bol zachránený od zatratenia (aby každý človek bol spasený), ale tiež ruka v ruke s týmto aby bol každý človek uzdravený zo svojich telesných chorôb. Súčasťou vykupiteľského diela Ježiša Nazaretského na kríži je tiež oslobodenie od telesných chorôb. Na uzdravenie má preto kresťan nárok.“

Ondrášek, ktorý tiež v učení CKSS rozpoznáva „mimoriadne silný dôraz na uzdravenie, ktoré je skrze Kristovo vykupiteľské dielo zasľúbené a prítomné každému veriacemu“, však zároveň poukazuje – a tu sa už s Fojtíkom rozchádza – na „určité podceňovanie úlohy lekárov a relativizovanie zdravotnej starostlivosti v procese uzdravovania“.    

Glosolália a ďalšie mimoriadne prejavy

Ďalším bodom, na ktorý sa upriamuje pozornosť v súvislosti s pôsobením CKSS, je zmena správania sa a vzťahu k najbližšej rodine.

Fojtík vo svojom posudku poukazuje na podporu tradičnej rodiny, pričom pripúšťa, že dôsledkom konverzie môžu byť aj „konfrontačné interakcie“. Zároveň však dodáva, že vzhľadom na závažnosť udalosti, akou je osobná konverzia, je to prirodzené. „V každom prípade autority CKSS vedú veriacich k nekonfrontačnému spolužitiu so svojím okolím,“ prízvukuje Fojtík.

Pozitívny vplyv členstva v CKSS pripúšťa aj Ondrášek: „O pozitívnom vplyve svedčia osobné svedectvá členov CKSS, ktorí poukazujú na zásadné kladné zmeny v ich osobnom, partnerskom a rodinnom živote. Prameňom týchto zmien je konverzná skúsenosť a za ich pôvodcu je označovaný Boh. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že k takýmto pozitívnym zmenám v rodinách môže dôjsť najmä vtedy, ak sa obaja manželskí partneri alebo rodinní príslušníci pripoja k CKSS a neexistuje výrazná disparita v stupni ich zaviazanosti voči ambicióznym cieľom a vysokým nárokom duchovných vodcov tohto spoločenstva.“

V opačnom prípade vedie príslušnosť k CKSS k narušeniu rodinných väzieb na viacerých úrovniach. „A to obzvlášť v prípadoch, keď stúpenec CKSS nekriticky prijme neúmerné nároky duchovného vodcu – prezentované a presadzované skrze vysoký stupeň riadenej motivácie (manipulačné správanie) –, radikálne uprednostňuje jeho požiadavky pred rodinou a/alebo elitársky a agresívne vystupuje voči svojim rodinným príslušníkom s cieľom ich prozelytácie,“ konštatuje Ondrášek.

Odborník zároveň upozorňuje, že oslobodenie od látkových závislostí vo viacerých zdokumentovaných prípadoch vystriedalo vytvorenie nelátkovej závislosti od spoločenstva a vedúcej osoby pastora, a to najmä prostredníctvom učenia o služobných daroch, potrebe napĺňania sa Duchom Svätým a oslobodzovania sa od démonov.

Popri bohoslužbách sa členovia KS Milosť stretajú aj na masovejších kresťanských konferenciách napr. v Športovej hale Štiavničky v Banskej Bystrici. Zdroj: milost.sk

Osobitnou témou sú mimoriadne prejavy prítomnosti Ducha Svätého, ako sú plač, smiech, tanec, odpadávanie či hovorenie v neznámych jazykoch (glosolália), ktoré možno pozorovať napríklad aj v katolíckom charizmatickom hnutí.  

„Existuje dôvodné podozrenie, že predstavitelia CKSS používajú okrem všeobecne rozpoznateľných psychomanipulatívnych techník aj hypnotické postupy, prostredníctvom ktorých je možné priviesť psychicky labilnejších veriacich do zmeneného stavu vedomia a indukovať tranz,“ konštatuje Ondrášek, podľa ktorého používanie takýchto postupov laikmi môže mať negatívne až nebezpečné následky na ľudské zdravie.

Znalec Fojtík sa, naopak, k tejto téme vyjadruje len stručne, a to s tým, že je mimo jeho kompetencie, ako aj jeho časových a kapacitných možností. Zároveň deklaruje, že po konzultáciách s odborníkom z odboru psychológie má pripravené riešenia, ako na túto otázku odpovedať.

Čím viac dáš, tým viac dostaneš

V súvislosti s CKSS sa veľa hovorí aj o povinnosti odovzdávania tzv. desiatkov, teda desatiny hrubého finančného príjmu jednotlivca alebo rodiny, pre Boha, resp. pre cirkev, vďaka čomu je CKSS ekonomicky sebestačná. Odovzdávanie desiatkov je dopĺňané ďalšími pravidelnými i špeciálnymi zbierkami.

„Podľa učenia CKSS by všetky oblasti života veriaceho mali byť odovzdané Bohu, vrátane oblasti finančnej. (...) Dávanie alebo nedávanie desiatkov či dávanie všeobecne (štedrosť) je totiž podľa vyučovania CKSS späté s požehnaním alebo nepožehnaním. (...) Učenie CKSS vníma spasenie a vykupiteľské dielo Ježiša z Nazareta nielen v oblasti duchovnej, ale aj duševnej a telesnej (hmotnej). Aj uzdravenie a materiálne zaopatrenie je súčasťou vykupiteľského diela. Veriaci CKSS majú dostatočnú ,vnútornú‘ motiváciu k tomu, aby dávali dary cirkvi,“ konštatuje Fojtík, podľa ktorého nemožno túto prax označovať za ekonomické zneužívanie veriacich.   

Naopak, Ondrášek je presvedčený, že „spôsob prezentácie a aplikácie učení o dávaní sa vyznačuje prvkami riadenej motivácie a psychického nátlaku. Očakávanú výšku príspevkov nemožno považovať za primeranú, zvlášť ak sú k nej povzbudzované aj osoby vo finančnej núdzi s prísľubom, že dávanie do zbierky prinesie vyriešenie ich ekonomických problémov“.

Podľa Ondráška pochybnosti vyvoláva aj transparentnosť nakladania s vyzbieranými finančnými prostriedkami zo strany pastorov. S tým, že hlavné a posledné slovo v ekonomických záležitostiach má pastor, súhlasí aj Fojtík, zároveň však konštatuje, že istý druh kontroly je v zboroch prítomný prostredníctvom ekonóma, staršovstva či najbližších spolupracovníkov.

Rozhodujúce slovo nemá pastor len v ekonomických otázkach a pri riadení zboru (o autoritatívnom modeli píše aj Fojtík), ale aj pri duchovnom vedení jednotlivcov.

„Vodcovská autorita vedúcich predstaviteľov CKSS je získavaná, budovaná a udržiavaná primárne prostredníctvom problematického učenia o tzv. služobných daroch, zjavení a pomazaní (moci). Porozumenie a prijatie tohto učenia zo strany veriaceho vedie k absolútnej akceptácii autority duchovného vodcu, ktorý začne byť vnímaný ako ,Boží služobník‘ a ktorého interpretácie Biblie reprezentujú pre veriacich rýdze ,Božie slovo‘ a ako také vyžadujú bezvýhradnú poslušnosť,“ konštatuje Ondrášek.

No kým podľa neho je v prípade možné hovoriť o duchovnom zneužívaní, Fojtík tvrdí, že „v oblasti bežného života jednotlivca alebo rodiny prevažuje pri praktickom pôsobení CKSS slobodné rozhodovanie veriacich“.

Na podujatiach KS Milosť prednášal aj Branislav Škripek, Grigorij Mesežnikov či Ivo Samson. Zdroj: milost.sk

Nad čím treba ďalej uvažovať

Je nepochybné, že mediálny cirkus okolo Márie Bartalos a jej „cirkvi“ po niekoľkých dňoch ustane a pozornosť sa presunie inam. Agilné KS Milosť, ako aj ďalšie neocharizmatické spoločenstvá tu však ostanú aj naďalej.

A to je podľa Terezy Halasovej výzva najmä pre religionistov a teológov, aby sa začali systematicky venovať pentekostálnemu hnutiu a jeho lokálnym súčastiam.

„Je zarážajúce, ako je štúdium duchovného prúdu, ku ktorému sa hlási približne desatina svetovej populácie, na našich akademických pracoviskách v súčasnosti ignorované,“ konštatuje česká religionistka a vymenúva hneď niekoľko oblastí, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť.

„Potrebná je dôkladnejšia biblická exegéza a teologická reflexia tém, ktoré nachádzame vo Svätom písme, no s ktorými sa mnohí v zjednodušenej a väčšinou nesprávne interpretovanej a aplikovanej podobe, no v o to atraktívnejšom šate stretajú až napríklad v prostredí KS Milosť. Či už je to učenie o Duchu Svätom, teda pneumológia, alebo problematika odovzdávania desiatkov, ktorú nachádzame napríklad v biblickej knihe proroka Malachiáša,“ uvažuje Halasová.

Ateisti, fujaristi aj esséni. Cirkvou na Slovensku chcel byť už kadekto

Imrich Gazda

Prečo niektoré cirkvi podporuje štát, kým iné živoria na okraji spoločnosti? Prečo u nás oficiálne nepôsobia veľké svetové náboženstvá, kým komunity s niekoľkými členmi áno? Pozreli sme sa na podmienky pôsobenia cirkví na Slovensku.

Teologické rozpracovanie týchto a ďalších tém by mohlo pomôcť aj pri dialógu s členmi týchto spoločenstiev, pretože ich zosmiešňovanie či odmietanie vedie len k ďalšiemu prehlbovaniu izolácie, rozpadu sociálnych väzieb a možnej radikalizácii.

„Aj keď rozumiem, že v praktickej rovine viesť dialóg s novoobrátencami, ktorí sú plní eufórie z niečoho nového a majú potrebu o tom presviedčať každého navôkol, je veľmi zložité. A ešte ťažšie je viesť ho s pastormi, ktorí teologickým vzdelaním priamo pohŕdajú, no zároveň majú ohromné sebavedomie, pretože sa cítia byť priamymi sprostredkovateľmi Božej vôle,“ priznáva česká religionistka.

No príťažlivosť týchto skupín je zároveň výzvou aj pre tradičné cirkvi, aby si spytovali svedomie, prečo mnohí ľudia nevedia nájsť atmosféru prijatia, pochopenia a radostného prežívania viery v ich prostredí, a tak sa vyberajú hľadať ju inam.