Najmä starším čitateľom môže názov vášho úradu evokovať neslávne známy cirkevný odbor, ktorý počas komunistického režimu vykonával dohľad nad cirkvami a zasahoval do ich vnútorného fungovania. Ako je to dnes?

Situácia pred novembrom 1989 a v súčasnosti je neporovnateľná. Na Slovensku máme plnú náboženskú slobodu, cirkvi a náboženské spoločnosti majú svoju vnútornú autonómiu, nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, takže naše oddelenie nemá dôvod a ani oprávnenie vstupovať do ich života. S cirkvami a náboženskými spoločnosťami komunikujeme na partnerskej báze.

Aký je vlastne dôvod vašej existencie a náplň práce?

Ministerstvo kultúry cez svoje cirkevné oddelenie riadi a koordinuje tvorbu štátnej politiky v oblasti vzťahov štátu a cirkví a výkon štátnej správy v tejto oblasti. Konkrétne sa napríklad podieľame na tvorbe a pripomienkovaní legislatívy, registrácii a evidencii cirkevných právnických osôb, rozdeľovaní finančného príspevku a podobne.

Od minulého roku máme funkčný systém elektronického registra, ktorý zahŕňa takmer tritisíc cirkevných právnických osôb, ako sú farnosti, cirkevné zbory či rehole. Zápisy do registra a vydávanie potvrdení o evidencii prebiehajú na dennej báze, takže administrovanie týchto údajov tvorí značnú časť našej agendy.

Okrem tejto úradníckej práce sa podieľame na príprave rôznych odborných stanovísk a analýz, organizujeme odborné podujatia a semináre, komunikujeme so zástupcami cirkví a náboženských spoločností. Vzhľadom na to, že naše oddelenie má len štyroch zamestnancov, je tej práce naozaj dosť.

Spomenuli ste rozdeľovanie finančného príspevku pre cirkvi a náboženské spoločnosti. V časti slovenskej verejnosti však prevláda predstava, že štát financuje celý chod cirkví, čo neraz zneužívajú tí, ktorí volajú po finančnej odluke cirkvi od štátu. Ako je to teda s financovaním cirkví?

Štát určite nefinancuje chod cirkví a náboženských spoločností, ale len prispieva na platy duchovných a fungovanie cirkevných ústredí, napríklad biskupských úradov. Nárok na tento príspevok má všetkých 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností, využíva ho však len 14 z nich.

Aj keď štátny príspevok cirkvám sa niektorým nepozdáva, je potrebné si uvedomiť, že tento model finančnej podpory funguje na našom území od 19. storočia a podobne je nastavený aj v ďalších európskych krajinách. Rešpektuje to aj Európska komisia, ktorá v tejto oblasti netlačí na harmonizáciu.

Pred dvoma rokmi slovenský parlament prijal nový zákon o financovaní cirkví, ktorý nahradil 70 rokov starú legislatívu. Do platnosti vstúpil 1. januára 2020. Aká je s ním zatiaľ skúsenosť?

Keďže na príprave zákona sa pracovalo niekoľko rokov a podieľali sa na ňom aj zástupcovia samotných cirkví, bol na ňom politický aj spoločenský konsenzus. Aj keď samotným cirkvám dal väčšiu slobodu v tom, akým spôsobom naložia so štátnym príspevkom, prax zostala de facto nezmenená a drvivá väčšina týchto peňazí ide na platy duchovných a chod cirkevných ústredí. Priemerný plat duchovného je pritom len okolo 600 eur, čo je v podstate minimálna mzda. Pritom ide prevažne o vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Cirkvi zrejme budú musieť pristúpiť k optimalizácii, napríklad spájaním farností či cirkevných zborov do väčších celkov, ktoré by dokázali spolufinancovať platy svojich kňazov. Zdieľať

Vyžiť z toho musí byť obzvlášť náročné pre duchovných, ktorí majú svoje rodiny. O to skôr, keď sú v kňazskej službe obaja manželia, napríklad v evanjelickej cirkvi.

Áno, aj preto cirkvi neraz doplácajú ich plat zo svojich vlastných prostriedkov. Časom zrejme budú musieť pristúpiť k optimalizácii, napríklad spájaním farností či cirkevných zborov do väčších celkov, ktoré by dokázali spolufinancovať platy svojich kňazov.

Najhoršie sú však na tom rehoľné sestry, ktoré, ak nemajú nejaké civilné zamestnanie, ostávajú úplne bez príjmu, čo sa im potom premieta aj do výšky dôchodku. Nezabudlo sa na ne pri príprave nového zákona?

Pravdou je, že pri tvorbe zákona nebola zo strany cirkví táto vec pripomienkovaná.

Akým spôsobom štát kontroluje zákonnosť a transparentnosť nakladania so svojím finančným príspevkom?

Zákon stanovuje, že cirkvi nám raz ročne musia zasielať správu o hospodárení, všetky sú zverejnené aj na našom webe. Takisto realizujeme následné finančné kontroly vybraných subjektov, pričom kontrolu môže iniciovať aj Najvyšší kontrolný úrad.

Spomenuli ste, že na Slovensku pôsobí 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Čo to znamená, že sú registrované?

Po páde komunistického režimu bol v roku 1991 prijatý zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý uznal za registrované 14 cirkví, ktoré v tom čase v krajine vyvíjali svoju činnosť.

K nim v nasledujúcich rokoch pribudli štyri ďalšie, ktoré splnili zákonom stanovené registračné podmienky – Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v roku 1993, Novoapoštolská cirkev (2001), Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, teda mormóni, (2006) a Bahájske spoločenstvo (2007). 

Aké sú tie registračné podmienky?

Dajú sa rozdeliť na kvalitatívne a kvantitatívne. Žiadateľ o registráciu musí predložiť štatút, poriadok alebo stanovy zakladanej cirkvi, ako aj vyhlásenie, že cirkev bude rešpektovať štátnu legislatívu a bude tolerantná k veriacim iných cirkví a k osobám bez vyznania.

Väčší problém predstavuje kvantitatívna podmienka – deklarovanie 50-tisíc členov, ktorí v čestnom vyhlásení uvedú, že sú členmi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, poznajú jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im z členstva vyplývajú.

V minulosti musel žiadateľ o registráciu deklarovať 20-tisíc podporovateľov, v roku 2007 bola táto klauzula sprísnená na 20-tisíc členov a v roku 2016 až na spomenutých 50-tisíc členov. Pritom ani hranicu 20-tisíc členov nedokázal nikto prekročiť. V reakcii na to verejný teológ Ľubomír Martin Ondrášek pre Svet kresťanstva pred časom konštatoval, že „Slovensko má pravdepodobne najprísnejší registračný zákon spomedzi krajín EÚ a možno aj najprísnejší spomedzi 57 účastníckych krajín OBSE“. Súhlasíte s jeho názorom?

Áno, pravidlá sú nastavené veľmi prísne, možnosť registrácie novej cirkvi je naozaj len v teoretickej rovine. Občas sme za to zo zahraničia aj kritizovaní. Je však potrebné zároveň si uvedomiť, že práva, ktoré cirkvám po úspešnej registrácii prináležia, sú v porovnaní s inými krajinami oveľa rozsiahlejšie.

Pravidlá sú nastavené veľmi prísne, možnosť registrácie novej cirkvi je naozaj len v teoretickej rovine. Je však potrebné zároveň si uvedomiť, že práva, ktoré cirkvám po úspešnej registrácii prináležia, sú v porovnaní s inými krajinami oveľa rozsiahlejšie. Zdieľať

O aké práva ide?

Finančný príspevok, o ktorom sme sa už rozprávali, zriaďovanie cirkevných škôl s poskytovaním štátnej dotácie, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, zriaďovanie zdravotníckych a sociálnych zariadení, duchovenská služba v ozbrojených silách a zboroch, výhody týkajúce sa pracovného práva duchovných, čiastočné zvýhodnenie v oblasti daní, fakultatívna asignácia, prístup do verejnoprávnych médií a tak ďalej.

Nezanedbateľným je tiež psychologický rozmer – registrácia sa často chápe ako spoločenská akceptácia, pomyselná „pečať“ štátu, ktorá potvrdzuje dôveryhodnosť cirkvi.

V posledných rokoch sa o registráciu uchádzali len dva subjekty, oba neúspešne. Jedným je Spoločenstvo viery, ktorého registráciu ste odmietli v roku 2011. Druhý príklad je omnoho komplikovanejší: Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska požiadala o registráciu už trikrát – a vždy neúspešne. Môžete to vysvetliť?

Ide o zložitý prípad, ktorý stále nie je uzavretý. Registráciu cirkvi sme odmietli v roku 2007, 2011 aj 2018. V prvých dvoch prípadoch sa cirkev obrátila na Najvyšší súd, ktorý zrušil rozhodnutie ministerstva a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože odmietavé stanovisko podľa neho nebolo z našej strany dostatočne preukázané. Súd teda neposudzoval vecnú stránku prípadu, či má alebo nemá byť cirkev registrovaná, ale len formálne náležitosti.

V treťom prípade sa po ďalšom našom odmietavom stanovisku Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska obrátila na Krajský súd v Bratislave, ktorý v roku 2020 žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia zamietol. V súčasnosti je prípad na Najvyššom súde a čaká sa na vytýčenie pojednávania.

Dá sa v skratke vysvetliť, prečo túto cirkev odmietate zaregistrovať?

Z dvoch základných dôvodov. Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska nespĺňa kritériá cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ako ich definuje slovenská legislatíva. Druhým dôvodom je, že tento žiadateľ o registráciu vykazuje vysokú mieru neznášanlivosti voči ostatným cirkvám, čo potvrdilo viacero znaleckých posudkov.

V súčasnosti je niekto ďalší, kto sa usiluje o registráciu?

Znenie čestného vyhlásenia s nami konzultovali Svedkovia Liehovovi, ktorí sa pustili do zberu podpisov. O prípadných ďalších subjektoch nemám žiadnu vedomosť.

Keď sme sa o týchto témach pred niekoľkými rokmi rozprávali s vaším predchodcom Jánom Juranom, dlhoročným riaditeľom cirkevného oddelenia, priznal, že náboženské subjekty, ktoré nemajú záujem o registráciu, respektíve sú si vedomé, že stanovené podmienky by nesplnili, fungujú pod hlavičkami najrôznejších občianskych združení. Viete aspoň približne povedať, o aké počty ide?

V evidencii občianskych združení, ktorú vedie ministerstvo vnútra, možno nájsť desiatky subjektov, pri ktorých je zjavné, že vykonávajú náboženské aktivity. Presne spočítať ich však nemožno, keďže mnohé sa skrývajú pod názvami, z ktorých sa nedá vyčítať ich náboženské zameranie.

Vieme však, že mapa neregistrovanej náboženskej scény zahŕňa svetové náboženstvá, ako sú islam, budhizmus či hinduizmus, rôzne východné náboženstvá, novopohanské skupiny či v poslednom období stále populárnejší trend takzvanej prírodnej duchovnosti spojený s ochranou životného prostredia. 

Dá sa povedať, koľkých majú prívržencov?

Jediným presným číslom, s ktorým vieme pracovať, sú výsledky sčítania obyvateľstva. V roku 2011 sa k neregistrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam prihlásilo vyše 23-tisíc ľudí. Podľa našich informácií bude ich počet po aktuálnom sčítaní výrazne vyšší.

Asi sa zhodneme v tom, že model, keď sa mnohé náboženské subjekty skrývajú za rôzne občianske združenia, nie je optimálny.

Určite nie je, táto dvojkoľajnosť ma vôbec neteší. Zároveň však treba zdôrazniť, že náboženská sloboda je na Slovensku plne garantovaná bez ohľadu na to, či sa človek hlási k registrovaným alebo neregistrovaným náboženským subjektom.

Mapa neregistrovanej náboženskej scény na Slovensku zahŕňa svetové náboženstvá, ako sú islam, budhizmus či hinduizmus, rôzne východné náboženstvá, novopohanské skupiny či v poslednom období stále populárnejší trend takzvanej prírodnej duchovnosti. Zdieľať

Ono to však v realite tak celkom nie je. Sám ste povedali, že registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú výrazne viac práv ako tie neregistrované, takže existencia dvoch kategórií je nepopierateľná. Nehovoriac o tom, že kým napríklad takí moslimovia, ktorých je na Slovensku niekoľko tisíc, môžu o registrácii iba snívať, tak Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní či Novoapoštolská cirkev, ktoré majú len niekoľko desiatok či stoviek členov, sú vďaka pôvodne benevolentnejšej legislatíve „za vodou“ a môžu požívať výhody plynúce z registrácie.

Možným riešením by bola dvojstupňová registrácia, akú majú napríklad v susednom Rakúsku či Česku. Prvostupňová registrácia by mala nastavené nižšie kritériá, napríklad 300 členov, a priniesla by isté výhody, druhostupňová by mala náročnejšie kritériá, ale zároveň aj väčšie výhody. Do druhej kategórie by sa automaticky zaradili aj všetky súčasné registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.

Rizikom však je, že niektoré subjekty by nevedeli splniť ani tie minimálne kritériá, takže by sa naďalej museli kryť rôznymi občianskymi združeniami, z dvoch kategórií by sme tu zrazu mali tri a celý systém by sa ešte viac zneprehľadnil. Určite je to na dlhú odbornú diskusiu, pričom otázne je, či by sa následne našla politická vôľa k nejakým zmenám.

Rozprávame sa o registrácii cirkví, ale je možné im registráciu aj zrušiť?

Zákon to umožňuje, ale bol by to komplikovaný proces, ktorý si dosť dobre ani neviem predstaviť. K čomusi takému zatiaľ u nás nedošlo.

Môžu sa na cirkevné oddelenia so svojimi podnetmi obracať aj bežní ľudia?

Áno, poradenstvu a osvete sa venujeme dlhodobo. Ak nevieme poradiť priamo my, vieme ľudí nakontaktovať na rôznych odborníkov. Najmä v čase pandémie výrazne stúpol počet žiadostí o rôzne konzultácie. Ozývajú sa hlavne rodinní príslušníci, ktorí majú problém s náboženskými prejavmi blízkej osoby a vyhodnocujú ich ako fanatizmus. Najmä v partnerských vzťahoch, ktoré dlhodobo čelia rôznym problémom, to zvykne akcelerovať manželskú krízu. Ale prichádzajú nám napríklad aj sťažnosti na hlasné zvonenie kostolných zvonov. (Úsmev.)

A čo problémy so satanistami?

V poslednom čase sa stále častejšie na nás obracajú ľudia, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu. Ide o rôznorodé skupiny a mnohé z nich spájajú svoje presvedčenie s pravicovým extrémizmom. Na východnom Slovensku majú napríklad úzke kontakty na ukrajinské a ruské komunity. Keďže priebežne sme v kontakte s bezpečnostnými zložkami, prípadné problémy v tejto oblasti by určite neostali nepovšimnuté.

Cirkvi a náboženské spoločnosti s napätím očakávajú výsledky sčítania obyvateľstva, ktoré môžu mať pre ne reputačné i finančné dôsledky. Objavili sa už aj rôzne zákulisné informácie, že prepad v počte veriacich by mal byť výrazný. Zachytili ste tieto hlasy?

Áno, zachytil, ale osobne nepočítam so zásadným poklesom v tejto oblasti. Myslím si, že napriek postupujúcim sekularizačným trendom a rôznym problémom či kauzám majú Slováci ešte stále silnú potrebu niekam z náboženského hľadiska patriť. Ako to skutočne dopadlo, by sme sa mali dozvedieť už v decembri.