Slovo kňaza O dvoch štvorcových metroch bezhraničnej moci

Niektoré slovné spojenia znejú tak kvetnato a používajú sa tak notoricky, až existuje riziko, že sa človek nad nimi už ani nezamyslí.

Pri úryvku evanjelia na dnes sa v hlave veľmi pravdepodobne vynorí slovné spojenie „vyvolenie dvanástich apoštolov“. Mám ľahkú obavu, že na tento zvrat doľahne spomenutý osud ošumelých fráz a pri slovách „vyvolenie“, „apoštoli“ sa človeku stereotypne vybaví statická skupina mužov so svätožiarami nad hlavami, so zbožnými výrazmi na tvárach a s kľúčmi, knihami a podobnými artefaktmi v rukách.

A práve k tomuto som sa chcel dostať: fádny idealizmus je, myslím, to posledné, čo si treba s apoštolmi spájať. Veď si len vezmime, čo za chásku vlastne Dvanásti boli.

Natanael iba stredne úspešne zvládal svoje predsudky – pýtať sa, či vôbec môže byť čosi dobré z Nazareta, to by som za maximum otvorenosti neoznačil. Ján so svojím súrodencom podľa všetkého prezývku „synovia hromu“ nedostali pre záľubu v pozorovaní búrok, ale skôr pre svoju povahu – nerobili si priveľké problémy s tým, že by oheň z neba zrovnal so zemou obec, kde Ježiša neprijali.

Šimon Zelóta mal úplne inú predstavu, čo by sa malo urobiť s rímskou okupáciou, ako Matúš, ktorý pre okupantov vyberal dane. A naozaj ma zaujíma, či je pre hlbšie pochopenie Jánovho evanjelia nevyhnutná informácia o tom, že Judáš bol zlodej – zdá sa mi, že poznámka o tom, že Judáš si zo spoločných financií poťahoval peniaze, vypovedá nielen o miere spoľahlivosti Judáša, ale aj o miere disktrétnosti autora evanjelia.

Všelijakých podobných postrehov by sme v texte Písma našli ešte viac. Apoštoli, to nebola žiadna rovnomerná prezbožná skupina, to boli ľudia navzájom veľmi rozdielni a nie vo všetkom ideálni.

Niekto by možno poznamenal, že som voči apoštolom neúctivý, keď takto pertraktujem ich nedostatky. Pevne dúfam, že to tak nie je, lebo sa len snažím byť úctivý voči Bohu. Myslím si, že pozerať sa na realitu na takú, aká je, umožní vysloviť mu primeranejšie uznanie: on môže vytvoriť niečo dobré nielen z ničoho ako pri stvorení, on môže vytvoriť niečo dobré aj z niečoho, čo už je a čo nie je nutne neskonale úžasné.

Bohu vďaka. Teda ani moja nedokonalosť nezväzuje ruky jeho všemohúcnosti.

Na úplnom konci Matúšovho evanjelia Ježiš apoštolov pošle k všetkým ľuďom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich.“ Teraz v tejto fáze však apoštoli ešte nemali ísť k Nežidom a k neortodoxným židovským veriacim. Pre takýto vývoj misie je v Matúšovom evanjeliu iný zaujímavý dôvod, to áno. Ale predsa len by táto evolúcia mohla byť potrebná aj preto, že nám ľuďom sa s troškou moci v rukách veľmi ľahko narába veľmi ťažko.

Apoštoli boli na začiatku možno ešte v priveľkom pokušení zamieriť si to priamo k pohanom a synkretickým Samaritánom a tam urobiť riadny rozruch a ukázať, čo je to pravá viera. S efektmi ako uzdravovanie chorých, kriesenie mŕtvych, očisťovanie malomocných a vyháňanie démonov by haló bolo zaručené.

Dvanásti sa však z Kristových postojov potrebovali ešte všeličomu naučiť, aby mali taký pohľad ako on, aby videli, čo vidí on. Aby aj pre nich moc v rukách bola čírym prostriedkom, ako pozdvihnúť tých, ktorí sú zničení a na dlažbe, a aby pri pohľade na človeka videli človeka a nie príležitosť uplatniť moc s pridruženými motívmi. Možno bolo ľahšie naučiť sa takémuto postoju pri prácnej službe súkmeňovcom.

„Možno sú v poli mojej pôsobnosti iba dva štvorcové metre, ale nemám právo urobiť zo seba vševládneho despotu ani na nich.“Zdieľať

Pri neopatrnom používaní autority sa z možnosti konať veľa dobrého stane potenciálna hrozba. Ktovie, možno je vývoj v tom, kam Kristus posielal apoštolov, lekciou aj pre nás.

Možno je dobré zastaviť sa a skontrolovať, nakoľko moje postoje korešpondujú s tými Kristovými, či tvárou v tvár ľudskej bytosti vidím človeka alebo príležitosť uplatniť moc. Možno nedisponujem ktovieakou mocou, možno sú v poli mojej pôsobnosti iba dva štvorcové metre, ale nemám právo urobiť zo seba vševládneho despotu ani na nich.

Zneužitie moci a zvlášť tej duchovnej sa týka druhého Božieho prikázania. Druhého, ktorému predchádza už len jedno, no pri opätovnom zameriavaní pozornosti inam sa poväčšine naša vnímavosť v tejto oblasti dostatočne nerozvinula a videnie reality sa zdeformovalo príliš a príliš nebadane.

Ak je uplatňovanie autority pokrivené, ovocím nebude vytrvalá služba sklesnutým. Bude ním zvrátená nadradenosť vo všetkých nechutných formách zneužitia moci, hoci len na tých dvoch štvorcových metroch, a v oblasti viery sa obmedzí akurát tak na výpady voči tomu, čo vidí ako nevieru a nepravovernosť.

Lakmusovým papierikom toho, s akým postojom v srdci nakladám s mocou v rukách, môže byť teda to, či moje ohlasovanie Krista prebúdza nádej a podporuje rast už u mojich najbližších. Ak také niečo nepozorujem, možno stojí za to na chvíľočku sa zastaviť a zvážiť všetky možnosti, či sa nepotrebujem ešte viac naučiť Kristovým postojom.

Aby sa moje ohlasovanie evanjelia skľúčeným podobalo na šetrné zavlažovanie vyprahnutých rastliniek krhličkou a nie na devastovanie ich a ich okolia vysokotlakovým čističom.