Minizamyslenie Naučte ich všetko

Lukáš umiestnil záver Ježišovho pôsobenia neďaleko Jeruzalema (Lk 24, 50). Matúš do Galiley pohanov (Mt 4, 15). Teda tam, kde sa to všetko začalo. Začína sa nový príbeh, ktorý má ísť po stopách toho pôvodného. Ježišovho.

Jedenástim učeníkom Ježiš povedal: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 16 – 20)

Teológ a publicista Jan Jandourek zhŕňa dejiny kresťanskej Európy v niekoľkých vetách úvodu do svojej knihy Pohanokresťanské meditácie: „Sme pohanokresťania. Ešte včera nás kniežatá naháňali po širokých pláňach a strmých kopcoch Európy, aby sme boli donútení počúvať evanjelium. Nakoniec sme ochotne sklonili svoje šije a prijali krst.“

Vziať si tieto Ježišove slová k srdcu sa dá aj takto. A táto zvláštna „výuka“ trvala väčšinu času nášho letopočtu. Víťazila predstava, že vlastníme pravdu a všetkým ju potrebujeme, slušne povedané, odovzdať. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia však vyvrcholila skúsenosť toho, že všetci potrebujeme hľadať pravdu, nechať sa poučiť zo skúseností iných a pokrstiť krstom lásky.

Dnes už vieme, že nestačí iným predkladať dogmy, slová či naučiť ich Otče náš. Môžeme sa učiť jedni od druhých. Zbierať skúsenosti a nechať sa viesť príkladom. „Ľudí je potrebné naučiť jediné (...), aby sa nevzdávali,“ píše teológ Nico ter Linden. A to sa dá jedine tým, že sa nikdy nevzdáme my sami. (Jozef Husovský)