Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

František vybral svojho „Ratzingera“

Budúci kardinál Fernández sa môže stať testamentom Bergogliovho pontifikátu

V povýšení Víctora Manuela Fernándeza vidia vatikanisti snahu pápeža Františka zabezpečiť „prežitie“ svojej vízie o cirkvi.

Budúci kardinál Fernández sa môže stať testamentom Bergogliovho pontifikátu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V povýšení Víctora Manuela Fernándeza vidia vatikanisti snahu pápeža Františka zabezpečiť „prežitie“ svojej vízie o cirkvi.

Vo Vatikáne odštartovali leto vo veľkom štýle. Najprv v sobotu 1. júla pápež František vymenoval nového prefekta Dikastéria pre náuku viery, svojho dlhoročného spolupracovníka, argentínskeho teológa Víctora Manuela Fernándeza.

O týždeň nato ohlásil pontifex menovanie nových kardinálov, a podľa očakávaní, bol medzi nimi aj Fernández.

Keďže meno argentínskeho teológa u nás nebolo veľmi známe, mohlo by sa zdať, že ide o neznámeho človeka z opačnej strany planéty.

Nie je to však celkom tak. Arcibiskup Fernández bol síce v Argentíne – niekoľko rokov rektorom miestnej Katolíckej univerzity a od roku 2018 viedol diecézu La Plate –, takže síce nebol na očiach Európy, no jeho vplyv na pontifikát súčasného pápeža je za posledných desať rokov väčší, než sa môže zdať.

Fernándezovi sme sa už venovali vo veľkom profilovom článku. Je považovaný za spoluautora kľúčových Františkových diel, hneď jeho „programovej“ exhortácie Evangelii gaudium, ďalej encykliky Laudatio si' a tiež posynodálnej exhortácie Amoris laetitia.

A pritom si z neho niektorí uťahujú. Hoci má na svojom konte 350 položiek publikačnej činnosti, čo – mimochodom – Vatikán zdôraznil v oznámení o jeho menovaní za prefekta, vatikanista Sandro Magister nevidí medzi nimi žiadnu, ktorá by urobila „dieru do sveta“.

Naopak, ironicky pripomína, že prvá kniha teológa Fernándeza bola o bozkávaní. Vyšla v roku 1995 pod názvom Uzdrav ma svojimi perami. Umenie bozkávania.

Hneď po oznámení Vatikánu, že tento muž sa stane šéfom jedného z najsilnejších úradov v cirkvi, sa objavili obvinenia, že Fernández neriešil správne prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Pritom práve Dikastérium pre náuku viery má v agende túto oblasť.

Arcibiskup Fernández už na tieto výhrady reagoval, no popri tejto téme sa niektorí vatikanisti v posledné dni venovali aj hodnoteniu kroku, ktorý urobil František, keď Fernándeza výrazne povýšil. A veru, použili pri tom aj silné slová.

Čo hovoria vatikanisti

Podľa Andreu Gagliarducciho nebolo až takým prekvapením, že si František spomedzi možných kandidátov na post šéfa bývalého Svätého ofícia vybral práve Fernándeza.

Za skutočnú novinku považuje list pápeža Františka arcibiskupovi Fernándezovi, ktorý menovanie sprevádzal. Tlačové stredisko Svätej stolice ho zverejnilo v španielčine a bez akéhokoľvek prekladu.

„Kľúčový je list, pretože v ňom nachádzame všetky zámery pápeža Františka definovať zmenu kurzu cirkvi a uzavrieť cestu, na ktorej pred desiatimi rokmi vymenoval Fernándeza za arcibiskupa, keď bol ešte rektorom Katolíckej univerzity v Buenos Aires,“ napísal na svojom blogu Gagliarducci.

Pápež v tomto liste opisuje úlohu prefekta Dikastéria pre náuku viery a vyjadruje sa, že cirkev „oceňuje a podporuje charizmu teológov a ich úsilie v oblasti teologického výskumu“ (Evangelii gaudium, 133), pokiaľ sa „neuspokoja s teológiou od zeleného stola“ (tamže) s „chladnou a tvrdou logikou, ktorá sa snaží všetko kontrolovať“ (Gaudete et exsultate, 39).

Arcibiskupovi Fernándezovi tiež napísal, aby sa pri obrane viery vyhýbal používaniu „nemorálnych metód“, pričom však presne nedefinoval, čo za tieto metódy považuje.

Dikastérium tiež podľa pápeža v minulosti namiesto „podpory teologického poznania“ naháňalo možné „doktrinálne omyly“. „To, čo od vás očakávam, je určite niečo úplne iné,“ napísal František svojmu argentínskemu spolupracovníkovi.

Z listu nie je jasné, ktoré obdobie má František na mysli. Medzi poslednými prefektmi boli španielsky kardinál Luis Ladaria Ferrer a pred ním kardináli Gerhard Ludwig Müller, William Joseph Levada a Joseph Ratzinger.

Vatikanista Gagliarducci vidí vo vymenovaní Fernándeza na čelo dikastéria aj istý osobný revanš pápeža, ktorý ako arcibiskup Buenos Aires „bojoval za to, aby bol Fernández rektorom (Katolíckej univerzity Argentíny, pozn.) proti názoru Kongregácie pre katolícku výchovu, najmä vtedajšieho sekretára arcibiskupa Bruguésa“. Toho pápež František neskôr dosadil do pozície knihovníka Svätej rímskej cirkvi, a nikdy ho nevymenoval za kardinála.

K epizódke o rektorskom poste sa vrátil tieto dni iný vatikanista, Edward Pentin, zvyčajne kritický voči Františkovi.

Kontroverzia okolo postu rektora

Pentin minulý týždeň na National Catholic Register napísal, že mu kardinál Gerhard Müller potvrdil informáciu, že vatikánsky doktrinálny úrad mal v minulosti k dispozícii spis obsahujúci teologické pochybnosti o arcibiskupovi Fernándezovi.

Spis, ktorého existenciu podľa Pentina potvrdil aj druhý vysokopostavený cirkevný zdroj, pochádza z obdobia, keď kardinál Jorge Bergoglio z Buenos Aires v roku 2009 vymenoval vtedajšieho otca Fernándeza za rektora Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne.

Kardinál Müller, ktorý bol v rokoch 2012 až 2017 prefektom Dikastéria, predtým Kongregácie pre náuku viery, povedal, že spis vypracoval niekedy koncom roku 2000 arcibiskup Jean-Louis Bruguès, sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu. Stalo sa tak po tom, ako arcibiskup Jorge Bergoglio navrhol Fernándeza za rektora.

Išlo o to, že Kongregácia pre náuku viery sa rozhodovala, či udelí tzv. nihil obstat, teda cirkevné schválenie pre nomináciu nového rektora katolíckej univerzity. Kongregácia, ktorú vtedy viedol kardinál William Levada, vydanie nihil obstat odložila.

Fernández tak mohol zložiť rektorskú prísahu až v máji 2011, dva a pol roka po svojom neoficiálnom vymenovaní, a to kvôli pretrvávajúcim obavám uvedeným v spise, ktoré sa týkali niektorých jeho teologických názorov, píše Pentin.

Arcibiskup Víctor Fernández slúži omšu v katedrále v argentínskom meste La Plata v nedeľu 9. júla 2023. Foto: TASR/AP

Arcibiskup Fernández v stanovisku pre NC Register z 5. júla uviedol, že obavy Vatikánu „nemali veľkú váhu“ a že po výmene listov s vatikánskymi predstaviteľmi, v ktorých „objasnil“ svoje „skutočné zmýšľanie, sa všetko pokojne vyriešilo“.

Podľa vyjadrenia Fernándeza napríklad spochybnili polstranový článok, ktorý napísal do malých argentínskych novín. V texte vysvetľoval, že kňazi nemôžu požehnávať homosexuálne zväzky, pretože uznávajú určitú koncepciu manželstva, ale napriek tomu by nemali ľudí odsudzovať.

Víctor Fernández bol napokon rektorom univerzity do roku 2018.

Z témy zneužívania mal strach

Keď už sme pri Fernándezových názoroch, niektoré sme spomenuli v profilovom článku, no po aktuálnom menovaní aj samotný Fernández poskytol niekoľko mediálnych rozhovorov.

Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli sa s vymenovaným prefektom rozprával aj o spomínanom pápežovom liste. Podľa Fernándeza list ponúka najmenej šesť silných bodov, ktoré nabádajú k zamysleniu.

„Vyzýva totiž k teológii, ktorá dozrieva, rastie, prehlbuje sa v dialógu medzi teológmi a v rozhovore s vedou a so spoločnosťou. To všetko však v službe evanjelizácie,“ povedal Fernández.

Na otázku, čo znamená dnes „strážiť“ vieru, argentínsky teológ odpovedá slovami o tom, že podľa pápeža Františka je výraz „strážiť“ bohatý na významy.

„Určite nevylučuje bdelosť, ale vyjadruje, že učenie viery sa uchováva predovšetkým tým, že rastieme v jej chápaní. Dokonca aj situácia, keď je potrebné riešiť prípadnú herézu, by mala viesť k novému teologickému rozvoju, ktorý dozrieva v chápaní náuky, a to je najlepší spôsob, ako strážiť vieru,“ skonštatoval Víctor Fernández.

Pálčivejšie témy s Fernándezom preberala 5. júla španielska katolícka webstránka InfoVaticana.

Ako reportuje Catholic News Agency, arcibiskup argentínskej La Platy v rozhovore uviedol, že napísal list členom Dikastéria pre náuku viery, v ktorom vysvetlil, že obdivuje doterajšieho prefekta kardinála Luisa Ladariu Ferrera ako teológa a jeho štýl práce. „Opakujem, hovorím im, že sa budem učiť z histórie, budem rešpektovať procesy, budem viesť dialóg, ale budem to robiť ,po svojom‘“.

Inzercia

Fernández v rozhovore priznal, že keď mu pápež František prvýkrát ponúkol miesto prefekta, odmietol. „Predovšetkým preto, že som sa nepovažoval za vhodného na riadenie v disciplinárnej oblasti,“ povedal. „Nie som kanonista a v skutočnosti, keď som prišiel do La Platy, som mal len malú predstavu o tom, ako sa týmito otázkami zaoberať.“

Pod dikastérium, ktoré onedlho povedie, totiž spadá aj agenda prípadov sexuálneho zneužívania v cirkvi.

Podľa Fernándeza, ktorý sám čelí obvineniam, že nekonal správne pri riešení takéhoto prípadu vo svojej diecéze, ide o zložitú oblasť, pretože „v zásade treba veriť tým, ktorí predkladajú obvinenia zo zneužívania detí, a na druhej strane nemožno odsúdiť kňaza bez riadneho procesu, ktorý si vyžaduje čas“.

Povedal tiež, že počas vedenia diecézy sa nechal viesť cirkevnými právnikmi a aj sám sa vzdelával, „ale s obrovským utrpením zo strachu, aby som nebol nespravodlivý voči jedným alebo druhým“.

Fernández dodal, že sa cítil „istejšie“, keď mu pápež František povedal, že má ako prefekt túto úlohu delegovať na disciplinárnu sekciu a on sa má osobne venovať teológii a odovzdávaniu viery.

Pri požehnávaní párov sa treba vyhnúť zmätku

Na otázku, ako chce nový šéf Dikastéria pre náuku viery zvládnuť nemeckú synodálnu cestu, Fernández odpovedal, že teraz nastal čas, aby „dobehol túto záležitosť, počúval, hovoril, radil sa“.

„Zatiaľ vám musím povedať, že neverím, že by v tomto nemeckom ,hnutí‘ nebolo niečo dobré,“ povedal.

„Kardinál Ladaria (bývalý prefekt, pozn.) mi raz povedal, že by si želal, aby sa našiel nejaký heretik, ktorý by nás prinútil prehĺbiť našu vieru,“ dodal Fernández.

Delegáti tzv. nemeckej synodálnej cesty odhlasovali v marci vo Frankurte viacero kontroverzných návrhov, medzi nimi aj spornú prax požehnávania homosexuálnych partnerstiev.

Dikastérium pre náuku viery pritom vydalo v roku 2021 stanovisko o tom, že to nie je povolené.

V odpovedi na otázku, či súhlasí s týmto vyhlásením dikastéria, Fernández povedal, že ak je možné udeliť požehnanie spôsobom, „ktorý nespôsobí zmätok“, bude ho treba „analyzovať“.

Podľa Fernándeza je manželstvo v užšom zmysle len jedno, a to stabilné spojenie dvoch bytostí takých odlišných ako muž a žena, ktoré sú v tejto odlišnosti schopné splodiť nový život.

„Neexistuje nič, čo by sa s tým dalo porovnať, a používať tento názov na vyjadrenie niečoho iného nie je správne,“ pokračoval. „Zároveň si myslím, že sa musíme vyhýbať gestám alebo činom, ktoré by mohli vyjadrovať niečo iné. Preto si myslím, že najväčšiu pozornosť treba venovať tomu, aby sme sa vyhli obradom alebo požehnaniam, ktoré by mohli živiť tento zmätok.“

Podľa neho „ak sa požehnanie udeľuje tak, že nespôsobuje tento zmätok, bude sa musieť analyzovať a potvrdiť“.

V rozhovore pre španielsky web sa vyjadril aj k svojej knihe o bozkávaní z roku 1995, za ktorú ho mnohí kritizujú. Hovorí, že jej vydanie neľutuje. „Nebola to teologická príručka, ale pastoračný pokus, ktorý nikdy nebudem ľutovať,“ vravel Fernández s tým, že požiadal vydavateľa, aby ju znovu nevydával.

Argentínsky arcibiskup podľa vlastných slov knihu napísal so záujmom o mladých ľudí, ktorí sa snažili vysvetliť svojim rovesníkom, prečo by sa mali vyhýbať predmanželskému sexu. Dodal, že bozkávanie je „príkladom jedného z tých prejavov náklonnosti, ku ktorým môže dôjsť bez potreby sexu“.

Ratzinger verzus Fernández

Taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci sa nazdáva, že sa nachádzame v tretej fáze pápežovho pontifikátu. „Je to fáza, v ktorej sa pontifikát snaží o svoju konsolidáciu pred nevyhnutným úpadkom. A pápež František túto konsolidáciu uskutočňuje práve menovaním biskupov a prefektov, pričom uprednostňuje tých najvernejších,“ skonštatoval.

Aj popredný americký vatikanista John L. Allen Jr. vníma výber Fernándeza na čelo kľúčového dikastéria v kontexte „dedičstva“ pápeža Františka. Jasným poslaním tohto rozhodnutia je podľa Allena „inštitucionalizovať Františkovu víziu v intelektuálnom živote cirkvi“.

John L. Allen Jr. vo svojom texte na Crux Now porovnáva Víctora Fernándeza s Josephom Ratzingerom, hoci priznáva, že mu nejde o porovnávanie kvality alebo intelektuálneho výkonu Ratzingera a Fernándeza.

„Ide skôr o to, aby som naznačil, že politicky a osobne je Fernández teraz pripravený byť približne tým, čím bol kedysi Ratzinger pre Jána Pavla II., aj keď s niektorými dôležitými rozdielmi,“ napísal.

Arcibiskup Víctor Fernández slúži omšu v katedrále v argentínskom meste La Plata v nedeľu 9. júla 2023. Foto: TASR/AP

Poznamenal tiež, že vzťah Bergoglia a Fernándeza je ešte hlbší, než bol v prípade Ratzingera a Wojtylu.

„Počas desiatich rokov Františkovho pontifikátu, keď na čele Kongregácie pre náuku viery stál nemecký kardinál Gerhard Müller, všeobecne považovaný za konzervatívca, a potom španielsky kardinál Luis Ladaria Ferrer, vnímaný skôr ako umiernený, väčšina pozorovateľov ich považovala za menej vplyvných ako Fernándeza pri formovaní pápežových teologických postojov,“ poukazuje Allen.

Teraz pápež František vytiahol Fernándeza zo svojej teologickej „kuchyne“, postavil ho pred svetlá reflektorov a dáva mu aj formálne moc a silný úrad. A ako sme sa dozvedeli uplynulú nedeľu, aj kardinálsky klobúk.

John L. Allen Jr. si všíma ešte jeden zaujímavý detail.

V spomínanom liste Fernándezovi pápež uvádza, že „z vašej úlohy vyplýva aj osobitná starostlivosť o overovanie, či dokumenty samotného dikastéria a iných majú primeranú teologickú oporu, či sú v súlade s bohatstvom večného učenia cirkvi a zároveň či akceptujú najnovšie Magistérium“.

Vatikanista Allen upriamuje pozornosť na slovné spojenie „a iných“, ktoré podľa neho naznačuje, že Fernández bude teraz plniť úlohu, ktorú Ratzinger plnil v čase svojej najväčšej slávy za Jána Pavla II. a ktorá spočíva v teologickom posudzovaní výstupov iných vatikánskych oddelení, pričom v skutočnosti bude pôsobiť ako pápežov „kontrolór kvality“.

A je tu ešte jedna podobnosť medzi nemeckým a argentínskym teológom, hoci v opačnom garde.

Joseph Ratzinger bol hviezda konzervatívcov, progresívci v cirkvi mali voči nemu výhrady. V prípade Fernándeza je to podľa Allena naopak. Argentínsky teológ už má svoj „profil“ medzi katolíckymi konzervatívcami, „a keď ho lepšie spoznajú, bude to len narastať“.

Na septembrovom konzistóriu bude arcibiskup Víctor Manuel Fernández kreovaný za kardinála, čo mu potenciálne dáva možnosť stať sa Františkovým nástupcom.

John Allen Jr. má k tomu jednu poznámku: „Iste, jeho kandidatúra sa bude javiť ako nepredstaviteľná pápežovým kritikom, ktorí nebudú schopní veriť, že by väčšina kardinálov hlasovala za takú kontroverznú osobnosť – ale pripomínam, že presne to isté sa hovorilo o šanciach Josepha Ratzingera pred 18 rokmi.“

Na titulnej fotografii arcibiskup Víctor Fernández slúži omšu v katedrále v argentínskom meste La Plata v nedeľu 9. júla 2023. Foto: TASR/AP

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.