V rozhovore s novým šéfredaktorom Katolíckych novín sa dočítate:
Odmalička som bol vychovávaný vo viere, za čo som rodičom vďačný. Pokiaľ ide o žurnalistiku, začalo sa to, keď som mal asi 12 rokov. Intenzívne som vtedy v televízii sledoval udalosti 11. septembra 2001 a zaujímalo ma, ako to médiá pokrývajú a ako reagujú ľudia.
Skúšal som napísať aj nejaké vlastné články pre rodičov. Vtedy ma zaujalo písané slovo. Keď prišiel čas ísť na vysokú školu, dal som si prihlášku na žurnalistiku a politológiu. Zobrali ma síce na politológiu, ale stále ma to viac ťahalo k písaniu.
Po skončení vysokej školy prišla príležitosť redaktorsky pomôcť v Katolíckych novinách. Nakoniec je to už jedenásť rokov, čo pracujem v tomto médiu.
Áno, uvažoval som nad tým, ale tým, že som vyrastal v kresťanskom prostredí, vedel som si predstaviť prácu aj v tomto smere. Oslovilo ma to a snažil som sa v tom rozvíjať.
Písal som aj pre jeden nitriansky portál, keďže som z Nitry, a pár článkov som pripravil aj pre jednu športovú redakciu.
Z veľkej časti áno, ale hlavná časť bola rubrika pre mladých, potom domáce spravodajstvo a pridružila sa k tomu aj publicistika.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Z osobných dôvodov sa rozhodla nepokračovať.
(Smiech.) Tiež som premýšľal nad tým, či do toho ísť. Ale vnímam aj postoj nášho vydavateľa, Spolku svätého Vojtecha, ktorý chce Katolícke noviny posunúť aj smerom k mladším čitateľom a strednej generácii.
Je to výzva. Máme v slušných počtoch aj predplatiteľov v strednom veku, ale je pravda, že väčšinou nás číta staršia generácia.
Nedávno sa konala synoda o mladých, čo podľa mňa ukazuje, že aj cirkev si uvedomuje, že musí vykročiť viac k mladým. Koniec koncov, pápež František to pomerne často spomína.
A možno aj toto je krok Katolíckych novín smerom k mladým, že aj oni patria do cirkvi, že máme o nich záujem, že k nim chceme vykročiť a byť pre nich sprievodcom.
Nemám to časovo vymedzené.
Keď mi ponúkli tento post, pýtal som sa, či to nemá byť kňaz alebo človek s vyštudovanou teológiou. Dostal som odpoveď, že vydavateľstvu sa páčila moja práca ako vedúceho vydania a zástupcu šéfredaktorky. Preto prišli s návrhom, či to nechcem zobrať.
Záležalo to na vzťahu s daným kňazom a šéfredaktorom. Mal som pocit, že aj keď sa možno neorientovali hneď, snažili sa nás počúvať, spoznať naše reálie. Väčšinou som mal pozitívnu skúsenosť.
Určite. Najskôr sme sa s tým ako redaktori nevedeli úplne stotožniť, ale teraz s odstupom času vnímame, že to bol dobrý krok a pomáha nám to pri výrobe novín.
Vieme si témy rozvrhnúť a osloviť respondentov skôr. Tém je veľa, ale chcel by som pokračovať v štýle, aby noviny boli pre našich čitateľov sprievodcom v kresťanskom živote. Keď sa vyskytnú nejaké otázky, aby sme vedeli v niečom ponúknuť odpovede.

Podľa vydavateľa majú noviny kolektívne vedenie, podobne ako Rádio Lumen a TV Lux, úlohy šéfredaktora prevzala vedúca vydania.
Chápem, že také pohľady sú, ale nestáva sa, žeby nám biskupi niečo stopli. Katolícke noviny sú nezávislé médium, čo sa týka financovania. Žijeme z toho, čo predáme a čo si zarobíme na reklame a inzercii. Ďalšie príjmy, napríklad z verejných zbierok v kostole, my nemáme.
Obmedzenie je v tom, že články, ktoré prinášame, musia byť v súlade s učením cirkvi, aby sme nevytvárali zbytočné „schizmy“. Nechceme tiež ani nikoho haniť. Naše noviny majú byť povzbudivým a prínosným čítaním.
Ja budem za, aby to tak bolo. Viem, že niekedy sa niektoré veci ťažko čítajú, ale aj kritický hlas môže človeka posunúť a môže byť prínosom pre čitateľa aj ľudí pôsobiacich v cirkvi.
Dal som si za prioritu budovanie vzťahu s čitateľmi. Rádio Lumen či TV Lux vysielajú sväté omše. My to technicky nevieme zabezpečiť, keďže sme tlačené médium.
Ale radi by sme raz za mesiac obetovali za čitateľov a predplatiteľov jednu svätú omšu. S tým sú spojené aj ďalšie kroky, ktorými by sme chceli budovať vzťahy s čitateľmi. Nechcem, aby noviny vnímali len ako tlačené médium, ale aj ako sprievodcu duchovným životom.
Je to moja ďalšia priorita – mať moderný web, aby zodpovedal súčasným štandardom. Neviem zatiaľ povedať, kedy sa nám to podarí.
Ponúkali sme to v minulosti prostredníctvom Alzy, ale táto služba sa skončila. Hľadáme teraz iné možnosti.
To je tiež možnosť. Máme rozpracované nejaké alternatívy. Pre čitateľov, ktorí by odoberali noviny elektronicky, by boli lacnejšie. Odbúdajú tým náklady na tlač a poštu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Jednak témami, ktoré budú zaujímavé nielen pre staršiu generáciu. Chceme mať široký záber, zaujímať sa o výzvy mladých, aby si aj oni našli prostredníctvom Katolíckych novín usmernenie do života. Alebo keď sú hľadajúci, aby našli odpovede.
Pokiaľ ide o strednú generáciu, myslím, že máme pre ňu dosť kvalitné články, ale nevieme ich dostať do éteru k ľuďom. Keď si čítam naše noviny, sú tam témy, ktoré i mňa, mladšiu strednú generáciu, niekam duchovne posunuli. Musíme tak popri témach zapracovať aj na tom, ako ich dostať medzi našu cieľovú skupinu.
Naši čitatelia sú skôr staršia generácia, ale aby sme zachovali noviny, musíme sa orientovať aj na strednú a mladšiu generáciu.
Budovanie značky Katolíckych novín, chceme viac chodiť za ľuďmi, aby nás poznali. Chceli by sme tiež rozbehnúť podcasty.
Neviem, či to bude až také iné, ale chceli by sme robiť diskusie o aktuálnych veciach. Aby sme boli pripravení v multimediálnom prostredí hneď reagovať a potom to preklopiť do tlačeného obsahu. Chceli by sme byť pri niektorých udalostiach pružnejší.
Nemám pocit, žeby ich museli predávať. Ako to bolo v minulosti, neviem. Ale nie v každom kostole noviny sú. Kňaz ich môže odhlásiť a nemusí ich predávať. Ale potom máme odozvy, že ľudia z tej farnosti, kde to kňaz urobí, volajú, že im Katolícke noviny chýbajú.
Predávame okolo 35-tisíc výtlačkov týždenne, z toho asi 20-tisíc sú predplatitelia, ostatné sa predá v kostoloch a obchodoch. Stále je tam teda pomerne dosť veľká časť ľudí, ktorá si kúpi noviny priamo v kostole.
Áno, vytlačených je okolo 40-tisíc kusov.
Áno, to je hlavné číslo, ale lepšie sa predávajú aj vianočné a veľkonočné dvojčísla. A takisto aj číslo s letnou prílohou.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Každý rok niekedy v marci alebo apríli posielame na všetky biskupské úrady, do seminárov a rehoľným spoločenstvám listy, že ideme tvoriť túto tradičnú prílohu, a poprosíme ich, aby nám posunuli informáciu, či budú mať vysviacku, a pomohli nám s dodaním fotografie a údajmi, ktoré potrebujeme. Niekedy to je náročnejšie, ale vždy sa nám to podarí.
Nie je jednoduché nájsť hotového človeka, ktorý bude veriaci a bude dobrý aj profesijne. Ale je to výzva podchytiť si niekoho šikovného a vypracovať ho.
Ak rátam aj seba, tak sme tu štyria redaktori s tým, že máme výpomoc z jazykového oddelenia, máme brigádnickú výpomoc a aj externistov, dvaja z nich píšu pravidelne.
Čo sa týka príhovorov pápeža, tiež som rozmýšľal, či to neupraviť, či radšej nepokryť viac vecí zo života Vatikánu. Potom som dostal odozvu, že veľa čitateľov, hlavne starších, si to inde neprečíta.
V tomto sa snažíme prihliadať aj na nich. Ale nevylučujem, že to zmeníme, aby to bolo i pre nich atraktívnejšie.
Keď sa niečo udeje cez víkend, tak v pondelok to ešte dáme do novín. Aj keď sa niečo výnimočné stane v pondelok, tak to ešte stíhame pokryť, ale o tretej musíme byť v tlačiarni.
No je pravda, že ak si niekto kúpi noviny v nedeľu, tak tam má niektoré informácie staré. Ľudia, ktorí si noviny predplácajú, ich však majú už v stredu alebo vo štvrtok.
Noviny stáli euro a teraz stoja euro a pol. Nie všetky ohlasy boli pozitívne. Ľudia však určite zaznamenali nárast výdavkov i vo svojich domácnostiach. Nám zdražel najmä papier a distribúcia. A to boli veľmi veľké „pálky“.
Preto sme museli zdražieť. Verím, že v dohľadnom období už nebudeme musieť cenu zvyšovať. Na druhej strane je to pre nás záväzok robiť ešte kvalitnejší obsah. Mali sme aj takých predplatiteľov, ktorí situáciu chápali a zaplatili ešte viac ako takú dobrovoľnú podporu Katolíckych novín.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Neviem, dosť by to záležalo na vzťahoch. Musíme si priznať, že nie vždy sú ideálne. Ak by to slúžilo pre dobro veci, tak v tom nevidím problém. Musel by to byť však domyslený projekt, aby to bolo funkčné a nie robené na kolene.
Je určite otázkou do budúcnosti, ako môžu spoločne postupovať katolícke médiá. Myslím si, že našou úlohou je spolupracovať a nie sa vnímať ako konkurencia. Aby sme spoločným postupom ľuďom prinášali, čo máme, aby sme boli ich sprievodcom v kresťanskom živote.
Za seba ich vnímam ako korektné a mojím cieľom je tieto vzťahy rozvíjať. A to nielen s kresťanskými médiami.
Páči sa mi štýl práce vášho kolegu Mareka Vagoviča. Pokiaľ ide o mojich predchodcov, od každého som sa niečo naučil a som vďačný za nejakú vec, ktorá ma posunula v praxi. Najviac ma ovplyvnili Ivan Šulík a Marián Šuráb.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.