Objavil 370-ročnú listinu: Je to „krstný list“ gréckokatolíkov

V rozhovore pre Postoj hovorí, ako sa mu to podarilo, a tiež, prečo musí teraz prerábať takmer hotovú dizertačnú prácu.

Objavená listina potvrdzuje vznik Užhorodskej únie, čo bol formálny akt obnovenia plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii (do ktorej patrilo aj územie terajšej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) a Katolíckou cirkvou.

Podľa historikov sa tak stalo 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 gréckokatolíckych kňazov a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič.

Kde ste vypátrali tento dokument?

Nemôžem povedať kde, lebo momentálne platí na túto informáciu embargo. Jednak preto, že ešte nie sú vykonané všetky štúdie, a tiež preto, že je to veľmi citlivá záležitosť.

Vypátrali ste ho cielene alebo to bolo skôr náhodné?

Nebolo to cielené. Pátral som po niečom inom. Bolo to tak, že kým mi doniesli v danom archíve originál dokumentu, ktorý som si vyžiadal, tak som si listoval v ich protokolárnych knihách. A tam ma oslovil istý protokol, ktorý ma doviedol k tejto listine. Až potom, keď mi ju doniesli, som zistil, čo to je.

Čo to teda je? Čo znamená pre gréckokatolíkov?

Treba povedať, že z praktickej stránky kvôli tomu chlieb nezlacnie. (Smiech.) Ale pre historikov a Cirkev je to zásadný objav, ktorý upravuje do istej miery dejiny v dvoch aspektoch.

K Užhorodskej únii sa hlásia gréckokatolíci v siedmich štátoch. Pre týchto ľudí je tento dokument niečo ako krstný list. Je to bod alfa, vznik súčasnej Gréckokatolíckej cirkvi.Zdieľať

V prvom rade je to odpoveď na všetky útoky, ktoré tvrdili, že Užhorodská únia sa v danom dátume neudiala. Najbližší dokument, ktorý ju spomína, je totiž z roku 1652, teda šesť rokov po únii.

Čiže teraz vieme, že existuje dokument z 24. apríla 1646 o tom, že Užhorodská únia bola reálne uzatvorená, a teda historici nemajú argument na to, čo tvrdili doteraz – že únia je výmysel.

Z hľadiska obsahu treba zase povedať, že tento dokument je odlišný v porovnaní s tým z roku 1652. Na oboch vidieť istý progres únie, teda progres postoja týchto kňazov smerom k únii, ku Katolíckej cirkvi.

Keď sa teda bavíme o prínose, prvá rovina je potvrdenie, že únia vznikla, a druhá rovina je samotný obsah, ktorý je pre mňa osobne dosť prekvapujúci.

V čom je prekvapujúci?

Očakával som, že sa bude viac podobať na dokument z roku 1652, ktorý hovoril o podmienkach únie. Tento starší dokument však nehovorí o tom, že by si kňazi kládli nejaké podmienky. V dnešnom ponímaní by sa dalo povedať, že je to dokument o inkardinácii kňazov do katolíckej jágerskej diecézy.

Kňazi byzantského obradu vstúpili do spoločenstva s Katolíckou cirkvou podpisom Užhorodskej únie na miestnom zámku. (Foto: wimipedia.com/CC licencia)

Má objav tejto listiny význam aj pre súčasnosť? Niečo ako symbol či odkaz alebo je jeho hodnota spojená len s historickým pohľadom?

Dá sa povedať, že k Užhorodskej únii sa hlásia gréckokatolíci v siedmich štátoch: v ukajinskom Zakarpatí, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, sčasti v Česku, Chorvátsku a Srbsku.

Mukačevská eparchia bola totiž v tom čase veľmi rozsiahla. Pre týchto ľudí je tento dokument niečo ako krstný list. Je to bod alfa, vznik súčasnej Gréckokatolíckej cirkvi.

Únií bolo síce viac a stále sa skúmajú, no doteraz sa to chápe tak, že Užhorodská únia je hlavnou úniou, ktorou vznikala Gréckokatolícka cirkev v priestoroch bývalého Uhorska.

Ako vyzerá váš objav?

Je to dokument s rozsahom pol strany, pričom ďalších jeden a pol strany sú podpisy kňazov. Sú tam len krstné mená gréckokatolíckych kňazov, čiže napríklad pop Ivan, pop Teodor a podobne...

Práve dokončujem svoju dizertačnú prácu, no teraz ju musím kvôli objavu prepracovať. Už som robil len drobné úpravy, no teraz ju musím prerobiť. Zdieľať

V akom jazyku je listina?

Celý dokument je vo veľmi kvalitnej latinčine. Domnievame sa, že ho vytvoril Slovák, a to študovaný v zahraničí. V tom čase bolo školstvo v priestore Uhorska v biednom stave. Autor dokumentu musel študovať v zahraničí, o čom svedčí naozaj vysoká kvalita latinčiny i použité formulácie.

Podpisy sú však písané v cirkevnej slovančine, čiže písme, z ktorého vznikla azbuka. Niektoré podpisy obsahujú aj pôvod kňaza, väčšinou ide o obce z okolia Užhorodu.

Koľko ich je?

Približne 63, avšak presný počet budeme skúmať, keďže niektoré podpisy sa kryjú a ťažko určiť, kde sa jeden končí a ďalší začína.

Čo sa bude diať ďalej s nálezom? Bude niekedy vystavený?

Na to, aby bol niekedy vystavený, bude potrebný súhlas patričného ministra. Dokument chceme bližšie predstaviť na tlačovej besede, možno už na prelome mája, júna. Bude to až po skončení základného výskumu.

Medzitým pracujeme na zverejnení textu dokumentu, ktorý je už preložený a bude uverejnený v odborných časopisoch.

Dá sa predpokladať, že originál bude vystavený v Užhorode, že tam budú mať oň záujem?

Originál neopustí miesto, kde je teraz uložený. Keď som komunikoval s vedením danej inštitúcie, nie sú ochotní riešiť to prepožičaním, tobôž nie darovaním originálu. Už iba prepožičanie si vyžaduje súhlas na úrovni ministra. Ide totiž o jeden z najvýznamnejších dokumentov, ktorý sa objavil v danej inštitúcii.

Môžem prezradiť, že prebiehajú rokovania, aby spomínaná tlačová beseda mohla byť na pôde inštitúcie, kde sme ho objavili.

Čo znamená pre vás tento objav osobne?

Práve dokončujem svoju dizertačnú prácu, no teraz ju musím kvôli objavu prepracovať. (Smiech.) Už som robil len drobné úpravy, ako napríklad štylistiku, no a teraz ju musím prerobiť. A keďže ju mám odovzdať do konca mája, bude to znamenať pre mňa množstvo práce. Okrem toho som šéfredaktor oficiálneho časopisu Gréckokatolíckej cirkvi Slovo a v neposlednom rade tiež ženatý kňaz. (Smiech.)

Foto: Drahomíra Kolesárová