Zásah KBS voči „tradicionalistom“ Nezľahčujme, keď tu niekto štve proti pápežovi a biskupom

Z pohľadu domáceho cirkevného diania to vyzeralo na nudný záver letných prázdnin.

O rozruch sa však postarala Nadácia Slovakia Christiana, organizácia, ktorá k nám prišla z Poľska a ktorej sme venovali pred vyše dvoma rokmi rozsiahly text.

Nadácia pozvala na Slovensko kazašského pomocného biskupa s nemeckými koreňmi Athanasiusa Schneidera, jednu z hlavných postáv tradicionalistov, ostrého kritika pápeža Františka. Na Slovensku bol aj vlani v Trnave, kde niektorými výrokmi nešetril súčasného Svätého Otca.

O tohtoročnej akcii si šírili pozvánky tradicionalistické kruhy na čele s portálom Christianitas, ktorý vydáva nadácia. Dva dni pred Schneiderovou návštevou však prišiel zásah predsedu KBS arcibiskupa Bernarda Bobera.

Ten upozornil na aktivity nadácie spojené s odporom voči podávaniu sv. prijímania na ruku, tieto aktivity arcibiskup Bober označil za problematické, keďže podľa neho vyvolávajú medzi veriacimi nepokoj, a avizovanú návštevu Schneidera označil v tomto kontexte za nežiaducu.

Dajme teraz bokom tvrdenia Nadácie Slovakia Christiana, že arcibiskup Bober pôvodne súhlasil s návštevou Schneidera a že mu dokonca dovolil súkromnú omšu. Predseda KBS to doteraz nevylúčil, ale či to tak bolo a na základe čoho údajne zmenil názor, nie je predmetom tohto komentára.

Akokoľvek, stanovisko arcibiskupa Bobera bolo naformulované rozumne. Nekritizoval v ňom priamo biskupa Schneidera ani mu nezakázal prísť na Slovensko (na to ani nemá právo, ako košický arcibiskup rozhoduje iba o tom, či mu povolí slúžiť na území svojej diecézy omšu). Postoj predsedu KBS spočíval v tom, že za problém a dôvod rozkolu v cirkvi považuje aktivity nadácie, a preto požiadal spolubrata biskupa, aby nechodil posilňovať kampaň namierenú proti miestnym biskupom.

To, že biskup Schneider splnil Boberovu prosbu len formálne, keďže prišiel do blízkej Viedne, nechajme bokom. Cestu do rakúskej metropoly si napokon našli jeho slovenskí priaznivci, medzi nimi aj zrejme nový člen tradicionalistickej rodiny – evanjelik Marian Kotleba.

Zhrňme si to: keďže voči Nadácii Slovakia Christiana nemá predseda KBS žiadne priame „páky“, zostalo mu jediné – upozorniť a verejne skritizovať ich kampaň a zároveň požiadať „brata biskupa“, aby nechodil podporovať tieto aktivity. Ako pastier miestnej cirkvi má arcibiskup Bober zodpovednosť, a preto to bolo správne rozhodnutie.

Čo však mohlo niektorých ľudí vyrušiť, bol azda chýbajúci väčší opis kontextu a situácie. Ľudia, ktorí nepoznajú kazašského biskupa ani aktivity nadácie, si mohli klásť otázku: prečo je tento biskup problematický – a keď je problematický, tak prečo ho pápež neodvolá alebo prečo neprekážalo viedenskému arcibiskupovi, že bude mať prednášku v jeho diecéze?

Sú to legitímne otázky a práve preto sme v Postoji priniesli články o názoroch a životnom príbehu biskupa Schneidera. A práve jeho osobná história dáva lepšie porozumieť jeho postojom, najmä pokiaľ ide o úctu k Eucharistii.

Aká je naša realita

Zásah predsedu KBS skritizoval denník Štandard, podľa ktorého bol príliš tvrdý. Zároveň poukázal na to, že polemiky sa v cirkvi vždy vedú, a uviedol príklady, keď na Slovensku na akademickej pôde teologických fakúlt vystúpili progresívni rečníci z radov kňazov či biskupov.

„Aj napriek všetkým výhradám, ktoré môžeme mať voči Nadácii Christianitas, prípadne biskupovi Schneiderovi, ťažko sa ubrániť pocitu, že v cirkvi sa používa dvojaký meter. Jeden na liberálov, ktorí odmietajú náuku cirkvi, a druhý na tradicionalistov, ktorí túto náuku ctia, pričom sa odlišujú len v niektorých pastoračných otázkach,“ napísal Štandard.

Lenže toto vôbec nesedí.

V prvom rade, vzhľadom na slovenskú realitu nemožno priložiť rovnakú váhu návšteve biskupa Schneidera a progresívnym teológom, ktorí prídu na katolícku akademickú pôdu.

Kým prvý plní na Slovensku rolu „roztlieskavača“ v aktivitách tradicionalistov, ktoré idú otvorene do opozície s rozhodnutiami našich biskupov, na druhej strane odznejú na teologickej fakulte problematické názory, ktoré však v našom slovenskom kontexte nespôsobujú to, čo vidíme v poslednom čase u tradicionalistov.

Jednoducho, na Slovensku zatiaľ neevidujeme podobnú skupinu veriacich a kňazov so svojimi médiami a nadáciami, ktoré by trebárs požehnávali homosexuálne páry napriek zákazu biskupov a Vatikánu alebo by inak tlačili na pílu v progresívnych otázkach. Nemáme tu ani skupiny veriacich, ktorí vo „svojich“ kostoloch kážu v nedeľu homílie namiesto kňazov a podobné úlety nemeckého strihu.

Toto všetko by bol problém a naši biskupi, samozrejme, musia ustrážiť, aby k tomu nedošlo. Lenže momentálne je slovenská realita iná. Pozrime sa na ňu cez pár skutočných príkladov.

„Po ovocí ich poznáte...“

Nedeľná omša v okresnom meste, plný kostol, jar 2022. Mladý kňaz tesne pred rozdávaním svätého prijímania od oltára ohlásil (voľne parafrázujem, nenahrával som si): „Drahí veriaci, ako dobre viete, existuje jeden správny spôsob prijímania Eucharistie a to je do úst. Ale aby ste sa nebáli, budem si po každom z vás dezinfikovať ruky.“

Následne ide takmer celý kostol na prijímanie, skoro všetci do úst, a keďže kňaz nemá k dispozícii mimoriadneho rozdávateľa, tak celé rozdávanie trvá pol hodiny. Čas by však nebol taký problém, ani v spôsobe prijímania do úst nie je, samozrejme, problém.

Ale prečo ten kňaz oklamal prítomných veriacich? Navyše po tom, čo slovenskí biskupi zverejnili jasné stanovisko, podľa ktorého „veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú telo Kristovo: prijatie do úst, ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne“.

Kňaz si dovolil manipuláciu s veriacimi tesne pred prijímaním.

Poďme ďalej do iného okresného mesta. Bolo to v zime 2021, keď vrcholila pandémia. Na konci omše pred požehnaním si iný kňaz neodpustil poznámku o tom, že tí veriaci, čo pristúpili k svätému prijímaniu do rúk, majú „slabú vieru“.

A tieto prípady neboli zďaleka ojedinelé.

Do slovenských biskupov si kopneme, kazašského si nedáme

Za samostatnú poznámku stojí aj nešťastné konštatovanie, že tradicionalisti ctia náuku cirkvi, „pričom sa odlišujú len v niektorých pastoračných otázkach“.

No, kiežby naozaj zostalo len pri pastoračných otázkach, lebo áno, spôsob rozdávania Eucharistie v zásade možno považovať za pastoračnú otázku. Lenže sú to práve tieto skupiny veriacich a ich kňazi, ktorí z toho robia novú dogmu a až obsedantne pristupujú k tejto otázke, pre ktorú sú ochotní robiť vyššie spomínané veci a vnášať nepokoj do kostolov.

Problémom teda nie sú len „pastoračné otázky“, ale samotná disciplína, teda otázka vernosti pápežovi a jeho biskupom.

Biskup Athanasius Schneider Latinská omša porazí pápeža, hlása biskup, ktorého tu nechcel predseda KBS

Nedávno zašli pre tieto „pastoračné otázky“ ešte ďalej. Podľa zverejnených informácií sa javí, že redaktori tradicionalistického portálu zneužili dobrú vôľu biskupa Jozefa Haľka. Ten začiatkom júla spovedal a ponúkal súkromné rozhovory na lavičke na bratislavskom námestí, avšak tento portál vzájomný rozhovor o citlivých otázkach napriek atmosfére diskrétnosti zverejnil.

Následne to portál obhajoval absurdným tvrdením, že nešlo o súkromný rozhovor, lebo „sme neriešili žiadne súkromné veci, ale iba cirkevné – ergo toto nebol žiadny, ani súkromný rozhovor a ani rozhovor v súkromí!“

Veru, silná káva.

Po tomto podraze, na ktorý sa nechytajú ani údery slovenského bulváru, prišiel ďalší kúsok, ktorý naznačuje, ako vnímajú pápeža Františka a biskupov, ktorým zveril cirkev na Slovensku.

Slovenskí pastieri podľa šéfredaktora portálu Christianitas len poslúchajú príkazy zhora. „Nebojíme sa rozdelenia, pretože už v ňom žijeme a pravdepodobne sa bude neustále prehlbovať. Za našu povinnosť voči Bohu a Cirkvi nepovažujeme snahu mlčaním zabezpečovať jednotu, ale svedčiť o pravde. Ďakujeme všetkým priaznivcom za podporu a ubezpečujeme ich, že v hlásaní pravdy nepoľavíme,“ napísal po zásahu KBS v prípade návštevy Schneidera.

Zrejme by stálo za to spýtať sa cirkevných právnikov, či sa náhodou katolíci, ktorí nechcú byť v jednote s Rímom a biskupmi, sami nevyčleňujú zo spoločenstva cirkvi.

V tomto si môžu potom rovno podať ruku s progresívnymi biskupmi, kňazmi a laikmi v Nemecku, ktorí majú rovnako „na háku“ pápeža a jeho pokyny.

Kauza (ne)návštevy biskupa Schneidera ukázala jednu vec. Ak si KBS zaslúži v niečom kritiku, tak to nie je „dvojaký meter“ a už vôbec nie zásah voči tým, ktorí chcú štvať veriacich proti pápežovi a biskupom, ale je to slabé poukazovanie na tradicionalistické kruhy a ich nebezpečné názory, ktoré šíria medzi veriacimi na Slovensku.

Lebo, žiaľ, vernosť tradícii títo „tradicionalisti“ už dávno zamenili za odmietanie vernosti pápežovi a s ním zjednotenému biskupskému zboru. A na tom nie je nič tradičné.