Misijná nedeľa Je Európa pripravená prijať misionárov? Nie som si istý, priznáva kňaz z Afriky

Cirkev na celom svete bude túto nedeľu sláviť ako misijnú nedeľu. Predposledná októbrová nedeľa je tradične spojená so zbierkou na misie, ktorú majú pod patronátom Pápežské misijné diela spadajúce pod Dikastérium pre evanjelizáciu.

„Modlitba a zbierka na misie sa koná vo všetkých katolíckych kostoloch sveta a je to aj najstaršia zbierka,“ hovorí riaditeľ Pápežských misijných diel (PMD) na Slovensku Ivan Kňaze. Podľa neho je 22. október najväčšou akciou solidarity na celom svete.

Zbierka sa rozdeľuje spravodlivo, hovoria PMD

Čo sa stane s peniazmi, ktoré ľudia hodia do zvončeka v kostole na podporu misií? Vyzbierané peniaze by mali prísť z farností na účet Pápežských misijných diel. A aj keď sa PMD na Slovensku zamerali na Benin, neznamená to, že celá zbierka pôjde len tam.

Zbierka na misie prebieha vo všetkých krajinách sveta, aj v tých, ktoré pomoc dostávajú. Vyzbierané peniaze potom smerujú do jedného fondu solidarity, z ktorého sa spravodlivo prerozdeľujú medzi jednotlivé krajiny.

„Je to aj kvôli tomu, aby bola pomoc transparentná a spravodlivá pre všetky krajiny. Aby sa nestalo, že do jednej krajiny pošle peniaze celá Európa, a druhá krajina nedostane nič,“ vysvetľuje Ivan Kňaze.

O tom, ktoré projekty budú podporené, sa rozhoduje v Ríme a pripomienkovať to môžu aj národní riaditelia PMD. „Potom prídu príkazy, do ktorej krajiny peniaze prevedieme. PMD financie pošlú na účet nunciatúry pre danú krajinu. Z nunciatúry sa potom tieto peniaze pošlú na jednotlivé projekty, ktoré sa predtým schválili.“

Zo zbierky sa tiež pravidelne podporujú niektoré chudobné diecézy. Z minuloročnej misijnej zbierky sa podporilo 177 projektov.

Ivan Kňaze hovorí, že celá zbierka z misijnej nedele ide na určené projekty, pričom PMD na Slovensku ani v Ríme si nič zo sumy nenechávajú, a to ani na režijné náklady. Desať percent z tejto sumy však ostáva v Ríme a z toho sa podporujú africkí bohoslovci vo Večnom meste.

„Z ostatných peňazí, ktoré ľudia darujú PMD, si podľa štatútu môžeme nechať štrnásť percent na réžiu a štyri percentá na mzdy zamestnancov,“ vysvetľuje Ivan Kňaze.

Prišiel rektor seminára z Beninu

PMD na Slovensku sa každý rok zamerajú na jednu krajinu, kam z nedeľnej zbierky smeruje pomoc. „V tomto roku sme zvolili africkú krajinu Benin, ktorú sme minulý rok aj navštívili a prešli mnohé podporované projekty,“ približuje Kňaze.

Pri tejto príležitosti Slovensko navštívil rektor beninského kňazského seminára Ambroise Kinhoun, ktorý pre médiá priblížil život kresťanov v krajine i v samotnom seminári.

Aj na plagáte k tohtoročnej zbierke, ktorý PMD posielali do farností, je chlapec z Beninu, ktorý bol nájdený na ulici a starajú sa o neho rehoľné sestry. Beninu sa venuje aj časopis Svetové misie, ktorý PMD na Slovensku vydávajú už tridsať rokov.

Plagát k misijnej nedeli. Zdroj: misijnediela.sk

Benin si však Ivan Kňaze nevybral náhodne. Práve slovenskí dobrodinci cez PMD majú adoptovaných takmer všetkých bohoslovcov v tejto krajine, ktorých podporujú modlitbami aj finančne.

Rektor seminára Ambroise Kinhoun vedie kňazský seminár, kde študujú bohoslovci všetkých desiatich diecéz v krajine. V seminári majú tento rok 125 mladých mužov, ktorým sa venuje sedem formátorov, ďalší ôsmi prichádzajú do seminára externe. V seminári pracuje aj 18 laikov.

Bohoslovci majú „vojenský“ režim

Otec Ambroise, ktorý je kňazom 18 rokov a osem rokov študoval v Ríme, priblížil novinárom aj režim bohoslovcov, o ktorom otvorene priznáva, že je vojenský.

„Začíname o 5.45 ráno a končíme o jedenástej večer. Máme spoločné okamihy aj individuálne. Deň pozostáva z ôsmich hodín štúdia.

Seminaristi pracujú aj manuálne. Starajú sa o záhradu, chovajú zvieratá, pracujú na poli, upratujú seminár, pomáhajú v kuchyni. A potom je aj čas na vzájomnú rekreáciu, nechýbajú ani okamihy zasvätené úplnému tichu, ktoré pomáhajú individuálnej vnútornej modlitbe. Je to pekný život, ale aj olympijská drina,“ hovorí rektor.

Podľa neho nie všetci záujemcovia o kňazstvo takýto režim zvládnu. Keď sme sa ho potom už v neformálnom rozhovore pýtali, prečo je režim taký prísny, vysvetlil nám, že kňaz musí byť zdravý, silný a takto sa aj preverí, či to mladý muž s kňazstvom myslí vážne.

Podľa otca Ambroiseho majú kňazi v Benine vysoký spoločenský status a ľudia si ich veľmi vážia. Priznáva, že pre niektorých mužov môže byť aj toto motivácia ku kňazstvu, no seminárny režim pomáha kandidátov „preosiať“.

Bohoslovci si tiež sami perú, pomáhajú v kuchyni, upratujú a každý by mal denne venovať manuálnej práci aspoň hodinu.

Dobrovoľníci v Afrike Nejdeme zachraňovať svet, naša misia je o každodenných maličkostiach

Monika Ostrovská

Traja slovenskí dobrovoľníci približujú svoje zážitky z misií v Rwande.

Rektor Ambroise pozná všetkých bohoslovcov po mene a vie aj o ich rodinách a živote. Pred nástupom nových bohoslovcov si rektor naštuduje ich podrobné životopisy. Keď potom stretne nového bohoslovca, opýta sa ho len na meno a hneď vie, odkiaľ je, koľko má súrodencov, ako sa volajú rodičia. To mu pomáha priblížiť sa k študentom teológie viac a zároveň vie, z akého prostredia pochádzajú.

V Benine, ktorý má 11,5 milióna obyvateľov, sú najpočetnejší kresťania, ktorých je v krajine asi 46 percent, pred moslimami a tradičným náboženstvom woodoo.

V krajine sa tiež rozmáhajú rôzne evanjelikálne cirkvi. Podľa Ambroiseho Kinhouna ľudia rôznych vierovyznaní nažívajú pokojne a je bežné, že aj v rámci jednej rodiny majú členovia rôzne vierovyznanie.

Africký kňaz priblížil, že rodiny v Benine sú veľmi početné, on sám pochádza z desiatich súrodencov a jeho dvaja bratia sú tiež kňazmi. Novinárov sa neskôr pýtal, prečo ľudia v Európe nechcú viac detí.

Niektorí kňazi sú veľmi chudobní

Podľa rektora Kinhouna je Katolícka cirkev v Benine veľmi dynamická. „Máme hlboký zmysel pre posvätno. V Benine našlo kresťanstvo úrodnú pôdu a dochádza k duchovnému rastu. Kostoly sú plné. V najväčšom meste je počas nedele v každom kostole aj jedenásť omší a zakaždým je plný. Máme veľký počet mladých kňazov, ktorí majú 28 až 30 rokov,“ vymenúva.

Kňazi v Benine však nie sú platení štátom a žijú len zo štedrosti veriacich. Niektoré diecézy majú možnosť poskytnúť niektorým duchovný malé množstvo peňazí, okolo 60 až 80 eur na mesiac.

„Sú to hlavne veriaci, ktorí podporujú kňazov. Vedia, že prvá vec, ktorú kňazi robia, je, že pomáhajú najbiednejším. Chodia za kňazmi a dávajú im peniaze, aby pomohli najchudobnejším. Napríklad v septembri, keď sa začína škola, mnohí ľudia prichádzajú za kňazmi a dávajú im peniaze, aby pomohli deťom z chudobných rodín kúpiť si veci do školy a zaplatiť školné.“

Ambroise Kinhoun hovorí, že v Benine je kňaz „najchudobnejší z najchudobnejších v cirkvi, ale potom je bohatý vďaka veľkodušnému bohatstvu svojich veriacich. A to je krásna skúsenosť u nás v Benine. Nemáš nič, ale rozdávaš z toho, čo ti dajú tvoji bratia a sestry v Kristovi. To je naozaj krásna skúsenosť“.

Rektor z Afriky si spomenul aj na príhodu, keď sa raz zastavil u jedného známeho kňaza v jednej dedine. Hovorí, že keď za ním prišiel, nemal jeho spolubrat ani čo jesť. „Pozbieral som z auta všetky drobné, ktoré som našiel, a všetko som mu tam nechal.“ Napriek tomu sa podľa jeho slov kňazi tešia úcte a majú rešpekt.

Ambroise Kinhou dostal aj novinársku otázku, či sa Európa a západné krajiny stávajú misijným územím.

„To, čo dnes Európa prežíva, je kultúrna a zároveň náboženská kríza. Európa ma kresťanské korene, ale dnes svoje vlastné korene popiera. Toto vytvára krízu v samotnom srdci kultúry.

Európa má kultúru paradoxov. Hovorí, že môžete zabiť dieťa v tele matky, ale zároveň hovoríte, že keď sa narodí, nikto naň nesmie siahnuť, biť ho alebo mu nejako ublížiť. Kultúra, ktorá zabíja vlastné deti, musí byť nutne v kríze. To je výrečné znamenie toho, že je tu hlboký problém,“ poukázal rektor Kinhou.

Je Európa pripravená na misionárov?

Africký kňaz si všíma, že aj keď je Európa v kríze, na druhej strane Boh vzbudzuje túžbu po ňom a po jeho uctievaní v iných častiach sveta.

„Z tohto pohľadu sa Európa javí ako misijné územie. Avšak Európa má napriek tomu veľkú šancu. Tí, ktorí prídu evanjelizovať, sú tí, ktorých predtým evanjelizovala Európa. Keď budeme prichádzať evanjelizovať Európu, bude to gesto vďačnosti, že ste nás evanjelizovali ako prví. Je to ovocie viery vašich predkov. Ak ste milovali svojich predkov, budete nás prijímať tak, ako pred mnohými rokmi naši predkovia prijali vašich predkov.

Európa sa dnes rýchlo stáva misijným územím. A keďže Európa má veľký politický vplyv vo svete, naozaj naliehavo potrebuje evanjelizáciu, aby Ježiš opäť našiel miesto v európskej kultúre,“ skonštatoval.

Ivan Kňaze a Ambroise Kinhou. Foto: Postoj/Pavol Hudák

Na otázku, či Benin potrebuje ešte misionárov, odpovedá, že žiadna krajina vo svete nebude mať nikdy dostatok misionárov, ktorí by prichádzali evanjelizovať.

Podľa neho by každý kňaz v Európe mal mať misijnú skúsenosť z Afriky, Ázie alebo Latinskej Ameriky, kde je ešte viera živá, plná elánu a nadšenia. Takí kňazi potom podľa neho po návrate ľahšie dokážu vyjsť zo svojej fary a navštevovať rodiny, chudobných a ľudí na periférii. „Toto od nás žiada pápež František.“

Ambroise Kinhou si tiež položil otázku, či sú srdcia Európanov pripravené na to, aby mohli prijímať misionárov z iných krajín. Ľahko sa totiž zmiešava pojem migranta a misionára. Otec Ambroise si nie je istý, či sú ľudia v Európe pripravení prijať kňazov z iných krajín.

„V Benine je misionár prijímaný ako kráľ, všetci ho milujú, misionári sú veľmi milovaní, a to aj pohanmi. V jeho osobe vidia niečo posvätné,“ hovorí.

Rektor afrického seminára uznáva, že aj misionári sú voči jeho krajine veľmi štedrí a pomáhajú s vŕtaním studní, zakladajú mobilné zdravotnícke zariadenia, školy a v prvom rade kaplnky.

„Ale aby sme boli pravdiví, kňazovi, ktorý príde do Európy, sa takéto prijatie nedostane. Ten terén pre neho nie je pripravený, ľudia ho nie sú schopní prijať, nie sú schopní prijať, že sa stávajú misijným územím.

Ešte je pred nami dlhá cesta. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, žil som osem rokov v Taliansku. Naši laickí bratia a sestry sú plní nadšenia, ale ťažkosť je v hierarchii. K misijnému obráteniu musí dôjsť na úrovni hierarchie. Preto som navrhol, aby európski kňazi išli do sveta,“ uzatvára kňaz z Beninu.