Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Františkov zásah proti rebelom

Došla pápežovi trpezlivosť? Nemcov zatiaľ varuje, kroky proti Burkeovi sú zlomom

Pápež vymedzil nemeckým biskupom červené čiary, pri trestaní svojich kritikov z Ameriky je ráznejší. Čo sa to deje?

Došla pápežovi trpezlivosť? Nemcov zatiaľ varuje, kroky proti Burkeovi sú zlomom
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pápež vymedzil nemeckým biskupom červené čiary, pri trestaní svojich kritikov z Ameriky je ráznejší. Čo sa to deje?

Jedni sa pýtajú, prečo to prišlo až teraz, a obdivujú pápežovu trpezlivosť. Iní tú istú udalosť považujú za veľkú Františkovu chybu s vážnymi dôsledkami.

Reč je o medializovanom zásahu pápeža Františka voči svojmu kritikovi, americkému kardinálovi Raymondovi Burkeovi. Máločo okrem tejto správy z posledných dní tak dobre ilustruje, ako silno je Katolícka cirkev v súčasnosti polarizovaná.

Potvrdenie cez svojho životopisca

Všetko sa spustilo minulý utorok, keď viacerí vatikanisti začali zverejňovať správy o tom, že pápež František oznámil rozhodnutie, že vezme kardinálovi Burkeovi plat a byt.

Pontifex to podľa týchto zdrojov oznámil ešte 20. novembra na pravidelnom stretnutí so šéfmi vatikánskych dikastérií, teda akoby svojimi ministrami. Verzie o tom, aké slová presne použil, keď hovoril o krokoch voči 75-ročnému prelátovi, sa líšia. A keďže zo stretnutia zrejme nie je záznam, asi sa ani nikdy nedozvieme, akými slovami František informáciu podal svojim najbližším spolupracovníkom.

To, čo rôzni novinári komunikovali viac-menej zhodne, bol fakt, že Burkeovi by mali odobrať dve privilégiá spájané s jeho titulom kardinála – plat a byt.

Komentátor denníka Corriere della Sera Massimo Franco s odkazom na vysokopostaveného preláta, ktorý bol prítomný na spomínanom stretnutí, písal o tom, že pápež oznámil „niektoré opatrenia ekonomickej povahy sprevádzané kánonickými sankciami“ proti Burkeovi.

Pojem „plat“ však nie je v prípade Burkea úplne presný, keďže americký prelát v súčasnosti nezastáva žiadnu pracovnú pozíciu v úradoch Rímskej kúrie či Mestského štátu Vatikán.

Každý kardinál však dostáva tzv. piatto cardinalizio (kardinálsky príspevok). Ten je podľa údajov katolíckeho denníka Avvenire na úrovni okolo 1 500 eur mesačne a patrí každému členovi kardinálskeho kolégia.

Kardináli, ktorí pracujú v Rímskej kúrii, majú k tomu aj plat, takže spolu sa ich mesačný príjem môže pohybovať vo výške okolo 5 000 eur mesačne.

Ak teda hovoríme o finančnej sankcii voči Burkeovi, podľa všetkého by malo ísť o odňatie „len“ príspevku, ktorý dostáva ako člen kardinálskeho zboru.

Pokiaľ ide o bývanie, kardinál Burke podľa dostupných informácií doteraz býval zadarmo vo vatikánskom byte s rozlohou 400 štvorcových metrov na Via Rusticucci, v krátkej uličke vzdialenej pár krokov od Svätopeterského námestia.

Niektoré talianske médiá v téme pokračujú zverejňovaním neoficiálnych informácií, podľa ktorých prišla na túto adresu Burkeovi pošta s tým, že ak chce bývať vo vatikánskom byte naďalej, musí zaň mesačne začať platiť komerčný nájom, čo je viac ako 10-tisíc eur.

Kardinál Burke sa momentálne nachádza v Spojených štátoch, do Ríma sa vraj chystá v polovici decembra. Na medializované správy reagoval slovami, že aj napriek pápežovmu plánu ostane žiť v Ríme, aj keď si bude nútený nájsť iné bývanie. „Je mojou povinnosťou ako kardinála zostať v Ríme,“ vyhlásil.

Faktom však je, že nie všetci kardináli na dôchodku žijú v Ríme.

Zlá krv je medzi nimi od začiatku

Nechajme však kardinálov bankový účet a bytovú otázku a pozrime sa viac na neho samotného a na jeho vzťah s pápežom.

Kardinála Raymonda Burkea nemusíme veľmi predstavovať. Ide o jednu z najvýraznejších tvárí kardinálskeho zboru. Celkom isto dominuje kategórii tých, ktorí nezastávajú žiadnu vysokú funkciu v rímskych štruktúrach a ani neriadia významnú diecézu.

Možno ho zároveň nazvať lídrom opozície. Spomedzi všetkých kritikov pápeža je Burke muž s najvyššou autoritou, hoci je aktuálne bez úradu. Oproti nedávno odvolanému biskupovi diecézy Tyler v Texase Josephovi Stricklandovi či pomocnému biskupovi v Kazachstane Athanasiusovi Schneiderovi je Jeho Eminencia Burke „ťažký kaliber“.

Kardinál Raymond Burke na konferencii Synodálny babylon v divadle neďaleko Vatikánu 3. októbra 2023. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Burke a Bergoglio si nikdy „nesadli“, pričom dôvody dlhoročnej osobnej animozity nie sú celkom zjavné, píšu autori vatikanistického blogu Il Sismografo.

Argentínčan je kardinálom od roku 2001, kým rodák z Wisconsinu dostal kardinálsky klobúk o deväť rokov neskôr, takže sa spolu stretli mnohokrát.

Niekedy badať medzi nimi aj uštipačné odkazy, ako ten, keď pápež František počas spiatočného letu zo Slovenska v lete 2021 poznamenal, že aj v kardinálskom kolégiu sú niektorí popierači covidu „a jeden z nich, chudák, je hospitalizovaný s vírusom. To je ale irónia života...“

Pápež narážal na obdobie, keď Burke skončil s koronavírusom na pľúcnej ventilácii. Kardinál predtým citoval konšpiračné teórie, podľa ktorých by vakcíny mohli obsahovať „mikročipy“, ktoré by umožnili vládam kontrolovať občanov.

Keď sa stal Jorge Bergoglio pápežom, kardinál Burke bol prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, teda najvyššieho súdu v cirkvi. V roku 2014 ho však František z tejto funkcie odvolal a namiesto toho ho vymenoval za patróna Maltézskeho rádu, čo je v zásade čestná funkcia.

Krátko pred svojimi 75. narodeninami, ako to predpokladá cirkevné právo, Burke 19. júna tohto roku skončil na poste spojenom s maltézskymi rytiermi. Pápež ho nahradil 81-ročným kardinálom Gianfrancom Ghirlandom, jezuitským kánonistom a jedným z najbližších poradcov pápeža, poznamenáva ACI Stampa.

Kritika až po srdcovku?

Okrem „opatrení ekonomickej povahy“, ktoré údajne spomenul pápež v súvislosti s krokmi voči Burkeovi, vraj zaznelo aj to, že budú „sprevádzané kánonickými sankciami“.

O čo môže ísť?

Podľa ACI Stampa by zatiaľ nešpecifikované „kánonické tresty“ mohli viesť až k odňatiu kardinálskeho titulu. Išlo by však o novinku. Jediný precedens z nedávneho obdobia, ktorý by sa mohol podobať takémuto rozhodnutiu, sa udial približne pred sto rokmi.

Francúzsky kardinál a jezuita Louis Billot sa dostal v roku 1927 do otvoreného konfliktu s postojmi vtedajšieho pápeža Pia XI. v súvislosti s Action française, tradicionalistickým hnutím, ktoré Svätá stolica odsúdila v roku 1926.

Kardinál Billot mal k postojom hnutia blízko. Po prijatí na audiencii u pápeža sa rozhodol vzdať kardinálskeho titulu, čo Pius XI. okamžite prijal a Billot bol opäť obyčajným kňazom Spoločnosti Ježišovej.

Niečo podobné naznačil pápežov životopisec Austen Ivereigh vo svojom blogu, kde priniesol informácie aj o tom, že František mu osobne potvrdil zámer zakročiť proti kardinálovi Burkeovi.

Podľa Ivereigha kardinál vo svojej prísahe sľubuje poslušnosť svätému Petrovi v osobe najvyššieho veľkňaza: „Ktokoľvek je pápež, má charizmu autority, ktorú Ježiš zveril apoštolovi Petrovi. Nie je to vec osobnej preferencie toho či onoho pápeža. Podkopávať a spochybňovať legitímnosť autority Petrovho úradu tvrdením, že jeho držiteľovi nemožno zveriť tento úrad, ide priamo proti prísahe, ktorú skladajú kardináli.“

Podľa neho ak kardinál dosiahne toto presvedčenie vo svedomí, vyžaduje sa, aby sa vzdal kardinálskeho úradu.

To, že kardinál Burke sa nestotožňuje s víziou cirkvi, ako ju vidí súčasný pontifik, je zrejmé z mnohých jeho vyjadrení a aktivít.

Burke je známy aj tým, že odmietol dať sväté prijímanie Johnovi Kerrymu počas prezidentskej kampane v roku 2004 z dôvodu jeho podpory potratov.

Ako dlhoročný kritik Františka je Burke jedným z autorov tzv. dubií – otázok, ktoré žiadali vyjasnenie niektorých pozícií pápeža vo vzťahu k učeniu cirkvi.

Inzercia

Prvé dubiá zaslal Burke a ďalší traja kardináli pápežovi v roku 2016 po vydaní apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Na tieto otázky pápež doteraz neodpovedal.

Novú sériu otázok dostal František tento rok a odpovedal na ne v lete. Autori dubií vrátane Burkea však neboli spokojní s formou odpovede, a preto otázky preformulovali tak, aby dosiahli „jasnú odpoveď založenú na nepominuteľnej náuke a disciplíne cirkvi“. Na upravenú verziu dubií už Vatikán nereagoval, ale zverejnil pôvodnú odpoveď.

Udialo sa to tesne pred začiatkom októbrovej synody o synodalite – zasadnutia biskupov a laikov z celého sveta.

Aby toho nebolo málo, v predvečer začiatku synody sa neďaleko Vatikánu konala „antisynoda“ s názvom Synodálny babylon organizovaná tradicionalistami. Kardinál Burke na nej predniesol ostré výčitky voči Františkovej vízii synodality a jeho reformnému úsiliu.

„Je, žiaľ, veľmi jasné, že odvolávanie sa na Ducha Svätého zo strany niektorých má za cieľ presadzovať agendu, ktorá je viac politická a ľudská ako cirkevná a božská,“ vyhlásil Burke podľa AP.

Kardinál Burke ako prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry počas návštevy Slovenska. Pri pamätníku nenarodených detí vedľa Kostola sv. Alžbety - Modrého kostolíka v Bratislave vystúpil 20. augusta 2012 s príhovorom. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Kardinál Burke aj v predslove ku knihe kritizujúcej pápežovu synodu o synodalite napísal, že toto podujatie by mohlo viesť ku schizme.

„Je to ako obviňovať prezidenta zo vzbury,“ cituje NY Times Davida Gibsona, riaditeľa Centra pre náboženstvo a kultúru na Fordhamskej univerzite. „Ide o najvážnejšie obvinenia, aké možno vzniesť proti pápežovi alebo akémukoľvek katolíkovi,“ dodal.

Možno práve „útok“ na Františkovu srdcovku, čím synodálny proces určite je, bol tou pomyselnou poslednou kvapkou, keď sa rozhodol zakročiť voči najprominentnejšiemu zo svojich oponentov.

Pritvrdí pápež rovnako intenzívne aj smerom k progresívcom?

Spomínaný pápežov životopisec Austen Ivereigh, ktorý je, pochopiteľne, naklonený Františkovi, hodnotí celú situáciu cez blahosklonnosť hlavy cirkvi, ktorá prosto teraz vypršala.

„Pápež je úžasne trpezlivý človek a rád dáva ľuďom druhú šancu. Každý, kto v uplynulom desaťročí sledoval aktivity, prejavy a vylomeniny tradicionalistického amerického kardinála, žasol nad tým, ako bolo Burkeovi umožnené neustále podkopávať pápežovu autoritu a budovať si kariéru, v ktorej sa predstavoval ako skutočný strážca tradície,“ uviedol autor titulov Pápež reformátor či Zranený pastier.

No hoci je podľa Ivereigha pápežova osobná trpezlivosť prakticky neobmedzená, existuje bod, v ktorom musí konať: v rámci spravodlivosti a pre dobro cirkvi.

Opačný pohľad na zásah voči Burkeovi má taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci. Ten vidí kontrast medzi obrazom, aký o svojom pontifikáte vytvára František, a skutočnosťou.

„Dialóg, transparentnosť a parézia – ,úprimný rozhovor‘ – sú heslá a charakteristické znaky tohto pontifikátu. Trestať kardinálov mimo rámca spravodlivosti len za to, že hovoria svoje názory, je s tým ťažko porovnateľné,“ napísal vo svojom stĺpčeku Monday Vatican.

Gagliarducci poukazuje na spôsob, akým pápež pristupuje k trestaniu. Napríklad kardinála Becciua požiadal, aby odstúpil a vzdal sa svojich kardinálskych výsad, pretože sa – podľa pápežovho názoru – ukázal ako nedôveryhodný. Becciu až teraz čelí rozsudku trestného súdu vo Vatikáne.

Niečo podobné vidí vatikanista v prípade arcibiskupa Georga Gänsweina, bývalého sekretára Benedikta XVI. Pápež Nemca požiadal, aby opustil Rím a vrátil sa do svojej diecézy Freiburg.

Podľa Gagliarducciho však existujú len dva prípady, keď pápež môže požiadať arcibiskupa, aby žil na určitom mieste: ak má tento arcibiskup úrad alebo ak existuje kánonická sankcia. V prípade Gänsweina pápež v podstate uplatnil sankciu bez kánonického procesu, tvrdí Gagliarducci.

„Liekom na rozdelenie nie sú sankcie. Je ním spoločenstvo. Zdá sa, že to dnešnému pontifikátu chýba,“ skonštatoval.

Pápež František podáva ruku kardinálovi Raymondovi Burkeovi 21. decembra 2015 v Klementínskej sále vo Vatikáne pri vianočných pozdravoch Rímskej kúrie. Foto: profimedia.sk

K téme sa vyjadril aj konzervatívny komentátor The New York Times Ross Douthat, podľa ktorého sme svedkami pokusu pápeža o využitie svojej autority, pričom tento pokus je skutočnou skúškou Františkovej schopnosti udržať cirkev pohromade.

Douthat začína svoj komentár zoširša, keď tvrdí, že pápež František otvoril diskusiu o širokej škále horúcich tém bez toho, aby priniesol jednoznačné zmeny, čím povzbudil progresívcov v cirkvi, aby posunuli hranice čo najďalej, dokonca až k skutočnej doktrinálnej vzbure.

Zároveň svojimi personálnymi aj inštitucionálnymi rozhodnutiami postrčil konzervatívcov ku kríze, k paranoji a vzbure, uvažuje Douthat.

Niektorí, vrátane Douthata, vnímajú zákrok voči Burkeovi a Stricklandovi v kontexte s nedávnym signálom, ktorý vyslali pápež a Vatikán opačnému názorovému táboru.

Najprv pápež v liste štyrom nemeckým laičkám vyjadril hlboké znepokojenie nad nemeckou synodálnou cestou, krátko nato adresoval nemeckým biskupom nótu aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.

Nemecký episkopát v nóte informoval, že svätenie žien a zmeny v cirkevnom učení o homosexualite nemôžu byť predmetom diskusie na nadchádzajúcich stretnutiach s delegátmi tzv. nemeckej synodálnej cesty v Ríme.

Zároveň varoval pred „disciplinárnymi dôsledkami“ pre tých, ktorí porušujú doktrínu, vrátane možnej exkomunikácie za „pokus o vysvätenie ženy“.

Petrov nástupca teda takmer v totožný čas zasiahol voči dvom zo svojich najvýraznejších a najostrejších kritikov, kým progresívnej strane vymedzil červené čiary. Lenže mnohí sa neuspokoja s tým, že oba zásahy majú odlišný charakter.

Ross Douthat má k tomu postreh v tom zmysle, že posledné disciplinárne akty pápeža sú zdanlivo prispôsobené spôsobu, akým sa prejavuje vzbura.

„Medzi konzervatívcami a tradicionalistami sa teraz konkrétna kritika samotného pápeža zo strany významných biskupov a kardinálov stretla s konkrétnymi osobnými trestami. Medzi liberálmi a progresívcami sa teraz široký pokus o liberalizáciu morálneho učenia cirkvi stretol so všeobecným doktrinálnym pokarhaním,“ poznamenáva americký komentátor.

Otázka je, ako budú tresty a varovania fungovať. A hlavne či v prípade prekročenia červených čiar zo strany nemeckého episkopátu príde aj tvrdší trest.

Udalosti posledných dní a týždňov možno vnímať aj takto: pápež František sa z nejakého dôvodu rozhodol ráznejšie zakročiť voči obom „rebelujúcim“ táborom.

Keďže dať „výpoveď“ niekoľkým desiatkam biskupov v prípade Nemecka je pomerne radikálny krok, zatiaľ sa osobnejšieho trestu dostalo dvom postavám, ktoré Františkovi celkom isto išli už nejaký čas na nervy. Nehľadiac na to, že je medzi nimi aj najviditeľnejší kritik, líder opozície Burke. A tomu určite neprospelo, že siahol na pápežovu srdcovku synodu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.