Minizamyslenie Túžba po blízkosti

Na utopenie dvoch tisícok svíň sa nezabúda (Mk 5, 1 – 20). Zhrození obyvatelia hneď vypoklonkovali Ježiša. On tam však nechal jedného misionára. A misia, zdá sa, začala prinášať prvé plody. Ježiš sa stretol s hluchonemým, ktorý neprišiel sám od seba. Priviedli ho tí, ktorí už o Ježišovi počuli.

On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“  (Mk 7, 31 – 37)

Nepoznáme príčinu jeho hluchoty a nemoty. Možno sa podobne ako náčelník Bromden vo Formanovom filme Prelet na kukučím hniezdom sám uzavrel pred svetom. Možno „onemel zo strachu, že ho druhí nebudú brať vážne. (...) Uzavrel svoje uši, pretože už nedokázal znášať množstvo tvrdých a odmietavých slov,“ snaží sa o opis jeho diagnózy Anselm Grün.

Svedčila by o tom skutočnosť, že ho Ježiš vzal ďaleko od šumiaceho davu, z ktorého mal pacient strach. Ježiš dal tomuto človeku presne to, čo mu chýbalo – nežný dotyk. Slina, ktorou sa dotkol jeho jazyka, podľa Henricha Bölla naznačuje bozk, a ten je symbolom intimity.

V Ježišovom „Otvor sa!“ je aj výzva otvoriť sa svetu, ktorý sa zdá nepriateľský a neprajúci. A Anselm Grün sa pokúsil aj o náčrt Ježišových symbolických slov: „Aj v tvrdých a odmietavých slovách svojich blížnych môžeš započuť ich túžbu po niečej blízkosti. Tí, ktorých počuješ, túžia vytvoriť vzťah. Nenačúvaj iba slovám, ale srdcu, ktoré možno vytušiť z hlasu druhého človeka.“

Až takéto načúvanie, ktoré v hlase iných počuje túžbu po blízkosti, je skutočným vrcholom zázraku. Inak aj úplne zdravý človek uzavretý vo vlastnom svete, ostáva hluchonemým. (Jozef Husovský)