Pôstne minizamyslenie ​Ty si môj milovaný Otec

Evanjelista Marek je majstrom skratky. Na opis zásadného Ježišovho zážitku mu stačia tri vety, do ktorých dokáže vtesnať púšť, pokúšanie satana, divú zver aj anjelov.

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. (Mk 1, 12 – 15)

Len teraz prežil Ježiš mystický zážitok, pri ktorom dostal potvrdenie z neba, že je milovaným Božím Synom (Mk 1, 11). A Duch ho jedným dychom ženie na púšť. To je to územie, ktoré je vnímané ako presný opak Božieho prebývania. Je to skôr „domáce ihrisko“ satana.

Krst je však iniciáciou. A tá pokračuje. Ježiš potrebuje Božie synovstvo zažiť aj v prostredí, v ktorom nie je žiaden signál. Prítomnosť divej zveri podľa zážitkov mystikov pripomína skôr jeho vyrovnávanie sa a objavovanie „animálnej stránky, vitality, sexuality či hnacej sily zvierat,“ ako uvádza Anselm Grün.

Marek nešpecifikuje Ježišove pokušenia. Aj Richard Rohr ich zhŕňa do jedného: „Všetky tri Ježišove pokušenia (...) sú vlastne pokušeniami zneužitia moci.“ Satanove pokušenia sú rafinované. Nehovorí, že sa Ježiš musí odvrátiť od Boha. Naznačuje, že by mohol byť akýmsi „podvojným agentom“ a vládnuť aj v ríši dobra, aj v ríši zla. Akoby Boh nebol pánom všetkého.

Ježiš bytostne odmieta slúžiť a skloniť sa pred niekým či niečím iným, ako je Boh. Tým odpovedá Bohu hlasom zo zeme: „Ty si môj milovaný Otec, v tebe mám zaľúbenie.“ Takto vyzerá vzťah medzi Bohom a jeho deťmi. A opačne.

Marek je majstrom skratky, ale Ježišova cesta žiadne skratky neumožňuje. (Jozef Husovský)